Architektúrou proti kriminalite

Urbanizmus a architektúra preukázateľne vplývajú na rôzne druhy zločinu a strachu z neho tým, že ovplyvňujú správanie, prístup, voľby a pocity páchateľov, obetí či obyvateľov. Moderná prevencia zločinnosti sa spolieha na spojenie sociálnej prevencie, systému dodržiavania zákona a projektovania. Architektonické navrhovanie vykazuje praktický potenciál pri prevencii kriminality. Hlavnou úlohou projektantov je umelé vytvorenie bezpečného miesta na život chránený pred klimatickými podmienkami, počasím, ale aj pred neželanými návštevníkmi.

Čím skôr, tým lepšie
Pre architekta to znamená ujasniť si požiadavky, poznať prostriedky a rozumieť dôsledkom návrhu. Bezpečnostné požiadavky a želané spôsoby užívania predmetnej stavby a jej okolia je potrebné určiť a začať zohľadňovať v čo najskoršej fáze návrhu, optimálne už od zadania. Dôvodom je, že pre urbanistu, architekta, stavebného inžiniera, krajinného architekta, developera, staviteľa, komunitné skupiny i mestské zastupiteľstvá je najefektívnejším, najmenej nákladným spôsobom zabezpečiť bezpečnosť v prvých koncepčných a návrhových fázach. Európska charta miest sa zastáva základného práva občanov na bezpečné mesto (sídlo bez zločinnosti, priestupkov a agresie). Podľa nej mieru týchto negatívnych javov na danom území výrazne ovplyvňuje kvalita urbanizmu, mestského dizajnu a územného plánovania. Toto základné právo je už dnes zakotvené v mnohých programoch prevencie kriminality národného i lokálneho charakteru aj v Európe. Európska komisia pre technickú normalizáciu (CEN) vytvára normy, štandardy a odporúčania na navrhovanie objektov a architektonických súborov, ktoré prevzal aj Slovenský ústav technickej normalizácie (SUTN).

Dôležité normy
Nasleduje prehľad a vysvetlenie relevantných aktuálne platných noriem dostupných na Slovensku prevažne v cudzojazyčnej verzii s výberom najpodstatnejších informácií pre architektov. Všetky uvedené normy sú schválené na priame používanie ako STN, hoci ešte neboli všetky preložené do slovenčiny.

1. STN EN 14383-1 Predchádzanie zločinnosti. Územné plánovanie a navrhovanie budov.
Časť 1: Definície špecifických termínov. Bratislava: SUTN, 1. 2. 2007, 32 s.
Pojem projektové predchádzanie zločinnosti (designing out crime) sa tu definuje ako „proces, v ktorom sú kriminálne problémy riešené, je im predchádzané a/alebo sú redukované prostredníctvom urbanistického a architektonického navrhovania”, resp. „proces, v ktorom sa prostredníctvom územného plánovania na lokálnej úrovni a projektovaním stavieb riešia problémy kriminality, predchádza sa jej vzniku alebo sa kriminalita redukuje.“

2. TNI CEN/TR 14383-2 Prevention of crime. Urban planning and building design.
Part 2: Urban planning. Bratislava: SUTN, 1. 2. 2008, 47 s.
Obsahuje pokyny k metódam určujúcim riziko zločinu a strachu z neho, opatrenia, metodiku a procesy zamerané na redukciu týchto rizík. Norma prezentuje usmernenia pre všetkých stakeholderov (vlastníkov a zmluvné strany, projektových špecialistov, rezidentov a užívateľov, ktorí by mali byť optimálne zapojení do plánovacieho procesu) zainteresovaných do územného plánovania a environmentálnej redukcie zločinu, ako aj pre ďalšie (prevažne miestne a regionálne) orgány a obyvateľov, ktoré sú potrebné pri kooperácii na minimalizáciu rizík trestnej činnosti a strachu z nej. Táto smernica je aplikovateľná na proces plánovania nových i existujúcich mestských oblastí. Môže nimi byť susedstvo alebo prostredie v rozsahu od niekoľkých domov alebo ulíc po celé mesto so zameraním na verejné priestory (napr. ulice, námestia, parky a verejné záhrady). Architektov označuje ako kľúčových účastníkov pri navrhovaní/projektovaní novostavieb i modernizácii/renovácii, adaptácii a úprave stavieb vrátane ich detailov s ohľadom na bezpečnosť.

