Vlastná kotolňa v bytových domoch (1.časť)

Trend odpájania sa od veľkých teplární a prechodu na vlastné kotolne ešte nie je minulosťou. Hoci v porovnaní s obdobím rokov 2002 – 2006, keď sa odpojilo až 20 tisíc domácností, sa môže zdať, že slabne. Naše zistenia v tomto článku potvrdzujú iné. Myšlienka na ušetrenie peňazí a možnosť samostatne si regulovať, koľko tepla domácnosť spotrebuje, je stále lákavá. Teplárne, naopak, argumentujú, že cena už nie je pri vlastných kotolniach výhodou a používatelia dokonca zaplatia pri takomto spôsobe kúrenia viac. Ako sa teda rozhodnúť? Odpoveďou vám môže byť aj nasledujúci článok.

Ľudia, ktorí bývajú v bytových domoch alebo v panelákoch, v poslednom čase čoraz viac uvažujú o odpojení svojho domu od centrálneho zásobovania teplom (CZT) a vybudovaní vlastnej plynovej kotolne. Jej vybudovanie v paneláku s  80 bytmi stojí približne 75 000 – 88 000 €. Na platbách za energie sa týmto riešením dá ušetriť 35 – 50 %. Dôvodom je nižšia jednotková cena za teplo oproti teplu z CZT. Návratnosť investície je od troch do piatich rokov.

Práve snaha o ušetrenie nákladov zapríčinila, že v rokoch 2005 – 2006 došlo k rekordnému nárastu užívateľov kotolní. Hlavným dôvodom boli vysoké ceny tepla dodávaného výrobcami a, navyše, na trhu s teplom chýbalo konkurenčné prostredie. Veľkou výhodou je, že vlastníci bytov neplatia nič navyše (za teplo platia tak ako doposiaľ), nemajú žiadne individuálne ručenie a ručia len fondom prevádzky, údržby a opráv (FPÚO).

Prv než sa vlastníci bytov rozhodnú pre vlastnú kotolňu, je potrebné zrealizovať niektoré úsporné opatrenia, napr. zabezpečiť hydraulické vyregulovanie systému, namontovať automatické regulačné ventily a pomerové rozdeľovače tepla. Ak sa tieto opatrenia vykonajú až po vybudovaní kotolne, môže byť mierne predimenzovaná.

Pre obyvateľov bytového domu s vlastným vykurovacím systémom je teplo lacnejšie ako teplo dodávané z CZT. Drahším, ale najlepším riešením je kombinácia zateplenia domu s výmenou okien a vybudovaním domovej kotolne.

Čo treba na realizáciu kotolne
Keďže ide o niekoľkotisícovú investíciu, musí ju na zhromaždení vlastníkov bytov schváliť nadpolovičná väčšina. Na schválenie financovania investície bola doteraz potrebná dvojtretinová podpora vlastníkov. Podľa vyhlášky č. 70/2010 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, je od 1. 4. 2010 možné aj písomné hlasovanie.

O zrealizovanie požiadajú vlastníci svojho správcu – bytové družstvo, spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správcovskú spoločnosť. Financovanie výstavby domovej kotolne je možné realizovať z vlastných alebo cudzích zdrojov. Vlastným zdrojom je FPÚO; cudzím zdrojom sú komerčné úvery v bankách alebo stavebných sporiteľniach. Zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) sa dá získať úver len na zatepľovanie a výmenu okien. Financovať realizáciu domovej kotolne ŠFRB neumožňuje. Ak sa dom chce odpojiť od CZT, je povinný tento zámer nahlásiť príslušnej teplárni formou oznámenia o ukončení odberu.

Pred odpojením od CZT je potrebné zvážiť, že:

• k stavbe alebo rekonštrukcii vykurovacej sústavy je potrebné stavebné povolenie,
• podľa vyhlášky o odpájaní treba za odchod od veľkých teplární platiť – Úrad regulácie sieťových odvetví (ÚRSO) vo svojej novele vyhlášky navrhuje, aby sa spoplatňovanie odpojenia zrušilo,
• okrem počiatočných nákladov existujú aj pravidelné prevádzkové náklady (údržba, revízie, opravy atď.), ktoré sú však už zahrnuté v nákladoch za teplo domovej kotolne,
• zákon ukladá povinnosť pravidelne každé tri roky kontrolovať kotolňu revíznym technikom a každých 6 mesiacov robiť revíziu komína (náklady s tým spojené sú zahrnuté v nákladoch za teplo domovej kotolne),
• kotolne musia mať obsluhu s platným kuričským oprávnením, ktorá sa vykonáva občasným dohľadom, pretože je plnoautomatická.

