Posudzovanie drevených konštrukcií krovov pamiatkových objektov

V súčasnosti sa začalo problematike udržiavania a obnovy pamiatok na medzinárodnom fóre venovať viac pozornosti ako v minulosti. Už v roku 1964 prijal Medzinárodný kongres architektov a technikov historických pamiatok významné rezolúcie k ochrane pamiatok. Prvou bola Medzinárodná charta o ochrane a obnove pamiatok a pamiatkových sídiel, tzv. Benátska charta, z ktorej možno spomenúť viacero článkov zaoberajúcich sa aj nosnými konštrukciami [1]. Píše sa tu najmä o ochrane a reštaurovaní pamiatok, ktorá vyžaduje spoluprácu so všetkými vedami a technikami schopnými napomáhať pri výskume a záchrane pamiatkového dedičstva. Cieľom obnovy historických pamiatok je zachovať a odhaľovať jej estetické a historické hodnoty, čo sa zakladá na rešpektovaní pôvodných stavebných materiálov a autentických dokumentov. Ak by sa tradičné techniky ukázali ako nedostatočné, trvanlivosť pamiatky možno zabezpečiť použitím moderného technického procesu konzervovania a výstavby, ak ho možno preukázať vedeckým výskumom a ak možno nadobudnuté skúsenosti zaručiť.

Na základe uvedených článkov možno konštatovať, že pri starostlivosti o pamiatky sa uplatňuje najmä konzervačná metóda. Pri tejto metóde je snaha chrániť nielen vlastnú substanciu historického diela, ale treba rešpektovať a chrániť aj všetky historickým vývojom dané patinačné, erozívne, často aj deštruktívne zmeny, ktoré dokazujú prirodzený jav starnutia pamiatky. V praxi to znamená, že cieľom konzervačného zásahu je v podstate len zastavenie, prípadne spomalenie prirodzeného procesu pustnutia historického diela, ktoré týmto spôsobom ostáva neskreslené vo svojej autenticite i pre budúce generácie.

V súčasnosti sa na Slovensku možno uchádzať o podporu obnovy objektu z fondov Európskej únie, ktorá je určená najmä majiteľom pamiatkových objektov. Podmienená je však spolufinancovaním rekonštrukcie samotným majiteľom.

Do súkromného vlastníctva prešla však reštitučným procesom alebo privatizáciou. Stav pamiatkových objektov na Slovensku je však vo všeobecnosti veľmi zlý – štát ako bývalý (a väčšinou samozvaný) majiteľ sa o mnohé objekty vôbec nestaral aj napriek skutočnosti, že starostlivosť (nielen) o pamiatkové objekty bola povinnosťou majiteľa aj v bývalom režime.

Zanedbávanie údržby objektu (a pamiatok zvlášť) sa pri konštrukciách krovov objaví už po niekoľkých rokoch – trvalo vlhké miesta sa stávajú vhodným prostredím na pôsobenie biotických a abiotických škodcov.

Problematiku opráv pamiatkových krovov veľmi dobre vystihol vo svojom príspevku Ing. Vladimír Kohút [1] „Pri návrhu opravy poškodených krovov sa musíme snažiť zachovať čo možno najväčší objem pôvodnej historickej substancie (dreva) jednotlivých nosných prvkov.

Čo je príčinou postupného miznutia pôvodných krovov? V prvom rade je to absencia kvalitného prieskumu. V praxi sa bežne stretávam s prieskumami, v ktorých je drevo skúmaných drevených nosných prvkov pre vysoký vek zaradené do triedy S II alebo pri statickom posúdení sa vo výpočte uvažuje s rôznymi redukčnými koeficientmi, ktoré hodnoty mechanických vlastností dreva upravujú. Modul pružnosti však ostáva v plnej hodnote a dochádza tak k paradoxným výstupom, keď nosné prvky na posúdenie podľa medzných stavov I. skupiny (medzný stav únosnosti) nevyhovujú, ale podľa medzných stavov II. skupiny (medzný stav použiteľnosti) vyhovujú. Je preto veľmi dôležité určiť druh dreva konštrukcie. Vo významnejších historických objektoch (akými sú hrady, kaštiele, sakrálne stavby) sa v minulosti používalo dubové drevo, resp. červený smrek, a preto treba do normových vzťahov na posúdenie prierezov konštrukcie dosadiť hodnoty pre danú drevinu.

Odborní pracovníci Štátneho drevárskeho výskumného ústavu v Bratislave (ŠDVÚ) realizovali niekoľko desiatok prieskumov dreva, na základe ktorých možno konštatovať, že zdravé drevo historických nosných konštrukcií možno s plnou zodpovednosťou zaradiť minimálne do triedy S I. Naopak, pri viacerých historických objektoch sme mohli na základe výstupov z prieskumov ŠDVÚ počítať s vyššími mechanickými vlastnosťami dreva, ako pre triedu S I predpisuje norma STN 73 1701. Samozrejme, rozsah poškodeného dreva sa musí prejaviť v zmenených prierezových charakteristikách nosných prvkov. Jedným z najdôležitejších faktorov pri oprave krovov je správny výber dodávateľa. Na Slovensku vzniklo po období devalvácie profesie tesára niekoľko veľmi kvalitných tesárskych skupín, ktoré sú ochotné či schopné opraviť, resp. vymeniť najpoškodenejšie a zároveň najťažšie prístupné prvky krovu, t. j. pomúrnice, krátčatá, konce krokiev a väzných trámov bez rozobratia krovu a so zachovaním objemu pôvodného dreva.“

V nasledujúcej časti článku sú predstavené tri rekonštrukcie historických krovov pamiatkových objektov. Po vyhotovení posudku kvality substancie sa realizoval projekt rekonštrukcie, v ktorom sú zohľadnené špecifiká pamiatkového objektu.