Odporúča, okrem iného, aj toto (i pri dočasných stavbách):

• zahrnutie kriminality (aj evidovanej a predpokladanej budúcej/generovanej) a protispoločenského/spoločensky škodlivého správania (vrátane miest a času ich výskytu) do problémovej analýzy,
• obmedzenie rýchlosti dopravy (prednostne urbanistickými a architektonickými prostriedkami),
• vyhýbanie sa navrhovaniu dlhých stien bez okien pozdĺž peších komunikácií,
• eliminovanie prázdnych opustených pustých miest, fyzických bariér a enkláv,
• symbolické alebo fyzické definovanie verejných, poloverejných, polosúkromných a súkromných priestorov,
• navrhovanie vitálnych (najmä verejných) priestorov, vhodné pridruženie funkcií a aktivít (optimálne v priebehu celého dňa) aj s ohľadom na rôzne socioekonomické cieľové skupiny; eliminovanie monofunkčných areálov,
• zabezpečenie dobrého výhľadu z budov (hlavne obytných) na verejné priestory a z verejných priestorov na vstupy budov i priechody pre chodcov,
• navrhovanie materiálov a uličného mobiliáru s ohľadom na údržbu, trvanlivosť a odolnosť proti útoku,
• zabezpečenie patričného osvetlenia, jasných výhľadov a eliminácie potenciálnych miest úkrytu páchateľov – osoba a znaky jej tváre by mali byť identifikovateľné do vzdialenosti 4 m,
• neumiestňovanie priestorov určených na spoločné užívanie v obytných budovách do suterénu alebo izolovaných častí stavby.

Príklady hodnotiacich faktorov rizika zločinnosti súvisiacich s úlohami architekta: únikové možnosti páchateľov, možnosti vidieť páchateľov (dispozícia, orientácia, výhľady, osvetlenie), zraniteľnosť cieľa, odolnosť dverí a okien, počet a umiestnenie vstupov, existencia slepých uličiek, monofunkčných areálov opustených cez víkend alebo v noci, údržba a odolnosť zvolených materiálov, druh oplotenia, orientácia v prostredí.

3. STN P CEN/TS 14383-3 Prevention of crime. Urban planning and building design. Part 3: Dwellings. Bratislava: SUTN, 1. 2. 2008, 56 s.
Norma obsahuje odporúčania na redukciu rizika trestných činov voči osobám a majetku v obytných priestoroch a ich najbližšom okolí. Zahŕňa nové i existujúce obytné priestory v jedno- alebo viacbytových jednotkách. Je určená projektantom, miestnym správcom a stakeholderom. Pomáha určiť najvhodnejšie opatrenia v danej situácii. Z textu vyplývajú vybrané odporúčania pre projektantov:

• podchody alebo tunely by mali byť čo najširšie, najsvetlejšie, najpriamočiarejšie, dobre osvetlené, so zrkadlami v rohoch,
• minimalizovať počet prístupových ciest v rezidenčnej oblasti, mali by byť viditeľné zo vstupných priestorov a okien blízkych stavieb, dobre osvetlené,
• jasne vymedzovať verejné, poloverejné , polosúkromné  a súkromné priestory (fyzicky: napríklad (živé) ploty, steny; symbolicky: napríklad informačné tabule, vegetácia, zmena povrchových materiálov, naznačené vstupy a brány),
• navrhovať prvky a materiály odolné proti vandalizmu a grafiti,
• vyhnúť sa vytváraniu potenciálnych miest úkrytu (neprehľadná situácia, dispozícia, tiene),
• navrhovať do izolovaných a osamotených lokalít vhodnejšie blikajúce svetlo (aby sťažovalo prácu vlamačom),
• navrhovať jasne identifikovateľné vstupy do budov, orientované na verejné priestory,
• dispozície by mali umožňovať maximálny možný prirodzený výhľad (na ulicu, ostatné budovy) v rámci rezidenčnej oblasti,
• minimalizovať nepotrebné kúty a škáry (na lepšiu viditeľnosť/prehľadnosť prostredia i ľahšiu údržbu),
• minimalizovať počet vstupov do objektu a zabezpečiť ich viditeľnosť,
• kde nie sú dvere a okná zamykané zvnútra, otvory poštových schránok by mali byť vzdialené aspoň 400 mm od zámku; poštové schránky by mali vyhovovať EN 13724,
• zoskupiť elektromery a plynomery v spoločných priestoroch vo vnútri domu; ak sú v exteriéri, mali by byť konštrukčne chránené proti vandalizmu.

