D1 Dubná Skala – Turany

Diaľničný ťah D1 je v Slovenskej republike základným ťahom v smere západ – východ. Po dobudovaní bude zároveň súčasťou európskej cesty E50, ktorá prechádza v trase Brest – Paríž – Saarbrücken – Nürnberg – Praha – Brno – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice – Užhorod s pokračovaním cez Ukrajinu a Rumunsko smerom na juh (na Bukurešť) a ďalej cez krajiny bývalého Sovietskeho zväzu smerom na východ. Zároveň je súčasťou európskeho ťahu E75 v trase Žilina – Bratislava a súčasťou transeurópskej magistrály (TEM) sever – juh.

Úsek medzi Strečnom a Turanmi sa mal pôvodne stavať ako súčasť PPP projektu, keď sa v máji 2009 stalo víťazom na jeho zhotovenie konzorcium firiem Doprastav, VÁHOSTAV – SK, Mota – Engil, Bouygues PT, Colas, Meridiam a Intertoll. Ich úlohou malo byť nielen postaviť viac ako 16-kilometrový úsek, ale aj zabezpečiť projekt, financovanie a prevádzku s údržbou na obdobie 30 rokov. V auguste 2010 však boli všetky PPP projekty na diaľnici D1 zrušené a štát vypísal súťaž na jednotlivé úseky znova. Víťazom v novej súťaži sa stala spoločnosť VÁHOSTAV – SK, a. s.

Základné údaje a trasa diaľnice

Stavba sa nachádza na severnom okraji Turčianskej kotliny, ktorá je profilovaná širokou údolnou nivou Váhu a jeho prítokov. Kotlina predstavuje tektonickú depresiu medzi okolitými jadrovými a vulkanickými pohoriami. Výplň kotliny tvoria sedimenty paleogénu a neogénu. Začiatok predmetného úseku diaľnice D1 je v križovatke Dubná Skala, kde diaľnica nadväzuje na predchádzajúci úsek, stavbu diaľnice D1 Višňové – Dubná Skala, v km 49,010 tejto stavby. V priestore križovatky Dubná Skala križuje diaľnica D1 mimoúrovňovo (nadcestím) cestu I/18, železničnú trať Košice – Žilina a rieku Váh (mostným objektom 201).

Ďalej trasa prechádza inundačným územím medzi riekou Váh a Krpelianskym kanálom. Toto sa odohráva v najužšom mieste inundácie, približne 800m pred zaústením kanála do Váhu. Inundáciou pod obcami Lipovec a Turčianske Kľačany má diaľnica takmer 4 km, pričom z juhozápadnej strany obchádza vodný zdroj Lipovec, mimoúrovňovo (nadcestím) križuje cestu III/01892 do Lipovca, pokračuje súbežne s elektrickým vzdušným vedením Varín – Sučany a obchádza dobývací priestor Lipovec. V mieste existujúcej lávky pre peších z Turčianskych Kľačian prechádza diaľnica D1 na moste na ľavý breh rieky Váh. V ďalšom úseku sa približuje ku koľajisku železničnej stanice Vrútky a vstupuje do katastrálneho územia obce Sučany.

Dominantou stavby je mostný objekt číslo 201 ponad Váh a železničnú trať.

Diaľnica ďalej pokračuje súbežne so železničnou traťou Košice – Žilina, v mieste železničnej zastávky Sučany prechádza podcestím cez násypové teleso bývalej cesty I/18, ďalej popod existujúci most na ceste I/18, okolo areálu štrkovne Prefa Sučany a opäť mimoúrovňovo nadcestím križuje železnicu. Za železničnou traťou vedie diaľnica mostnými objektmi 219-00 a 220-00 ponad oblasť mokradí pri Kantorskom potoku, ide o severné úpätie Veľkej Fatry, južne od obce Turany. V km 12,942 križuje diaľnica mostným objektom rieku Váh a po približne 1 600 m mostom mimoúrovňovo prekonáva existujúcu železničnú trať s Krpelianskym kanálom a končí sa v križovatke Turany v mieste napojenia na cestu I/18. Smerom na Liptovský Mikuláš bude diaľnica D1 pokračovať v rámci stavby diaľnice D1 Turany – Hubová.