Spoločenstvo vlastníkov získalo objekt aj s „ťarchou“ pamiatky. Objekt má pôdorysné rozmery 60 x 15 m a v súčasnosti sú v ňom byty. V rámci celého pôdorysu sú krásne klenby, konštrukciu krovu tvorí väznicová sústava s ležatou stolicou s precízne vypracovanými prípojmi. Pod súčasný stav objektu sa podpísala niekoľko desaťročí zanedbávaná starostlivosť – do celého objektu zateká a strešná krytina má na mnohých miestach už iba dekoratívnu funkciu. Podľa stupňa poškodenia jednotlivých prvkov krovu možno povedať, že o strechu sa nikto nestaral desaťročia.

Zámer majiteľov objektu bola výmena krytiny a oprava poškodených častí krovu. O zobytnení podkrovného priestoru sa neuvažovalo.

Na potvrdenie správnosti rekonštrukčného zámeru a približného odhadu nákladov bolo treba overiť, či existujúca konštrukcia spĺňa požiadavky súčasných noriem. Po vytvorení jednoduchého priestorového modelu a posúdení prvkov konštrukcie sa ukázalo, že väznice krovu treba zosilniť (bolo to vidieť aj pri diagnostickej prehliadke, keď boli výrazné priehyby väzníc). Po podrobnom prieskume, ktorý si vyžiadal pamiatkový úrad ako súčasť žiadosti o podporu z európskych fondov, bude nasledovať projekt rekonštrukcie a rekonštrukcia samotná (ak majitelia dostanú požadovanú podporu). Ak bude žiadosť o podporu neúspešná, objekt bude naďalej chátrať a cenná pamiatka nebude za pár rokov rekonštruovateľná.

Zanedbaný a v minulosti nikým nespravovaný kaštieľ z 18. storočia s rozsiahlymi klenbovými pivnicami a atraktívnymi prízemnými priestormi je typickým príkladom vzťahu bývalého režimu k objektom, ktoré nepatrili do „správneho“ spoločenského zriadenia. V čase odbornej obhliadky konštrukcie krovu fungovala v objekte stolárska výroba.

Krov objektu je zložený zo systému stojatých stolíc a jeho pôdorysné rozmery sú 16 x 40 m.

Stav drevnej hmoty je napriek veku konštrukcie pomerne dobrý – našli sa síce prvky napadnuté črvotočom, ale miera napadnutia nebola veľká. Na typických miestach – úžľabia, zhlavia krokiev, vikier strechy – bolo drevo poškodené hnilobou. Azbestová krytina, napriek svojmu veku, výrazne poškodená nebola, takže výraznejšie do konštrukcie krovu nezatekalo.

Majiteľ kaštieľa chce z objektu vytvoriť penzión s novými izbami v podkrovnej časti. Po prepočítaní únosnosti konštrukcie na nové zaťaženia bolo zrejmé, že existujúca konštrukcia na prenos nových zaťažení nevyhovuje a treba ju zosilniť. To sa však nezhodovalo s filozofiou zachovania pôvodnej substancie.

Navrhnuté riešenie spojilo požiadavky pamiatkového úradu a možnosti majiteľa (ten chcel v prvej etape rekonštruovať pivnice, prízemie a strechu, otázka ubytovania v podkroví nebola v čase posudku jednoznačne vyriešená) – navrhli sme opravu existujúceho krovu tak, aby zostala pamiatka v prvej etape zachovaná. Nosná konštrukcia pre podkrovné izby bude vytvorená v druhej etape stavby ako samostatná nosná konštrukcia, ktorá nebude ovplyvňovať pôvodný krov.

V  projekte sa vychádzalo zo znaleckého posudku poškodenia dreva tak, aby boli splnené požiadavky zachovania čo najväčšieho objemu pôvodného materiálu a aby boli zároveň splnené statické požiadavky na konštrukciu krovu, ktoré určoval projekt rekonštrukcie.

Vzhľadom na umiestnenie objektu (historické centrum Bratislavy), rozsah rekonštrukcie (okrem opravy krovu bude kompletne vymená krytina a latovanie) a náročné podmienky staveniska (práca vo výškach s obmedzeniami pre vstup techniky do historického centra) musel byť projekt pripravený veľmi podrobne. Dôležitý bol aj výber dodávateľa, pretože typ rekonštrukcie si vyžaduje skúsenosti a odborné vedenie.

Pri rekonštrukciách pamiatkových objektov vstupujú do fázy projektovania požiadavky pamiatkových úradov na zachovanie pôvodnej substancie. Preto musí oprávnená osoba urobiť podrobný prieskum kvality materiálu a rozsahu poškodení na danom objekte, pretože pri rekonštrukcii musia byť odstránené aj príčiny porúch, nielen ich následky. Primeranou prevenciou (pravidelné každoročné odborné prehliadky krovu) a včasnými opravami porúch možno finančnú náročnosť opráv výrazne znížiť.

V pamiatkových objektoch možno použiť materiály, ktoré prežili niekoľko desaťročí, ba i storočí. A drevo je práve jedným z nich. Doprajme preto jeho krásu aj budúcim generáciám.