Experiment v meste prvýkrát ukázal, ako môžu nátery znížiť horúčavy počas leta

Nová štúdia zistila, že špeciálne nátery môžu mestám pomôcť znížiť v letných horúčavách teplotu až o 1,5 °C. Testovanie prebehlo prvýkrát v reálnych podmienkach a jeho výsledky ukázali, ako možno rýchlo a lacno bojovať s efektom mestských tepelných ostrovov.

Použitie farby na boj proti efektu „mestského tepelného ostrova“ nie je nič nové, ale až tento experiment v reálnom svete ukázal, aký vplyv môže mať. Výskumníci z Technologickej univerzity Nanyang (NTU) v Singapure natreli strechy, steny a chodníky vo vybranej priemyselnej oblasti farbou s prísadami, ktoré odrážajú slnečné lúče.

Prvá štúdia svojho druhu bola publikovaná v časopise Sustainable Cities and Society koncom marca. Odhalila, že farba by mohla byť kľúčovým nástrojom, ako spraviť mestské oblasti príjemnejšie pre život v otepľujúcom sa svete. Väčšina doterajších výskumov bola založená na simulácii alebo testovaná na zmenšených modeloch. Vedci zo Singapuru sa však rozhodli preskúmať svoje teórie v reálnom svete.

Po natretí časti mesta „chladiacou“ farbou boli schopní porovnať teploty a úrovne s priľahlou oblasťou bez náteru. Vybrali si štyri trojpodlažné budovy s pôdorysom obdĺžnika, ktoré vytvorili dve paralelné úzke uličky v priemyselnej oblasti západne od Singapuru. Jedna ulička bola natretá, druhá zostala ako kontrolná bez farby. Testovaný priestor mal spolu 12-tisíc km². 

Počas experimentu výskumníci merali pohyb vzduchu, povrchovú teplotu, teplotu vzduchu, vlhkosť a žiarenie, a to v priebehu dvoch mesiacov. Zistili, že oblasť s náterom zaznamenala až 30-percentné zníženie tepla uvoľňovaného zo zastavaných povrchov. Výsledkom bolo, že v najteplejšom čase dňa okolo 16. hodiny bola na týchto miestach teplota až o 2 °C nižšia.

Rýchly a lacný spôsob, ako bojovať s následkami horúčav

Farba s prísadami, ktoré odrážajú slnečné teplo, dokázala znížiť absorpciu a vyžarovanie povrchového tepla. Strechy s náterom odrážali o 50 percent viac slnečného svetla. Vďaka tomu absorbovali až o 40 percent menej tepla počas najteplejšieho slnečného dňa v porovnaní s bežnými strechami.

Oblasť bola príjemnejšia aj pre ľudí, pretože bola o 1,5 °C chladnejšia. Úroveň tepelného komfortu bola meraná metódou Universal Thermal Climate Index – indikátora pre pocit vonkajšej teploty. Ten zohľadňuje teplotu, relatívnu vlhkosť, tepelné žiarenie a rýchlosť vetra.

„Naša štúdia poskytuje dôkaz, že chladiace nátery znižujú hromadenie tepla a prispievajú k ochladzovaniu mestského prostredia,“ povedal hlavný autor štúdie doktor Kiran Kumar Donthu.

Výsledky experimentu zo Singapuru by mohli byť zaujímavé najmä pre mestá, ktoré hľadajú rýchly a lacný spôsob, ako bojovať proti zhoršujúcim sa následkom horúčav. „Toto jednoduché riešenie má okamžitý účinok v porovnaní s inými možnosťami, ktoré si často vyžadujú rozsiahlu mestskú prestavbu,“ doplnil Kiran Kumar Donthu.

Ako dodal, zníženie množstva tepla absorbovaného v mestských štruktúrach má vplyv na chladenie budov a znižuje potrebu klimatizácie v interiéroch.

„Naše zistenia sú relevantné nielen pre mestá ako Singapur, kde je horúco po celý rok, ale aj pre ďalšie mestské oblasti vo svete. S globálnym otepľovaním budú ľudia čoraz viac hľadať spôsoby, ako zostať v neprehriatom prostredí. Štúdia potvrdzuje, že chladiace nátery môžu byť v budúcnosti stratégiou na zníženie efektu mestského tepelného ostrova,“ doplnil vedúci výskumník univerzity, docent Wan Man Pun.

Tím z NTU sa chce teraz zamerať na to, ako sa náter osvedčí v priebehu času a či jeho účinky pretrvajú. Zároveň dúfa, že výsledky prieskumu inšpirujú urbanistov.

Zdroj: Science Daily