Slovenské plynárenstvo sa začalo ozelenievať, biometán má potenciál aj pri výrobe tepla

Bioplynová stanica
Zdroj: iStock

Bioplynová stanica v Jelšave začala po rokoch príprav ako prvá na Slovensku vtláčať biometán do distribučnej siete. Aj vďaka tomu slovenské plynárenstvo podľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) ozelenelo.

Biometán je plyn, ktorý má rovnaké vlastnosti ako zemný plyn. To znamená, že je možné jeho bezproblémové vtlačenie do plynovodnej sústavy a dodanie koncovým užívateľom. „Je uhlíkovo neutrálny a pri jeho spaľovaní nevznikajú tuhé znečisťujúce látky. Preto je vo forme bioCNG a bioLNG mimoriadne vhodnou voľbou na dekarbonizáciu dopravy,“ povedal výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.

Bioplynová stanica v okrese Revúca vyrobí 80 až 85 MWh biometánu denne. Prevádzkuje ju spoločnosť PM. „Základnou surovinou pri výrobe bioplynu je kurací a kravský hnoj a rôzne biologicky rozložiteľné odpady. Toto všetko sa používa na výrobu bioplynu, ktorý sa následne spracuje na biometán,“ informoval Martin Pribola, konateľ.

Na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke približne stovka bioplynových staníc vyrábajúcich elektrickú energiu a teplo. Tá v Jelšave je zatiaľ prvou, ktorá vtláča bioplyn do distribučnej siete SPP – Distribúcia. Jej skúšobná prevádzka spustili v novembri minulého roka, aby odskúšali holandskú technológiu Brigh Biometane, ktorá je u nás novinkou.

Prevádzkovatelia ostatných bioplynových staníc sa zamýšľajú nad budúcnosťou, pretože platné podporné mechanizmy sa im skončia od roku 2025. Výroba biometánu, ktorý by sa vtláčal do plynovodnej siete, je pri súčasných kritériách reálna pre približne tretinu z nich. Ako doplnila predsedníčka Slovenskej bioplynovej asociácie Patrícia Gašparcová, zvyšné stanice by sa mohli zamerať na produkciu alternatívnych palív pre dopravu. Dôležité bude, ako vláda nastaví podporné mechanizmy na ich transformáciu.

Dotácie z Plánu obnovy

Ministerstvo hospodárstva SR pripravuje z Plánu obnovy dotačné výzvy na budovanie nových kapacít na výrobu bioplynu a biometánu a tiež na úpravu existujúcich staníc, tzv. repowering. Prvá výzva má byť na svete už v júni 2022.

Ďalšou dôležitou úlohou sa ukazuje nastavenie zmysluplnej prevádzkovej podpory pre spotrebiteľov biometánu, aby ho výrobcovia nepredávali do zahraničia, ale využil sa u nás. Predpokladom je tiež podľa plynárov vytvorenie registra záruk pôvodu obnoviteľných plynov, ktorý pripravuje spoločnosť SPP – Distribúcia.

Podľa SPNZ má Slovensko má potenciál vyprodukovať 400 až 500 miliónov kubíkov biometánu ročne, čo je 10 % súčasnej spotreby zemného plynu. „Pokiaľ by ho nahradil biometán, zvýši sa tým aj energetická bezpečnosť Slovenska, nemusíme dovážať toľko zemného plynu a biometán si dokážeme lokálne vyrobiť. Diverzifikácia dodávateľských zdrojov a čo najväčšia domáca produkcia obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov sú ďalšími úlohami, ktoré musíme v Európe splniť,“ dodal Richard Kvasňovský.

Využitie biometánu bude potrebné pre splnenie emisných cieľov EÚ, ku ktorým sme sa zaviazali. Spustenie prvej biometánovej stanice na Slovensku je pozitívnou správou aj v kontexte diverzifikácie zdrojov a hľadania alternatív plynu v súčasnej napätej situácií vo svete.

Odborníci vidia jeho veľkú budúcnosť okrem dopravy aj v energetike a teplárenstve pri centrálnom zásobovaní teplom. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhaduje, že bioplyn a biometán by mohli do roku 2040 uspokojiť pätinu globálneho dopytu po zemnom plyne.

SITA, red