Úsek diaľnice prechádza cez husto obývanú oblasť a katastrálne územia obcí Vrútky, Lipovec, Turčianske Kľačany, Martin-Priekopa, Sučany, Turčianska Štiavnička, Podhradie a Turany. Výstavba diaľničného úseku si vynútila množstvo objektov. Celý úsek diaľnice D1 je navrhnutý v šírkovom usporiadaní kategórie D 26,5/120. V poslednom smerovom oblúku v križovatke Turany je zníženie návrhovej rýchlosti zo 120 na 100 km/h, keďže v ďalšom úseku diaľnice D1 Turany – Hubová je návrhová rýchlosť 100 km/h. Celková dĺžka riešeného úseku diaľnice D1 je 16,405 km. Súčasťou diaľnice Dubná Skala – Turany sú štyri mimoúrovňové križovatky – Dubná Skala s cestou I/18, Martin 1 s privádzačom Martin (rýchlostná cesta R3) a Turany s cestou I/18. Na trase novej diaľnice je vybudované odpočívadlo Turčianska Štiavnička.

Návrh výškového vedenia diaľnice je limitovaný množstvom podmienok, ktoré bolo potrebné rešpektovať. Na začiatku úseku je to jednoznačné prispôsobenie sa predchádzajúcej stavbe D1 Višňové – Dubná Skala s rešpektovaním výškového vedenia každého jazdného pásu osobitne. Ďalšími limitmi sú prechod diaľnice cez vážsku inundáciu, kde treba v zmysle STN 73 6101 rešpektovať výšku koruny diaľnice, resp. najnižšieho bodu pláne nad Q100. Túto hladinu musia rešpektovať aj mostné objekty križujúce Váh. V prechode inundáciou má diaľnica minimálne pozdĺžne sklony, ktoré bolo treba prispôsobiť minimálnym výsledným sklonom vozovky z dôvodu jej dokonalého odvodnenia.

Lávka pre peších, objekt číslo 2016

Odkanalizovanie

Okrem dopravného koridoru charakterizuje predmetné územie aj vodný koridor, ktorý reprezentuje rieka Váh (významný nadregionálny hydrický biokoridor) s energetickým Krpelianskym kanálom. Jeho trasu sprevádzajú významné vedenia veľmi vysokého napätia, ktoré na viacerých miestach križujú diaľnicu. Diaľnica zasa na viacerých miestach križuje samotný Krpeliansky kanál a tok Váhu. Odkanalizovanie povrchu vozovky sa rieši v celom úseku diaľnice, vrátane mostných objektov a príslušných vetiev križovatiek nadväzujúcich na trasu diaľnice. Na zabezpečenie kvality vypúšťaných vôd do recipientov sú vybudované koalescenčné odlučovače ropných látok s výstupnou hodnotou na výtoku 0,1 mg/l RL.

Kanalizácia má charakter dažďovej kanalizácie. Vody z vozovky diaľnice a vetiev križovatiek sú odvedené cez pozdĺžne betónové rigoly a uličné (dažďové) vpusty prípojkami do diaľničnej kanalizácie, z nej sa po prečistení v odlučovačoch ropných látok vypúšťajú do príslušných vodných tokov. Kanalizácia je umiestnená v strednom deliacom páse diaľnice a na vetvách križovatiek v rozšírenej nespevnenej krajnici. Odlučovače ropných látok sú umiestnené na rozšírenom telese diaľnice. V prípade nepriaznivých výškových pomerov sa za odlučovačom RL vybuduje prečerpávacia stanica s príslušným výtlačným potrubím.

