Hornina zeolit v podstielke

Podstielka pre mačky ako lacné riešenie v boji s klimatickou krízou? Vedci hovoria áno

Partneri sekcie:

Vedci z Massachusettskej technickej univerzity (MIT) prišli so zaujímavým riešením, ako efektívne odstraňovať emisie skleníkových plynov. Stačí na to zeolit, teda minerálna podstielka, ktorá sa používa ako náplň do mačacích toaliet.

Aj keď je oxid uhličitý hlavným vinníkom klimatických zmien, oveľa výraznejší účinok v atmosfére má ďalší skleníkový plyn metán. CO2 sa síce rozkladá storočia, ale jeho účinky na klímu sú v porovnaní s metánom miernejšie.

Vedci sa preto zamerali na práve na metán. Na otepľovanie má najvýraznejší vplyv počas prvých dvoch desaťročí svojej prítomnosti v atmosfére. V porovnaní s CO2 účinnejšie zachytáva teplo. Aj na medzinárodnej konferencii o klíme v Glasgowe bolo znižovanie emisií metánu označené za jednu z kľúčových iniciatív.

Tím výskumníkov z MIT nedávno prišiel so sľubným a lacným riešením, ako metán zo vzduchu zachytávať. Mala by na to stačiť hornina zeolit s poréznou štruktúrou, ktorú nájdeme v mnohých domácnostiach v podobe prírodnej minerálnej podstielky do toaliet pre mačky.

„Hoci si mnoho ľudí spája atmosférický metán s vŕtaním a frakovaním (technika ťažby pri ktorej sa vytvárajú pukliny, pozn. red.) ropy a zemného plynu, tieto zdroje predstavujú len asi 18 percent globálnych emisií metánu,“ hovorí docentka Desiree Plata, ktorá sa podieľala na výskume. Väčšina metánu uniká do ovzdušia z takých zdrojov, ako sú poľnohospodárstvo, mliekarenský priemysel, ťažba uhlia a rúd, mokrade či topiaci sa permafrost.

Odpoveď na otázku, ako metán z týchto zdrojov odstrániť z ovzdušia, výskumníci našli v podobe zeolitu. V kombinácii s malým množstvom medi prírodný materiál veľmi účinne absorbuje metán, a to aj v extrémne nízkych koncentráciách. Hoci je tento koncept pomerne jednoduchý, bude si vyžadovať ešte veľa práce na technických detailoch.

Pri laboratórnych testoch vedci drobné čiastočky zeolitového materiálu upravili meďou a naplnili do reakčnej skúmavky. Cez ňu potom prechádzal prúd vzduchu s rôznymi hladinami metánu. Jeho hladiny sa pohybovali od 2 častíc na milión až po 2-percentnú koncentráciu. Tieto hodnoty podľa vedcov pokrývajú prirodzený rozsah, ktorý sa nachádza v atmosfére. Skúmavku zahriali na rôzne teploty, aby celý proces uľahčili.

Zachytávanie metánu
Tím výskumníkov z MIT prišiel so sľubným riešením, ako zachytávať metán zo vzduchu. | Zdroj: Darius Siwek/MIT

Z metánu menej škodlivý CO2

Zatiaľ čo iné spôsoby odstraňovania metánu zo vzduchu používajú drahé katalyzátory ako platina alebo paládium, vyžadujú si aj vysoké teploty najmenej 600 stupňov Celzia. Tieto zariadenia sú komplikovanejšie a ich používanie je, vzhľadom na horľavosť metánu aj kyslíka, riskantnejšie.

Metóda vedcov z MIT oproti nim funguje pri teplote „len“ 300 stupňov Celzia a dokáže zachytiť a premeniť 100 percent metánu. Jediným háčikom je, že na oxid uhličitý. Hoci premena jedného skleníkového plynu na druhý nie je ideálna, táto metóda môže mať prínos.

„Sme prekvapení, ako dobre to funguje,“ hovorí docentka a poukazuje na to, že oxid uhličitý má oveľa menší vplyv na atmosféru ako metán. Ten má v porovnaní s CO2 asi 80-krát silnejší účinok ako skleníkový plyn počas prvých 20 rokov a asi 25-krát silnejší účinok počas prvého storočia.

Metán sa postupom času v atmosfére prirodzene mení na oxid uhličitý. Urýchľovaním tohto procesu by sa podľa vedcov drasticky znížil krátkodobý vplyv metánu na klímu.

Premena polovice metánu v atmosfére na oxid uhličitý by zvýšila úroveň CO2 o približne 0,2 percenta dnešného atmosférického CO2. Priniesla by zároveň úsporu 16 percent celkového radiačného otepľovania. Tím dospel k záveru, že ideálnym miestom, kde by sa ich nová metóda dala použiť, sú zdroje koncentrovaného metánu ako kravíny či uhoľné bane.

news.mit.edu, red