4. STN P CEN/TS 14383-4 : Prevention of crime. Urban planning and building design. Part 4: Shops and offices. Bratislava: SUTN, 1. 2. 2008, 35 s.
Tento dokument uvádza stratégie boja s vlámaním, krádežou, podpaľačstvom a ďalšími zločinmi páchanými voči maloobchodníkom a iným podnikateľom. Konkrétne návrhové stratégie pre projektový tím zahrnujú:

• orientovať hlavné fasády do verejných priestorov,
• vychádzať z prieskumu lokálnej kriminality (čo, kde, kedy, kto) a predpokladov možných budúcich problémov – aj vzhľadom na súčasnú a budúcu výstavbu, prevádzkové hodiny a podobne,
• maximalizovať možnosti neformálneho dohľadu na rizikové miesta,
• dôkladne zvážiť orientáciu a dispozíciu obchodov a kancelárií s ohľadom na možnosť krádeže – vrátane skladov, miest príjmu tovaru/materiálu, dvorov, parkovísk,
• vrátnicu a strážnu búdku navrhovať ako integrálnu súčasť oplotenia, odolnú proti nájazdu vozidla, s dverami otvárateľnými dovnútra, bez vonkajšej kľučky, so sklami umožňujúcimi výhľad iba z interiéru,
• vyhýbať sa prvkom, ktoré by mohli slúžiť ako rebrík,
• chrániť konštrukciu stavby pred nájazdom vozidla (napríklad ochranné mreže, stĺpiky, betónové kvetináče, násypy, priekopy),
• exteriérové dvere umiestňovať v dohľade verejnosti a osvetliť ich; bezpečnostné dvere a okná majú vyhovovať požiadavkám EN 1627,
• kde nie je dôležitý vzhľad, bezpečnosť možno zvýšiť oceľovými mrežami – najlepšie inštalovať zvnútra a napevno,
• samostatne stojace trezory by mali byť umiestnené pri odolnej stene na viditeľnom mieste,
• trezor zabudovaný v podlahe je ideálne umiestniť do rohu miestnosti,

5. TNI CEN/TR 14383-5 : Prevention of crime. Urban planning and building design. Part 5: Petrol stations. Bratislava: SUTN, 1. 5. 2010, 51 s.
V tomto prípade je možná aplikácia na nové a existujúce stavby čerpacích staníc pohonných látok, ktoré sú otvorené a prístupné verejnosti. Konkrétne sa pri architektonickom návrhu odporúča:

• do zariadení tohto typu sa odporúča inštalácia nepretržite fungujúceho kamerového systému v interiéri i exteriéri,
• skrutky by nemalo byť možné odmontovať z napadnuteľnej strany,
• pri návrhu zvažovať riziko vniknutia páchateľa aj po fasáde a cez strechu,
• používať materiály odolné proti útoku alebo poškodeniu,
• ak nie je obvodový plášť dostatočne odolný, sklad by mal mať zdvojenú vnútornú konštrukciu (kov, betón) a dvere odolné proti vlámaniu v súlade s normou ENV 1627,
• samostatne stojace trezory by mali byť umiestnené pri veľmi odolnej stene na viditeľnom mieste v súlade s EN 1143 a mali by byť pevne ukotvené do betónu,
• chránené káble by mali byť prednostne umiestnené pod zemou, ak to nie je možné, tak v oceľovom kanáli alebo minerálnej izolácii.

6. TNI CEN/TR 14383-7 Prevention of crime. Urban planning and building design. Part 7: Design and management of public transport facilities. Bratislava: SUTN, 1. 11. 2009, 22 s.
Cieľom dokumentu je posilniť celkovú bezpečnosť suchozemskej verejnej dopravy (autobusová zastávka, autobusová stanica, železničná stanica, zastávky vlaku, električkové a podzemné systémy s otvoreným i kontrolovaným prístupom, stanovištia taxíkov, autoparky, terminály riečnej prepravy, zariadenia na parkovanie bicyklov). Tento dokument nepokrýva terorizmus. Jadrom zamerania je bezpečnosť priestorov pre cestujúcich. Dokument sa vzťahuje na existujúce i nové zariadenia verejnej dopravy od jednoduchých po veľké komplexy.  Navrhuje identifikáciu a zapojenie všetkých stakeholderov vo všetkých fázach projektového manažmentu – minimálne zodpovedný orgán, zákazníkov (asociácie alebo jednotlivci), projektantov, bezpečnostných špecialistov a intervenčné zložky (hasiči, medicínska záchranná služba a podobne). Zdôrazňuje potrebu vytvorenia multidisciplinárneho projektového tímu špecialistov z oblasti práva, technológie, ekonómie, architektúry, politiky, psychológie a sociológie, pri veľkých projektoch aj urbanistov, krajinných architektov, dopravných a stavebných inžinierov, kriminálnych preventistov, súkromné bezpečnostné firmy a konzultantov, poisťovacie spoločnosti, mediá­torov, sociálnych pracovníkov a výskumných konzultantov, a to v prípravnej fáze projektu. Novostavba predpokladá bezpečnostnú analýzu z hľadiska vplyvu stavby na prostredie, dosahu prostredia na stavbu a slabých stránok projektu (napríklad  SWOT analýza alebo metóda PESTELGO), pri existujúcich stavbách pozorovanie užívania prostredia, pri oboch typoch sledovanie priebežných zmien v stave bezpečnosti. Tieto analýzy môžu byť založené na existujúcich štatistikách o kriminalite alebo na extrapolácii údajov pre podobnú lokalitu. Analýza a sledovanie predmetného územia a jeho prostredia môže zahŕňať druhy zločinu (napríklad záznamy polície a spoločností spojených so zariadeniami verejnej dopravy), pociťovanú mieru bezpečia zákazníkov/pasažierov (napríklad anketa, prieskum spokojnosti) a zamestnancov (napríklad údaje sociálnych oddelení a kvalitatívny prieskum spoločností alebo partnerov) a zhodnotenie tendencií zločinnosti a strachu z nej.