Mostný objekt číslo 201 pri Dubnej Skale

Mostné objekty

Na danom diaľničnom úseku je navrhnutých 28 mostných objektov (novostavieb) a 4 rekonštrukcie existujúcich mostných objektov. Z materiálového hľadiska prevládajú betónové mosty nad oceľovými konštrukciami. Základné typy mostných konštrukcií sú:

• monolitické betónové konštrukcie budované technológiou letmej betonáže – dané mostné objekty križujú rieku Váh, kanál Váhu a ŽSR, pričom ide o najdlhšie a kľúčové objekty na tejto stavbe,
• presypané prefabrikované betónové konštrukcie – nosné konštrukcie premosťujúce malé potoky a konštrukcie zabezpečujúce prechod zveri popod teleso diaľnice D1,
• monolitické doskové betónové konštrukcie – konštrukcie sa nachádzajú nad diaľnicou D1 a premosťujú privádzač Martin a miestne komunikácie v obci Sučany,
• prefabrikované betónové konštrukcie – nosné konštrukcie premosťujú diaľnicu D1 ponad ŽSR; daným typom konštrukcií sa zabezpečilo zrýchlenie výstavby nosnej konštrukcie a skrátenie času výluky a obmedzení na trati ŽSR,
• oceľové konštrukcie.

V rámci technického rozvoja navrhol po absolvovaní normových skúšok a skúšok spracovateľnosti vysokohodnotného betónu triedy C 95 VÁHOSTAV – SK v spolupráci s firmou PROJSTAR – PK, s. r. o., odľahčený prierez lávky pre peších na objekte 216.

Základné parametre diaľnice

Návrhová rýchlosť: 120 km/h
Počet jazdných pruhov: 4 ks
Šírka jazdných pruhov: 3,75 m
Najmenší polomer smerového oblúka: 1 045 m
Najmenšia dĺžka prechodnice: 30 m
Pozdĺžny sklon min. (max.): 0,3 (3,2) %
Najmenší polomer vypuklého výškového oblúka: 12 000 m
Najmenší polomer vydutého výškového oblúka: 12 500 m

Most číslo 201 ponad železničnú trať Žilina – Košice

Mostný objekt 201 – križovatka Dubná Skala

Dominantou úseku diaľnice D1 Dubná Skala – Turany je paralelný mostný objekt 201. Ľavý most má dĺžku 894,78 m a pravý most 871,61 m. Most 201 nadväzuje na úsek diaľnice z tunela Višňové, ktorý je vo výstavbe, prechádza ponad cestu I/18 Žilina – Poprad, ponad dvojkoľajovú železničnú trať Žilina – Košice, pokračuje pod 20-stupňovým uhlom cez rieku Váh a končí sa na násype diaľničného telesa v inundácii rieky Váh v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra.

Nosná konštrukcia oboch mostov a vetiev je navrhnutá ako monolitická spojitá konštrukcia z dodatočne predpätého betónu a skladá sa z dvoch dilatačných celkov dlhých 419 a 453 m. Je navrhnutá ako spojitá konštrukcia z predpätého betónu C 45/55, pričom rozpätia polí sú od 38 do 125 m. Nosnú konštrukciu mostov tvorí jednokomorový priečny rez s konštantnou výškou 2,75 m. Trámy sú navrhnuté šikmé, so sklonom 70 stupňov od hrany spodnej dosky. Spodná doska kopíruje priečny sklon vozovky. Tvar hornej dosky je ovplyvnený priečnym sklonom konštrukcie.

Vyloženie konzol je obojstranne 3,525 m pri ľavom aj pravom moste a 2,5 m pri nosných konštrukciách vetiev. Priečniky nad podperami sú navrhnuté v hrúbke 2,0 m s priechodným otvorom. Výstavba prebieha technológiou budovania na podpernej skruži. Zohľadnením požiadaviek sa pri spojitej konštrukcii druhého dilatačného celku zväčšilo hlavné pole ponad rieku Váh na 125 m, ostatné polia sú vybudované v dĺžke od 45 do 55 m.

TEXT: VÁHOSTAV – SK, a. s.
FOTO: Jozef Mravec, VÁHOSTAV – SK, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby