Zelené technológie zvyšujú závislosť na Číne

Solárna a veterná energia v Číne
Zdroj: iStock

Čína dominuje ako producent zariadení získavajúcich energiu zo slnka aj z vetra. Má pod kontrolou aj mnohé z hornín, ktoré sú pre zelené technológie podstatné.

So snahou dosiahnuť uhlíkovú neutralitu sa v ekonomicky poprepájanom svete zarobilo na nový problém. Čím rýchlejšie sme zelenší, tým viac je západný svet pod vplyvom Číny. Iné krajiny nedokážu v takom tempe nasýtiť dopyt po zelených technológiách.

Čínske firmy dominujú vo výrobe technológií využívajúcich slnečnú aj veternú energiu. A okrem toho, Čína má pod kontrolou aj mnohé z hornín, ktoré sú pre zelené technológie podstatné.

Keď je červená Čína zelená

Podľa údajov britského magazínu The Economist Čína vyrába 70 percent svetovej produkcie solárnych modulov a zhruba polovicu veterných turbín. Dominuje tiež v dodávateľskom reťazci lítium-iontových batérií, ktoré sú nevyhnutné pre elektromobilitu.

Zaujímavé pritom je, že Čína nehrá prím len vo výrobe zelených technológií, ale aj v ich inštalovaní. Dominuje v rebríčku krajín podľa inštalovaného výkonu veterných turbín aj solárnych panelov. Paradoxne to neznamená, že krajina je lídrom v boji proti klimatickej zmene. Takmer polovica uhoľných elektrární sveta dymí v Číne, ktorá je najväčší producent CO2 – primárneho plynu spôsobujúceho klimatickú zmenu.

V tom je ten zelený paradox – čím viac sú západné krajiny zelené, tým viac sú závislé od najväčšieho vinníka klimatickej zmeny. Pritom Číne prioritne nejde o zelené investície, jej dominancia v inštalovanom výkone obnoviteľných zdrojov energie vychádza z požiadavky mať čo najviac rôznorodé portfólio energetických zdrojov.

Ťažba medenej rudy v Čile
Ťažba medenej rudy v Čile | Zdroj: iStock

Vrtule z džungle

K výpočtu čínskej dominancie v zelenom biznise treba pridať ďalšie problematické čiastkové procesy, ktoré si prechod na obnoviteľné zdroje energie vyžadujú. Listy veterných turbín sa vyrábajú z dreva balzy. Je to mäkké, ľahké drevo z juhoamerických stromov Ochroma lagopus a Ochroma pyramidale (slovenský názov je balza kužeľovitá).

Balza nepatrí k chráneným druhom rastlín. Je to pioniersky druh, ktorý osídľuje miesta nenáročné na živiny. Neuchováva v sebe veľa uhlíka v porovnaní s veľkými stromami v juhoamerickej džungli. Má však vplyv na stabilitu brehov riek – čím viac balzy sa klčuje, tým sú vodné korytá nestabilnejšie a hrozia záplavy.

Veľký záujem o túto drevinu spôsobil problémy v chudobných ekvádorských domorodých kmeňoch, na ktorých územiach balza rastie. Spoločnosti ťažiace balzu začali prichádzať z celého sveta, no dominujú – ako inak – čínske. Mnohí odberatelia pritom nedbajú na férový obchod, domorodcom platia minimálne sumy za vyťažené drevo, nezriedka im neplatia vôbec, prípadne namiesto peňazí platia alkoholom alebo marihuanou, ako v reportáži z Ekvádoru upozorňuje The Economist.

Windpark Westermeerdijk, Holandsko
Hlavným materiálom na výrobu listov veterních turbín je tropické drevo balzy. Windpark Westermeerdijk, Holandsko. | Zdroj: iStock

Tieto faktory mali zásadný vplyv na vznik sociálnych problémov v chudobných kmeňoch. Nehovoriac o ekologických súvislostiach – keďže balzu nechráni žiaden zákon, odlesňujú sa obrovské plochy džungle.

Až v poslednom období miestni obyvatelia začali proti týmto vplyvom na ich prostredie bojovať, vznikajú udržateľné plantáže balzy a ťažiari ľuďom vyplácajú férové sumy. Ibaže – opäť hovoríme najmä o firmách zo západného sveta.

Vďaka inovatívnym riešeniam vzniklo niekoľko syntetických alternatív k balze, ktoré vedia výrobcovia veterných turbín využiť, čím sa postupne zmierňuje tlak na územia porastené balzou. Neznamená to, že dopyt po balze klesá. Skôr, že sa stabilizoval.

Hlad po mineráloch

Treba spomenúť aj ťažbu nerastných surovín, ktoré sú pre zelené technológie podstatné. Ide najmä o neodým, meď, lítium, kobalt. Nielenže sa veľká časť týchto nerastov ťaží v Číne, ale čínske firmy investujú aj do baní v zahraničí. Najmä v Afrike a Južnej Amerike, kde je ťažba často spojená s degradáciou okolitého prostredia.

Možno tento súhrn faktov vytvára zdanie, že zelená revolúcia nie je veľmi zelená. Nie je to tak. Akýkoľvek prechod z jedného stavu do druhého nie je dokonalý. Chce to čas, kým sa veci nastavia tak, aby fungovali ideálne – tak, aby zelené technológie boli férové k prostrediu aj k ľuďom počas celého životného cyklu.

Zelená revolúcia nemôže prebehnúť bez toho, aby západné krajiny masívne investovali do svojej vedy a výskumu. Ak tak neurobia, dopyt po zelenej energetike sa síce nezastaví, ale prevahu a vplyv na budúcnosť v ňom získajú krajiny, ktoré nezdieľajú rovnaké hodnoty ako západný svet.

Text: Palo Hlubina