Veterná energia legislatíva

Zrýchlenie rozvoja veternej energetiky nabralo zlý smer pre konflikt záujmov

Partneri sekcie:

Pravidlá, ktoré by mali zjednodušiť proces výstavby veterných elektrární, ale aj prípravu tzv. go-to zóny pre veterné parky, bude môcť ovplyvňovať český energetický gigant ČEZ. Vláda SR totiž prípravou opatrení na urýchlenie rozvoja veternej energetiky poverila Jadrovú energetickú spoločnosť Slovenska, a. s. (JESS). V tej má 49-percentný podiel český ČEZ.

Energetický gigant sa navyše stane cez svoj podiel v tejto spoločnosti automaticky aj spoluvlastníkom budúcich veterných parkov v akceleračných zónach. Patrí pritom medzi významných investorov do veternej energetiky v Európe.

Na tento zásadný konflikt záujmov pri príprave akceleračných zón pre veternú energetiku upozornila Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) ešte v auguste. A to ako Ministerstvo hospodárstva SR, tak aj predsedu Vlády SR Ľudovíta Ódora.

„Je vysoko netransparentné a neštandardné, ak vláda prípravou štátnych pravidiel pre rozvoj veternej energetiky a prípravu go-to zón poverí spoločnosť, v ktorej má polovičný podiel aj veľký energetický hráč a zároveň investor v oblasti veternej energetiky,“ upozornil na konflikt záujmov výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Zásadný konflikt záujmov

Úlohou JESS-u totiž bude, podľa informácií, ktoré ešte v apríli zverejnila predchádzajúca vláda, určiť dve lokality pre go-to zóny veternej energetiky. V týchto pilotných projektoch by mali vyrásť veterné elektrárne s inštalovaným výkonom okolo 300 MW, pričom štát v nich, po vzore iných krajín EÚ, avizoval jednoduchší proces povoľovania pre investorov.

Podľa memoranda podpísaného 4. septembra je JESS poverený prípravou metodiky pre výstavbu veterných parkov aj v iných lokalitách mimo go-to zón.

Skorší prístup ČEZ-u ako akcionára JESS-u k takýmto informáciám v porovnaní s inými investormi je podľa SAPI zásadným konfliktom záujmov, keďže uľahčuje výber lokalít pre prípravu veterných parkov. „S predstihom viete, v ktorých lokalitách sa zamerať na prípravu projektov. Viete, kde hľadať pozemky na prenájom alebo kúpu, viete, kde budú menšie prekážky pri povoľovacom procese vášho projektu,  vidí problém Ján Karaba.

ČEZ pritom aktívne do veternej energetiky investuje. Napríklad v Nemecku má vo svojom portfóliu veterné elektrárne s inštalovaným výkonom vyše 133 MW, v Turecku prevádzkuje kapacitu s výkonom 28,2 MW a veterné elektrárne prevádzkuje aj v Českej republike.

Zásadný problém vidí SAPI aj v tom, že ČEZ sa cez svoj podiel v JESS-e stane aj akcionárom spoločností, ktoré budú v týchto dvoch go-to zónach prevádzkovať veterný park. Aj keď by do nich prípadne priamo neinvestoval.

„JESS má nastaviť pravidlá pre výber investorov v go-to zónach, dokonca ich aj vybrať a zazmluvniť. Navyše sa stane, a cez svoj podiel v JESS-e aj český ČEZ, automaticky aj akcionárom týchto veterných parkov,“ vysvetlil J. Karaba.

Na ministerstve chýbajú personálne kapacity

Český gigant teda bude mať nárok aj na 49-percent zo zisku z prevádzky parkov v go-to zónach, ktorý si cez svoj podiel vyplatí JESS. SAPI k tejto téme absolvovalo ešte v auguste stretnutie na Ministerstve hospodárstva SR. Hlavným argumentom pre poverenie JESS-u, prezentovaným ministrom hospodárstva Petrom Dovhnunom, boli podľa Karabu chýbajúce personálne kapacity ministerstva a jeho podriadených organizácií.

„Minimálne má štát Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu, ktorá má napríklad ako jediná reálne informácie o technických kapacitách na pripojenie elektrární. Namiesto toho štát vyberie firmu v konflikte záujmov, s akcionárom, ktorý aktívne investuje do veternej energetiky, a prípravu týchto nástrojov štátnej politiky im zaplatí z fondu obnovy,“ upozornil výkonný riaditeľ SAPI.

Proces rozvoja veternej energetiky podľa SAPI naberá netransparentný a diskriminačný smer. „Vyzývame vládu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie. Po dlhých rokoch, kedy sa výstavba obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku prakticky zastavila, je toto krok späť,“ dodal Ján Karaba.

Zdroj: Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE