Esa Piironen: Nápady zo vzduchu

V rámci asociácie architektov sa ustanovuje komisia, ktorá dozerá na výber architektov do porôt jednotlivých súťaží. Spolu s nimi potom zasadajú aj zástupcovia investora alebo politici, odborníci však tvoria väčšinu. „Sám som bol predseda takej komisie. Vždy sme sa snažili členov porôt často obmieňať, aby nikto nemal výraznejšie slovo než ostatní.“ Esa Piironen nepovažuje súťaže za samospasiteľné. „Samozrejme, že vypísať súťaž všetko nerieši. Veľakrát sa víťazný návrh nerealizuje. Dôvodov môže byť celý rad – od ekonomických faktorov, cez nejednoznačné víťazstvo návrhu, až po celkové upustenie od projektu. Ale dôležité je, že tu súťaže sú.“ Práve verejné objednávky totiž dovoľujú architektom viac experimentovať, riadiť sa súčasnými trendmi, objavovať nové možnosti. Súkromní investori bývajú konzervatívnejší. „Snažíme sa však presadzovať súťaže aj v súkromnom sektore. Hovoríme – ak chcete dobrú architektúru, vypíšte súťaž. Získate napríklad dve sto návrhov a bude z čoho vyberať.“

Veľkou výhodou anonymných súťaží vo Fínsku je, že sa ich môže zúčastniť aj študent architektúry. Keď vyhrá, povedie stavbu až po realizáciu, bez toho, aby musel mať dokončenú školu. „Rozhoduje kvalita návrhu, nič iné.“ Aj do vyzvaných súťaží je zvykom popri známych menách priberať aj mladších kolegov. Pri väčších projektoch sa snažíme získať aj zahraničných architektov. „Súťaže obecne veci prospievajú, rozširujú možnosti a potenciál. A väčšiu pestrosť subjektov, ktoré sa ich zúčastnia, to znamená väčšiu šancu, že víťazný projekt bude naozaj kvalitný.“

Materiály

„Materiály vždy volím podľa typu projektu, jeho umiestnenia, vhodnosti. Dôležitým kritériom je aj ekologickosť.“ To samozrejme najlepšie spĺňa drevo, materiál, z ktorého vo Fínska stavia 60 % stavieb. Ale ani oceľ nie je v tomto ohľade čiernou ovcou. „Možno ju recyklovať, to je dôležité. V prvej fáze výroby príliš životnému prostrediu neprospeje, ale neskôr sa ekologickou vďaka recyklovateľnosti stáva.“ Vo Fínsku sa darí recyklovať 60 % použitej ocele. Architekt navyše zdôrazňuje, že oceľ umožňuje ľahké, tenké konštrukcie, pri ktorých nie je spotreba materiálu tak vysoká.

Ateliér Esa Piironena sa posledné roky tak trochu špecializuje na návrhy staničných budov. Táto situácia skôr vyplynula – záber projektov je inak široký, od urbanistických celkov až po dizajn mestského mobiliára. „Oceľ je na stavby staníc vhodná. Vytvára vzdušný, otvorený priestor, umožňuje väčšie rozpony. Oceľ lepšie znáša namáhanie ťahom než tlakom. Z toho vychádza aj jej použitie a estetické kvality. Problémy, ktoré stavby z ocele a skla prinášajú, sú skôr kultúrneho, ako technického rázu.“

Architekt sa na materiál a jeho použitie pozerá aj prizmatom času. „Význam rôznych stavebných materiálov sa časom výrazne menil. Od čias, keď sa kládol dôraz na tvar a formu na úkor materiálu, sa architektúra posunula. V dnešných časoch opäť silnie dôraz na podstatu materiálov.“ Jedným dychom potom dodáva: „Každý materiál má svoje výhody a nevýhody, ide o to, vybrať ten správny na konkrétny projekt.“

Fínsky architekt tiež tvrdí, že materiál budovy nie je dôležitý, že dôležitá je jej duša. Pri projektovaní by sa mal tvorca ponoriť do psychológie miesta, na ktorom bude stavať, ale tiež do psychológie ľudí, ktorí v budove budú žiť. „V jednej materskej škôlke v Helsinkách sú napríklad trojuholníkové okná. A učiteľky sa sťažujú, že deti sú tam príliš agresívne. Štúdiom psychológie prostredia objavíte, že existujú dva druhy tvarov – prirodzené, organické a neprirodzené, umelé. Trojuholník je pritom tvar neprirodzený.“

Zmeny

Esa Piironen sa venoval tiež výučbe študentov. „Práca architekta sa menia. V škole to bolo poznať predovšetkým na inom procese tvorby a s tým spojeným aj iným spôsobom myslenia.“ Naráža tak na skutočnosť, že študenti dnes často začínajú s návrhom hneď v počítači. „Lenže kresba, to je priama cesta od hlavy a srdca. Kresba, tá vám umožní robiť chyby, ktorými sa učíte. Ale počítač chyby eliminuje a vy si ich ani nestačíte uvedomiť.“

Podľa Piironena sa však mení aj postavenie architekta v spoločnosti. Architektúre chýba podpora médií, ktoré sa skôr venujú iným oblastiam umenia a tento odbor obchádzajú. Vkus ľudí tak skôr stagnuje, než aby sa vyvíjal, klienti často chcú to, čo už videli, čo poznajú. „Architekt sa potom stáva akýmsi vykonávateľom. Zvlášť markantná je táto situácia v súkromnom sektore. V prípade verejných stavieb je to lepšie,“ vracia sa tak znovu ku chvále súťaží.

Z nášho hľadiska nevidíme situáciu na fínskej scéne tak čierno. „Áno, hovorí sa, že sme posledná modernistická zem na svete,“ smeje sa Esa Piironen. „Ale čas pokročil, svet sa stále mení a architektúra by mala tiež reagovať.“ A čo povestný fínsky vkus? „Rozhodne by som nezovšeobecňoval. Naša história je mladá a to je poznať predovšetkým na stavbe miest. Naši predkovia žili prevažne v lesoch a mestá začali stavať až pred troma – štyrmi stovkami rokov. Preto sa navrhovať mestá ešte len učíme,“ prechádza Piironen od vkusu znovu k architektúre. „Je škoda, že aj naše staré mestá ukazujú, že kedysi sme to paradoxne vedeli lepšie než dnes.“

Domy, ktoré liečia

Esa Piironen si vypožičal známy citát afro – americkej spisovateľky Mayay Angelu – domov môže škodiť, domov môže liečiť. On sám rozdeľuje architektúru na nezdravú, neutrálnu a tú, ktorá lieči. Ako nám môžu škodiť škodlivé materiály použité v budove, môžu nám iné pomôcť, môže nám pomôcť správna kombinácie farieb, proporcie priestoru, miera osvetlenia. To všetko sa Piironen snažia pri navrhovaní zohľadniť.

Ateliér fínskeho architekta si zvolil zodpovedajúce heslo. „Ten, kto premýšľa o tom, ako navrhnúť dom, ktorý lieči, je na správnej ceste. V dnešných časoch sa architekti hrajú iba s formou. Potom to končí budovami, ktoré majú na ľudí zlý vplyv, ubližujú im.“ Uvádza príklad typický pre Fínsko. „V severských krajinách je svetla málo. Preto je v našej architektúre dôležité dbať na jeho maximálne využitie. Formalizmus ide bokom.“

Piironen sa okrem ku spisovateľom odkazuje tiež ku svojim kolegom. Cituje bonmot Louise Kahna – spýtajte sa tehly, čím by chcela byť. „K povolaniu architekta patrí určitá pokora. Pred prostredím, do ktorého zasahujete, pred materiálom, ktorý formujete, aj pred budúcimi užívateľmi. Možno, že skôr, keď som bol mladší, som sa snažil presadzovať svoje nápady energickejšie, ale teraz skôr klientom načúvam a rešpektujem ich. Samozrejme, že chceme zákazníkov určitým spôsobom tiež ovplyvniť, vychovať ich.“

Tehla, čím chceš byť?

Má okrem Louisa Kahna nejaké vzory? „Samozrejme sa stretávame s vplyvom našich najznámejších fínskych kolegov. Ale tých neimitujeme toľko, ako napríklad niektorých zahraničných architektov. Za čias mojich štúdií to bol napríklad Mies van der Rohe; všetci navrhovali ako on.“ Esa Piironen dodáva: „Nejde o vzory, ide o inšpiráciu. Samozrejme, že sledujem, čo sa v odbore deje, ale už nenapodobujem. Niektoré nápady ma inšpirujú, ale vždy ich pretváram do inej podoby, posúvam ich inde.“

Spojovacím prvkom všetkých jeho realizácií je totiž on sám. Nie je dôležité, odkiaľ pochádza inšpirácia. „Ani by som nedokázal povedať, či sa pod menom Piironen skrýva nejaký štýl. Ku každej zákazke totiž pristupujeme od nuly. Líši sa zadanie, líši sa miesto, líši sa investor.“ Všetko sú to prvky, ktoré ovplyvňujú vznik stavby. Rovnako ako samotný tvorivý proces. „U mňa je to rôzne. Niekedy sa sústredím na zadanie, na funkciu objektu. Nezaoberám sa samotným návrhom, skôr si veci premyslím. Ale inokedy mám nápad a hneď kreslím. Často býva prvý náčrt ten najlepší. Napriek tomu sa vždy snažím rozpracovať veľa variánt, vyskúšať viac prístupov, dôkladne si naštudovať podklady čo najširšie.“

Fínsko leží na kraji nášho kontinentu. Napriek tomu je o jeho architektúre počuť. „Áno, dá sa povedať, že fínska architektúra je určitým spôsobom homogénna. Snáď preto, že sme malá krajina a takpovediac všetci architekti sa poznajú. Každá krajina má svoju svojbytnosť. Ale zároveň sa v každej krajine stále viac objavujú stavby, ktoré by mohli stáť kdekoľvek na svete.“  Svet je prepojenejší. Nápady a myšlienky sú spoločné všetkým, visia vo vzduchu. „Vy si iba vyberiete tú, ktorá vám vyhovuje..“

Vybraté realizácie:

• Súkromné kúpalisko, Turku, 1967
• Nákupné stredisko Hansasilta, Helsinki, 1984
• Hala Tempere, 1990
• Administratívna budova Rautio, Espoo, 1990
• Tunel pre peších a prístrešky na nástupištiach železničnej stanice Seinäjoki, 1993
• Stanica metra Kaisaniemi, Helsinki, 1995
• Viacúčelová hala Pikku-Huopalahti, Helsinki, 1997
• Stanica metra Vuosaari, Helsinki, 1998
• Zastrešenie nástupišťa železničnej stanice Helsinki, 2001
• Poľské technologické centrum Rautaruukki, 2002
• Prekladový terminál Leppävaara, Espoo, 2002
• Železničná stanica Koivukylä, Vantaa, 2004
• Škola Mikkola, Vantaa, 2005
• Škola Lalokartano, Helsinki, 2005
• Železničná stanica Haarajoki, Järvenpää, 2006
• Železničná stanica Mäntsälä, 2006

Hana Roguljič
Foto: Arkkitehtitoimisto Esa Piironen Oy