Slovensko je na energetickú triedu A0 pripravené, a to aj v rámci obnovy budov

Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša v Trenčíne 05
Zdroj: SIEA

Stovky projektov vrátane obnov budov realizovaných v energetickej triede A0 dokazujú, že zjemňovať požiadavky na ich realizáciu by bolo zbytočným krokom späť.

Slovenská legislatíva od januára 2021 požaduje, aby novostavby, a ak je to možné, aj významné obnovy budov, spĺňali požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie, teda energetickú triedu A0. Necelý rok od platnosti tejto požiadavky Ministerstvo dopravy a výstavby navrhlo tieto štandardy zmäkčiť približne o 40 percent.

Platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) s návrhom nesúhlasí. Dosahovať energetickú triedu A0 je podľa nej splniteľné a realizovateľné. Dokazujú to konkrétne už realizované projekty stavieb, ktoré prezentovali odborníci na webinári BPB.

Doteraz sa na Slovensku realizovali stovky projektov v energetickej triede A0, ktoré dokazujú, že technológie sú dostupné a ekonomicky návratné. Príklady sa pritom dajú nájsť vo všetkých kategóriách budov. Medzi bytovými domami je to III. etapa projektu Petržalské dvory. Nedávnym príkladom súkromnej investície je administratívna budova v areáli závodu na výrobu betónových prvkov ABW v Kráľovej pri Senci z dielne štúdia RB Architects.

Z verejných budov je zaujímavým a dobrým príkladom obnova budovy Strednej priemyselnej školy stavebnej Emila Belluša v Trenčíne z roku 2018. Z energetickej triedy E sa dostala do energetickej triedy A0. Obnovou strednej školy sa podarilo zlepšiť kvalitu vnútorného prostredia a znížiť spotrebu tepla o približne 77 percent. Náklady na energie klesli o približne 66 percent oproti pôvodnému stavu.

Projektanti týchto budov a odborníci z oblasti energetickej hospodárnosti budov potvrdili, že stavby s takmer nulovou potrebou energie sú investične zvládnuteľné. Ich prevádzkové náklady sú radikálne nižšie a zároveň dosahujú užívateľský komfort na úrovni 21. storočia. 

Zjemňovať požiadavky by bolo krokom späť

„Všetko nasvedčuje tomu, že zmeny, ktoré navrhuje naše ministerstvo novelou vyhlášky 364/2012 sú neopodstatnené a degresívne. Stavebný trh, projektanti a architekti sa na A0 budovy pripravili, projekty sa realizujú a je po nich dopyt. Zjemňovať požiadavky by bolo zbytočným krokom späť, ktorý by v stavebníctve rozvoj zabrzdil,“ uviedla riaditeľka platformy Katarína Nikodemová.

Ako ďalej upozorňuje: „Doplatia na to ľudia a štát v podobe vyšších nákladov na prevádzku týchto budov v budúcnosti. Naše verejné politiky by mali byť motivačné a v súlade so strategickým smerovaním Európskej únie a krajiny k uhlíkovej neutralite a nie naopak.“

Podľa platformy je legitímne diskutovať sa o tom, ako správne nastaviť minimálne požiadavky na budovy a ako upraviť nastavenie energetických tried tak, aby dokázali zohľadniť obnovu budov krok za krokom.

Návod nám dávajú európske normy a európska Smernica o energetickej hospodárnosti budov. Tá sa v súvislosti s vyššími ambíciami EÚ na ochranu klímy aktuálne prepracováva a čoskoro príde s prísnejšími nárokmi na budovy.

Smernica požaduje každých päť rokov výpočet nákladovo optimálnej úrovne minimálnych požiadaviek pomerne rozsiahlymi výpočtami. Tie zohľadňujú investičné náklady aj náklady počas prevádzky budovy, vrátane nákladov na energie. Posledný výpočet z roku 2018 označil súčasné požiadavky za zodpovedajúce nákladovo optimálnej úrovni a podľa BPB rozhodne nemajú byť miernejšie.

Budovy pre budúcnosť, red