Realizácia
Jedným z viacerých realizátorov domových kotolní je aj spoločnosť SETING Bratislava, spol. s r. o. Služba, ktorú poskytuje, je komplexná, s možnosťou dodávky na kľúč a zahŕňa všetky relevantné činnosti – od východiskového posúdenia cez projekčno-inžiniersku činnosť a realizáciu až po uvedenie do prevádzky a prípadné prevádzkovanie aj servis.

Táto spoločnosť má nasledovný postup: Na začiatku je potrebná obhliadka danej lokality, na základe ktorej sa vypracuje skrátený energetický audit. V ňom sa navrhne viacero možných technických riešení tepelného zdroja s príslušnými prepočtami ekonomiky prevádzky vrátane návratnosti. O záveroch auditu  vlastníci bytov diskutujú. Poskytovateľ služby vybaví palivovú základňu a iniciuje uzavretie zmluvy o odbere plynu. Následne sa vypracuje projektová dokumentácia, týkajú­ca sa ústredného kúrenia, plynoinštalácie vrátane plynovej prípojky, elektroinštalácie, požiarnej ochrany a stavebných úprav. Táto komplexná dokumentácia sa poskytne na vyjadrenie zainteresovaným organizáciám. Po získaní ich stanovísk poskytovateľ služby podá žiadosť o stavebné povolenie na príslušný stavebný úrad a následne na základe oprávnení zo strany Technickej inšpekcie Slovenskej republiky zrealizuje stavbu. Po jej ukončení, vykonaní príslušných revízií, vykurovacej skúšky a po úspešnej kolaudácii sa celé dielo vrátane dokumentácie odovzdá objednávateľovi. Vlastníka objektu, resp. investora táto služba tak odbremeňuje od celého radu nevyhnutných technicko-administratívnych úkonov a v prípade, že poskytovateľ služby dielo následne aj prevádzkuje, aj od starostí s prevádzkovaním, servisom a údržbou diela.

Spoločnosť SETING Bratislava má na svojom konte množstvo realizácií domových kotolní. Patria k nim aj bytové domy na Furdekovej 10 a 12 v Bratislave a na Astro­vej 10 – 20 v Bratislave, ktoré sme náhodne vybrali do nášho prieskumu. Základné informácie o kotolniach v jednotlivých bytových domoch sú zhrnuté v tab. 1.

Tab. 1  Základné informácie o realizovaných domových kotolniach

_{* Návratnosť investície je vyššia ako pri iných bytových domoch, pretože kotolňu splácajú lízingom.}

Súčasná priemerná cena 1 kWh tepla pri CZT sa pohybuje v rozmedzí 0,080 – 0,092 €/kWh (22,24 – 25,56 €/GJ). Náklady na výrobu 1 kWh tepla vo vlastnej kotolni sa pohybujú v rozmedzí 0,047 – 0,055 €/kWh (13,11 – 15,40 €/GJ).Súčasná priemerná cena 1 kWh tepla pri CZT sa pohybuje v rozmedzí 0,080 – 0,092 €/kWh (22,24 – 25,56 €/GJ). Náklady na výrobu 1 kWh tepla vo vlastnej kotolni sa pohybujú v rozmedzí 0,047 – 0,055 €/kWh (13,11 – 15,40 €/GJ).

Ekonomické ukazovatele
Základnou otázkou, ktorá zaujíma každého pred rozhodnutím sa pre realizáciu vlastnej domovej kotolne, je výška úspor, ktoré kotolňa prinesie. Nakoniec, veď to je motív celého snaženia všetkých zainteresovaných bytových domov na vybudovaní domovej kotolne. Cena tepla pri dodávke z CZT je napríklad v bratislavskej Petržalke 0,080 €/kWh (22,24 €/GJ). Vlastnou kotolňou si obyvatelia panelového domu dokážu zabezpečiť teplo za 0,049 €/kWh (13,61 €/GJ). Usporia teda 0,031 €/kWh (8,63 €/GJ). Jednoznačný rozdiel 39 % znamená možné zníženie mesačných poplatkov za teplo a teplú vodu približne o 33,20 € za priemerný 3-izbový byt. Zatiaľ však vlastníci bytov platia mesačné poplatky tak ako predtým, pretože rozdielom cien za teplo a časťou peňazí z FPÚO sa spláca úver na kotolňu. Investičná návratnosť domovej kotolne v bytovom dome je asi 3,5 – 4,5 rokov.

Porovnanie ceny tepla CZT a vlastnej kotolne za rok 2009

V tab. 2 je zhrnuté porovnanie cien tepla zo zdrojov CZT a nákladov za teplo z vlastnej kotolne bytových domov na Furdekovej 10 a 12 v Bratislave a na Astrovej 10 – 20 v Bratislave.

Tab. 2  Porovnanie ceny tepla CZT a vlastnej kotolne za rok 2009

TEXT: Jana Bodocká
FOTO: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.