Veterné elektrárne nie sú hrozbou pre vtáctvo, príkladom nám môže byť Rakúsko
Nedostatok reálnych skúseností s veternými elektrárňami u nás pomohol vzniknúť mnohým mýtom. Častým argumentom proti výstavbe veterných elektrární býva ochrana vtáčích druhov. Odborníci sa však zhodujú, že pri správnom postupe výstavby a prevádzky elektrárne sa vplyv na mortalitu vtáctva výrazne znižuje.
Kolízie vtáctva s veternými turbínami sú na celom svete dôvodmi zvýšeného záujmu ochranárov či aktívnej verejnosti Podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) je však pri dobre vypracovanom projekte riziko minimálne.
Nedostatok reálnych skúseností s veternými elektrárňami sa u nás pretransformoval do mnohých mýtov. Preto je dôležité verejnosti vysvetľovať, aké sú reálne dopady veterných elektrární na životné prostredie. SAPI chce poukázať, že obnoviteľné zdroje energie (OZE), vrátane veterných turbín, predstavujú pri kvalitnej realizácie pre vtáctvo minimálnu hrozbu.
„Technológia vo výstavbe veterných elektrární sa za posledné roky posunula významne dopredu. Výrazne sa predĺžila dĺžka tubusu, ako aj rozpätie rotorov. Zároveň sa však zväčšili rozostupy medzi jednotlivými turbínami. Takto dizajnované veterné elektrárne uľahčujú vtákom prelet a znižujú riziko kolízií, ktoré sa za posledné roky znížilo z 20 % na 3 až 5 %,“ približuje Lucia Palmanová, koordinátorka SAPI pre politiku OZE.
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorým musia projekty veterných elektrární prejsť ešte pred zahájením samotnej výstavby si vyžaduje i expertné skúmanie daného územia ornitológmi. Štandardne to v dnešnej dobe trvá 1 až 2 roky. Ornitológovia zisťujú, aké druhy sa v danej lokalite vyskytujú, v akej miere, v akom čase a za akých poveternostných podmienok (obzvlášť v prípade netopierov).
Príklady z Rakúska
Na základe niekoľkomesačného pozorovania územia môžeme vyhodnotiť realizovateľnosť výstavby, prípadne nastaviť projekt tak, aby spôsoboval minimálne až nulové dopady na vtáctvo. V susednom Rakúsku sa napríklad osvedčilo aj vytváranie kompenzačných oblastí, kde sa na podporu miestnej fauny nechá časť pôdy ležať ladom.
„Na mortalitu vtáctva majú veterné elektrárne minimálny dopad. Zvlášť v porovnaní so škodami, ktoré pre vtáctvo spôsobujú sklenené plochy, mačky, pesticídy či cestná doprava,“ hodnotí ornitológ Radim Kočvara, ktorý spolupracoval na dopadových štúdiách výstavby veterných elektrární v Českej republike.
Prakticky každá ľudská činnosť vytvára dopad na životné prostredie, pričom kľúčové je vyhodnotenie jej prínosov a strát. Veterné turbíny nie sú výnimkou. Je pravda, že môžu spôsobiť smrť netopierov, no dnes vieme vypočítať, kedy je najväčšie riziko preletov netopierov v danej lokalite a v predmetnom čase elektráreň vypnúť. A to na základe zisťovania aktivity netopierov v danej oblasti, skúmania počasia a rýchlosti vetra.
Počet veterných turbín u nás je zanedbateľný
Po takmer 18 rokoch sa začali na Slovensku plánovať nové veterné elektrárne. Bohaté skúsenosti zo susedného Rakúska naznačujú, že obavy o bezpečnosť vtáctva v tejto súvislosti nie sú opodstatnené.
„Plánovaná výstavba na Slovensku, ktorá počíta so zhruba 100 turbínami je oproti Rakúsku, kde je v prevádzke cez 1400 veterných elektrární, zanedbateľný počet. Vplyvy turbín na prirodzený habitat vtáctva sú minimálne, na území Rakúska dokonca ročne stúpa výskyt dravcov. Ak teda správne určíme lokalitu výstavby, nemusíme sa obávať nárastu mortality vtáctva a netopierov,“ približuje ornitológ Andreas Traxler.
Ako skúsený ornitológ sa dopadovými štúdiami podieľal na výstavbe veterných elektrární v Rakúsku. Podľa neho máme v Európe zaužívané osvedčené postupy na minimalizáciu kolízií. Na Slovensku ich stačí len uplatniť.
Obnoviteľné zdroje energie sú dokázateľne menej škodlivé pre človeka i prírodu, než tradičné fosílne palivá. Slovenská vláda naprieč ministerstvami avizuje podporu pre čistú energetiku. Pri súčasnej plynovej kríze a neustále rastúcich cenách energií sa nutnosť rozvíjať domácu zelenú energiu prejavuje o to významnejšie.
Otázka dnes už nestojí či budeme veterné parky stavať, ale kde a ako. SAPI pri hľadaní odpovedí na túto otázku predpokladá súčinnosť vlády a samospráv s vedeckou obcou a mimovládnym sektorom. Rozsiahla spolupráca bude podľa asociácie zárukou, že výstavba bude predstavovať minimálny negatívny dopad na životné prostredie.