Vybrané konkrétne návrhové stratégie pre projektantov sú:

• navrhovať odolné a trvanlivé konštrukcie s potrebou minimálnej údržby, prípadne ľahko udržiavateľné,
• navrhovať robustné vybavenie (lavičky, smetníky, značenie a pod.) odolné proti vandalizmu a podpaľačstvu,
• navrhovať ľahko vymeniteľný alebo opraviteľný materiál, vybavenie a mobiliár,
• umiestňovať autobusové zastávky, vstupy do železničných a podzemných staníc a parkovacích zariadení blízko rušných miest a zabezpečiť k nim bezpečný prístup – aj pre zdravotne postihnutých,
• (optimálne) navrhovať dispozíciu tak, aby boli prístupové trasy zreteľné aj bez prídavného značenia,
• jasne symbolicky alebo fyzicky definovať verejné, poloverejné (odbytové/predajné miesta) a súkromné priestory (kancelárie) tak, aby podporovali želaný spôsob užívania.

7. TNI CEN/TR 14383-8 Prevention of crime. Urban planning and building design. Part 8: Protection of buildings and sites ­against criminal attacks with vehicles. Bratislava: SUTN, 1. 12. 2011, 49 s.
Účelom tohto dokumentu je opísať následky a riziká používania motorových vozidiel na kriminálne účely proti budovám alebo miestam, aby sa lepšie odhadli ohrozenia a stanovil bezpečnostný rozbor: identifikácia potenciálnych metód útoku, odporúčané technické prvky na poli ochrany, opis súboru ochranných fyzických opatrení na posilnenie bezpečnosti verejných a súkromných budov, odporúčané organizačné opatrenia. Dokument nepokrýva ochranu pred teroristickými útokmi. Konkrétne návrhové odporúčania pre architektov sú:

• obmedziť/zamedziť prístup neautorizovaným vozidlám do blízkosti stavby, prípadne na pozemok – napríklad pomocou priekop, vodných plôch, násypov, oporných stien, stiahnuteľných rámp, viacúrovňových obrubníkov, brán, fixných, premiestniteľných či vysúvateľných robustných stĺpikov, pevných alebo pohyblivých trámov, železobetónových kvádrov, nárazových bariér, osvetľovacích stĺpov, robustných kvetináčov, lavičiek, sôch s primeranými rozmermi, vhodnej výsadby (vŕba) a podobne,
• ideálna vzdialenosť takýchto ochranných prvkov je 1,5 až 3,5 m pred fasádou,
• fasády možno chrániť pred frontálnym nárazom vozidla aj vhodným kompozitným laminovaným bezpečnostným sklom (finančne veľmi nákladné).

Na príprave noriem orientovaných na predchádzanie zločinnosti sa podieľali odborníci z odboru polície, architektúry, plánovania, bezpečnostných služieb a poisťovníctva.

Literatúra
Benkovičová, L.: Tvorba bezpečného prostredia architektonickými prostriedkami: možnosti prevencie a znižovania kriminality. Dizertačná práca. Bratislava: Fakulta architektúry STU, 2013, 236 s.

TEXT: Ing. arch. Lucia Benkovičová, Ústav ekologickej a experimentálnej architektúry, FA STU Bratislava
FOTO: Thinkstock CZ

Článok bol uverejnený v časopise ASB.