Stredné odborné školstvo umiera a s ním pomaly aj remeslo

Venuje sa problematike zachovania remesla na Slovensku dostatok pozornosti? Prečo je postavenie odborného školstva také, aké je?

Téma odborného školstva, súčasnosť a budúcnosť remesla, živnostenský zákon a ďalšie, ako napríklad kvalita podnikateľského prostredia a spoločenské povedomie spolu úzko súvisia. Zdá sa však, že vytvorenie optimálnych podmienok, žiaľ, nie je prioritou dotknutých autorít. O tom, ako ďalej s remeslom na Slovensku, sme sa porozprávali s Ing. Tiborom Dávidom, členom predstavenstva Cechu strechárov Slovenska, krajským cechmajstrom pre Bratislavský a Trnavský kraj a konateľom spoločnosti  ALITREX, s. r. o.

Aká je v súčasnosti úroveň stredných odborných škôl a prečo je štúdium na stredných odborných školách momentálne  málo atraktívne?
Ťažko je odpovedať na túto otázku jednou vetou. Zmienim sa hlavne o stavebníctve. Všetky školy sa nedajú hodiť do jedného vreca. Vo všeobecnosti si však myslím, že stredné odborné školstvo umiera a s ním pomaly aj remeslo. Štát podporuje školy, ktoré produkujú absolventov neperspektívnych odborov, z nich sa následne stávajú zástupy nezamestnaných. Snaha vedení stredných odborných škôl udržať si odborníkov, pedagógov, majstrov odborného výcviku, mať dobrú technickú vybavenosť a udržať krok s praxou je limitovaná peniazmi a ich množstvo závisí od počtu žiakov. Počet žiakov zase závisí od popularity, atraktivity remeselnej práce pre rodičov a hlavne pre mládež. Atraktivitu takýchto povolaní zas veľmi ovplyvňuje kvalita podnikateľského prostredia, a teda možnosť zárobku. Ak si pod kvalitou podnikateľského prostredia predstavíme, ako to funguje na našom trhu, tak sa ani nečudujem, že mladí ľudia nemajú o remeslo záujem. Neplatenie za odvedenú prácu je národným športom. Daňové a odvodové zaťaženie, nekorektne dlhé splatnosti faktúr, nekalá konkurencia zo strany „tiež podnikateľov“ pracujúcich na čierno, zlá vymožiteľnosť práva a liberálny živnostenský zákon, to je kapitola sama o sebe. Remeslo mnohokrát vykonávajú údajní majstri stých remesiel, nepoznajú konštrukčné súvislosti, vedia všetko a nič poriadne, nemajú totiž príslušné odborné vzdelanie. Dokonca na niektoré remeselné činnosti dostanú živnostenský list aj bez odborného vzdelania. Mnohokrát vykonávajú neoprávnene aj remeselné práce, čiže neoprávnene podnikajú a vzdelaným odborníkom berú prácu. Takto sa bez účinnej kontroly štátu likviduje chuť študovať na stredných odborných školách, nieto ešte so serióznym úmyslom v remesle podnikať. Tlak na cenu zo strany investorov uprednostňuje čiernu prácu. Tomu odborné firmy so serióznym úmyslom podnikať čeliť nedokážu, nezarobia na vlastný rozvoj, na novú technológiu a teda na svoju budúcnosť. Celá táto problematika sa točí v kruhu a všetko so všetkým súvisí.
Zamestnávatelia sa na margo čerstvých absolventov vyjadrujú, že nie sú dostatočne zruční, chýbajú im praktické skúsenosti. Sú tieto vyjadrenia oprávnené? V čom spočíva hlavný problém?
Problém sa začína už na základných školách nedostatočnou polytechnickou výchovou. Remeselná práca a stredné odborné vzdelanie je spoločenským povedomím dehonestované. Intelektuálna práca je aj vo všadeprítomných médiách na výslní. Pod týmto tlakom si potom rodičia myslia, že sa ich deti musia živiť ináč, ako sa živili oni. Stratila sa rodinná tradícia, kontinuita. Pritom sa zabudlo, že keď sa zručnosť a láska k remeslu dedí z otca na syna, tak je to najlepší predpoklad a základ pre ďalšie vzdelanie. Súčasný školský systém nedokáže zabezpečiť svojim žiakom dostatočnú prax a praktické skúsenosti, nemajú na to finančné a ani technické zdroje. Prax v reálnych podmienkach v spolupráci s veľkými výrobcami je možná, dokážu zniesť viac nákladov vo svojej ekonomike, no týka sa to prevažne priemyslu. V stavebníctve je potrebné, aby sa do praktického vzdelávania žiakov zapojili aj malé a stredné firmy, tie to však bez intenzívnej podpory štátu nezvládnu.

