Potenciál veternej energie je u nás vysoký, problémom sú najmä legislatívne bariéry

Veterné elektrárne
Zdroj: iStock

Najzásadnejšie bariéry rozvoja veternej energetiky sú podľa štúdie, ktorú si nechala vypracovať Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE, tie legislatívne. Na projekty veterných elektrární by sme sa mali prestať pozerať ako na strašiaka.

Teoretický technický potenciál veternej energetiky na Slovensku je na úrovni približne 168-tisíc megawattov výkonu, čo ročne predstavuje 420 terawatthodín (TWh) elektrickej energie. Celková spotreba elektriny na Slovensku sa pritom v posledných rokoch pohybuje na úrovni okolo 30 TWh.

Vyplýva to zo štúdie, ktorú pre Slovenskú asociáciu fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) zrealizovala rakúska spoločnosť Energiewerkstatt. Využívaniu vetra však bráni legislatíva aj administratívne a technické bariéry, upozornila v stredu SAPI.

„Aktuálny trend tiež nenasvedčuje tomu, že by sa Slovensku mohlo podariť splniť cieľ 500 megawattov (MW) veternej energie do roku 2030. Zvlášť, ak si uvedomíme, že do roku 2022 sme plánovali mať už 100 MW inštalovanej kapacity a máme stále iba 3 MW. Je skvelé, že máme plány, no vyzerá to tak, že máme iba veľmi chabé predstavy o spôsobe ich realizovania,“ uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Súčasťou štúdie SAPI je aj dotazníkový prieskum zaslaný 45 relevantným respondentom a inštitúciám, medzi ktorými boli aj zástupcovia developerov, advokátskych kancelárií, distribučných a konzultačných spoločností, finančných inštitúcií či akademickej sféry. Z výsledkov vyplýva, že takmer 90 % z nich hodnotí kvalitu investičného prostredia, a to špecificky pre projekty vo veternej energetike v SR, ako veľmi zlú alebo zlú.

Zároveň až 82 % respondentov upozorňovalo na neprimeranú dĺžku administratívnych a povoľovacích procesov súvisiacich s realizáciou projektov výstavby veterných elektrární na Slovensku.

Bariéry rozvoja veternej energetiky u nás

Najzásadnejšie bariéry rozvoja veternej energetiky sú podľa štúdie legislatívne, konkrétne hodnotiace procesy posudzovania vplyvu na životné prostredie (EIA), administratívna náročnosť získania osvedčenia na výstavbu a absentujúca certifikačná schéma inštalatérov veterných elektrární.

Z regulačných bariér je to obmedzenie pripájania obnoviteľných zdrojov do siete a platba za prístup do distribučnej siete a z administratívnych bariér nepredvídateľnosť procesu EIA či predlžovanie povoľovacích procesov. Ako problematické hodnotí štúdia aj negatívne vnímanie a postoj verejnosti k veternej energetike, vysoký počet nevysporiadaných pozemkov či nepriaznivo nastavené podmienky v investičných aukciách.

Člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko dodal, že výsledky štúdie potvrdzujú význam veternej energie pre zabezpečenie energetickej bezpečnosti Slovenska. „Je na čase, aby sa prestalo na projekty veterných elektrární pozerať ako na strašiaka, najmä ak už desiatky rokov pomáhajú v krajinách s často prísnejšími environmentálnymi normami riešiť tie isté výzvy, aké čakajú aj nás,“ doplnil Lacko.