Partneri sekcie:

Klimatický panel varuje pred podceňovaním zmien klímy, riešenie vidí aj v zelených budovách

Klimatický panel
Zdroj: Pixabay

Odborníci na zmenu klímy vydali ďalšie varovanie. V najnovšej správe o klimatickej zmene, ktorá vyšla na začiatku apríla, upozorňujú na dopady ľudskej činnosti na zmenu klímy.

Vedci z Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) ponúkajú riešenia, ktoré môžu znižovať negatívne vplyvy na zmenu klímy a spomaliť globálne otepľovanie. Zameriavajú sa najmä na spôsoby, ako znižovať emisie skleníkových plynov. Pri dekarbonizácii ekonomiky, spomalení emisií skleníkových plynov a klimatickej zmeny môžu podľa nich pomôcť inovácie v doprave, efektívnejšie spracovanie odpadu, ale aj zelené budovy.

Klimatológovia varujú, že bez urgentných vládnych programov na znižovanie emisií do roku 2025 by sa globálne otepľovanie mohlo opäť zrýchľovať a dosiahlo by priemerne  3,2 °C do konca tohto storočia. Aby sa otepľovanie Zeme udržalo pod cieľom 1,5 °C, budú musieť krajiny na celom svete pristúpiť k rýchlym zmenám v ekonomike.

Je nutné konať teraz alebo už nikdy, ak chceme globálne otepľovanie limitovať na 1,5 °C. Bez okamžitých a výrazných škrtov v emisiách naprieč všetkými sektormi, tento cieľ bude nemožné splniť,“ povedal pre The Guardian Jim Skea, profesor na Imperial College London a spolutvorca klimatickej správy.

 

Medzi zmenami vedci spomínajú podstatné zníženie používania fosílnych palív, prechod na nízkoemisné zdroje energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Tieto kroky by mohli prispieť k cieľu Európskej únie znížiť emisie do roku 2030 o 55 % a dosiahnuť klimatickú neutralitu (nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov) do 2050.

Nulové emisie CO2 z priemyslu sú výzvou, ale je to možné. Musíme prejsť na zelenú elektrinu, vodík, bezemisné palivá a zaviesť manažment uhlíka,“ píšu vedci z IPCC, ktorý patrí k najrešpektovanejším vedeckým orgánom(OSN) v oblasti klimatickej zmeny. Pri opatreniach spomínajú vyradenie spaľovania uhlia, zníženie emisií metánu o tretinu a masívnejšie investície do zelených technológií.

Veľký dekarbonizačný potenciál odborníci vidia najmä v transformácii dopravy. Dôležitú úlohu zohrajú elektrické automobily, ktoré by boli poháňané elektrinou z obnoviteľných zdrojov. Potenciál zeleného vodíka zatiaľ zatieňuje fakt, že je drahší ako fosílne palivá.

Mestá v zajatí uhlíka

Budovy boli podľa odborníkov v roku 2019 zodpovedné za 21 % všetkých emisií skleníkových plynov na Zemi. Množstvo CO2 vypustené do ovzdušia budovami sa za posledných 30 rokov zvýšilo o polovicu. Redukovať tento negatívny trend sa podarí len vtedy ak sa bude stavať menej, efektívnejšie a udržateľnejšie. K znižovaniu uhlíkovej stopy by preto mali prispieť aj takzvané zelené budovy najmä v rýchlo rastúcich mestách.

Zelené budovy by sa už mali stavať v štandarde, ktorý garantuje minimálnu spotrebu externej energie. Aj staršie budovy sa musia prestavať podľa nízkoenergetických noriem. Ak budú domy efektívne narábať s vodou, teplom, svetlom a stavebnými materiálmi, mali by prispieť k zníženiu emitovaného aj zabudovaného uhlíka. Ak sa toto neudeje, vedci varujú, že mestá ostanú „v zajatí“ uhlíka ešte niekoľko dekád.

Vedci v celej správe apelujú na politikov aj na priemysel, že čas na spomalenie globálneho otepľovania sa kráti. Znížiť emisie o viac ako polovicu do konca 2030 je výzva a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako plánuje Green Deal, je ambiciózne. Preto vyzývajú, aby sa nemeškalo s legislatívnymi možnosťami, ktoré majú vplyv na podporu zelených riešení. Vyberať si z nástrojov na znižovanie emisií len tie populárnejšie, sa podľa nich nemusí z dlhodobého hľadiska vyplatiť.

Greentalk, red