Ako túto situáciu zmeniť? Predpokladám, že nie je reálne, aby školy financovali odborný výcvik v reálnych podmienkach.
Dnes sme znovu objavili koleso. Duálne vzdelávanie. Prišli sme na to, čo sme pred časom zlikvidovali, a síce, že štúdium na stredných odborných školách si vyžaduje aj praktickú výučbu v reálnych podmienkach. Dobre. Odpoviem teda niekoľkými otázkami.
Zvýši len možnosť lepšej praxe v reálnych podmienkach, teda duálne vzdelávanie, popularitu a záujem o štúdium na stredných odborných školách (hlavne v stavebníctve)?
Koho budeme duálne vzdelávať? Veď dnes študuje na celom Slovensku v jednotlivých profesiách iba toľko žiakov ako pred niekoľkými rokmi študovalo skoro v každom okresnom meste!
Ako zvládnu niesť malé a stredné stavebné firmy náklady potrebné na zabezpečenie duálneho vzdelávania? Sľubovaná podpora štátu je nedostatočná. Budú mať preto tieto firmy záujem zvládnuť to? Veľkých stavebných firiem je na Slovensku málo a ani tie sa praktickému vzdelávaniu žiakov nevenujú dostatočne alebo vôbec.

V zahraničí bežne funguje model spolupráce škôl s firmami, pričom študenti majú možnosť konfrontovať svoje teoretické vedomosti a zručnosti s reálnou praxou. Čo si však takáto spolupráca vyžaduje?
Podľa mojich informácií v zahraničí najlepšie funguje nemecký model. Tam si remeslá zachovali svoju vážnosť v spoločenskom povedomí a štátnej legislatíve kontinuálne už niekoľko storočí.
Je potrebné, aby štát a spoločnosť urobili opatrenia na podporu remesla v prvom rade v legislatíve. Nemôže pred touto problematikou strkať hlavu do piesku a čakať, že si to trh vyrieši sám. Doplatia na to len naši občania, zákazníci, investori. Zaplatia svojimi peniazmi za prácu, ktorá sa môže po kratšom či dlhšom čase prejaviť ako nekvalitná. Prílišná liberalizácia trhu, remesiel a živností spôsobí ich nespokojnosť a tento stav sa bude ťažko a dlhodobo naprávať.
Treba neodkladne zastaviť liberalizáciu živnostenského zákona. Remeselné činnosti môže vykonávať len odborne spôsobilá osoba s udelenou remeselnou (nie voľnou) živnosťou.
Legislatívne treba zakotviť úlohu cechov ako nositeľov a garantov odbornosti vo vzdelávaní (odbornom a celoživotnom) a tiež v udeľovaní remeselných odborných spôsobilostí. Cechy sú schopné zabezpečiť dostatočnú odbornosť prepojením reálnej praxe s akademickou pôdou a výrobcami ako nositeľmi inovácií a vývoja v produktoch a technológiách.
Štát musí účinne podporiť v oblasti nákladov subjekty vstupujúce do procesu duálneho vzdelávania (hlavne malé a stredné firmy).
Je potrebné definovať spoločenskú potrebu remeselných živností a počty potrebných absolventov škôl, ako aj vytvoriť s podporou štátu dobre vybavené vzdelávacie centrá – školy, radšej menej, ale kvalitné.

Čo iné by ešte pomohlo oživiť a skvalitniť remeslo na Slovensku?
Najdôležitejšie je, aby štát urobil dostatočné a účinné opatrenia na odstránenie už spomínaných deformácií podnikateľského prostredia, aby sme náš trh dostali zo začarovaného kruhu. Potom dostane aj mládež chuť a motiváciu vzdelávať sa, pracovať a podnikať v remesle. A tak budeme môcť zabezpečiť budúcnosť remesla.

Rozhovor pripravila: Andrea Dingová
FOTO: shutterstock.com