Zatepľovanie šikmých striech

Z konštrukčného, ale ani z cenového hľadiska nie je vhodné používať výrobky s väčšou objemovou hmotnosťou, ako sa odporúča. Na zatepľovanie šikmých striech sa používajú najmä dva systémy: s odvetranou vzduchovou medzerou a bez vzduchovej medzery (obr. 1, obr. 2). V našich klimatických podmienkach sa odporúčajú odvetrané strechy, lebo pri tomto systéme sa intenzívnejšie odvetráva kondenzát vznikajúci v strešnom plášti.

Izolácia sa najčastejšie ukladá medzi krokvy, prípadne na ich vnútornú alebo vonkajšiu stranu do pomocných roštov. Izolačné dosky možno jednoducho vkladať a miernym stlačením natesno osadiť medzi nosné prvky krovu alebo roštu. Potrebnú hrúbku izolácie môžeme vytvoriť aj z viacerých vrstiev s vystriedaním škár na zamedzenie vzniku tepelných mostov.

Nevyhnutnou súčasťou izolácie šikmých striech sú parozábranové fólie. V dôsledku fungujúcej parozábrany para nemôže preniknúť do konštrukcie, preto nemôže dôjsť ku kondenzácii pár v tepelnej izolácii.

Zatepľovanie šikmých striech týmto postupom sa robí tam, kde je krokva dostatočne vysoká, aby izolácia dosiahla požadovanú hrúbku, ale nerieši problematiku tepelných mostov v miestach drevených krokiev. Tepelné mosty znižujú celkovú hodnotu tepelného odporu konštrukcie a zvyšujú tepelné straty. Pri tomto spôsobe je na dosiahnutie potrebného tepelného odporu nevyhnutné využiť zväčša celú výšku krokiev, a potom chýba priestor na vytvorenie vzduchovej medzery medzi povrchom izolácie a poistnou hydroizoláciou (difúznou fóliou). V prípade, že nie je dostatok priestoru na vytvorenie tejto medzery a poistná hydroizolácia je priamo položená na izoláciu tepelnú, zvyšuje sa vlhkostné namáhanie krokiev a treba použiť difúznu fóliu, ktorá umožňuje uloženie priamo na izolant (vysokodifúzna fólia – membrána). Parozábranová fólia sa upevňuje pod tepelnú izoláciu na krokvy a finálnou vrstvou je obklad.

Tento spôsob zatepľovania šikmých striech je výhodnejší, rieši problematiku tepelných mostov v miestach krokiev aplikáciou prídavného dreveného alebo oceľového roštu. Drevo má štyrikrát väčšiu tepelnú vodivosť ako minerálno-čadičová vlna. Pomocou tohto systému možno dosiahnuť potrebnú hodnotu tepelného odporu konštrukcie aj pri nedostatočnej výške krokiev. Zároveň možno vždy vytvoriť vzduchovú medzeru medzi difúznou fóliou a tepelnou izoláciou. Táto medzera priaznivo ovplyvní aj vlhkostné zaťaženie krokiev. Tepelná izolácia sa vkladá v prvej fáze medzi krokvy, na ktoré sa potom upevní rošt, do ktorého sa vloží druhá vrstva tepelnej izolácie. Nakoniec nasledujú parozábranová fólia a obklad.

Pri tomto spôsobe možno tepelnú izoláciu uložiť v celej hrúbke nad krokvy alebo potrebnú hrúbku vytvoriť z dvoch vrstiev, a to nad krokvy a medzi ne (obr. 4). Celá nosná konštrukcia krovu však pri oboch spôsoboch leží minimálne pod časťou tepelnej izolácie, a preto nevznikajú tepelné straty cez drevenú konštrukciu a nezmenšuje sa ani vnútorný priestor podkrovia. Ďalšími výhodami sú lepšia zvuková izolácia, ochrana nosnej konštrukcie strechy pred poveternostnými vplyvmi (nosná konštrukcia krovu je celá v interiéri – pri konštantnej teplote a vlhkosti) a ochrana pred požiarom.

Podkladovú vrstvu pod tepelnou izoláciou tvorí drevené debnenie s minimálnou hrúbkou 20 mm, prípadne OSB dosky a pod. Pri ukladaní izolácie iba nad krokvy treba použiť kvalitnú a pevnejšiu parozábranu, pretože pri montáži sa bude po nej chodiť. Potom začneme s montážou pomocných nosných drevených hranolov s rozmermi minimálne 60 x 60 mm, resp. výška hranolov závisí od hrúbky izolácie. Do prídavnej konštrukcie vkladáme tepelnú izoláciu a na ňu sa pod kontralatovanie položí vysokodifúzna fólia – membrána. Fólia zabraňuje zatečeniu vody do tepelnej izolácie a umožňuje prestup prípadnej vlhkosti z tepelnej izolácie do prevetrávanej medzery pod krytinou. V prípade pretrhnutia tejto vrstvy je nevyhnutné otvor ihneď zatepliť vhodnou lepiacou páskou.

Prestup strechou (komín, strešné okno, ventilácia) musí byť dôkladne utesnený v úrovni parozábrany lepiacou páskou a v mieste difúznej vrstvy musí byť detail zhotovený tak, aby nemohla zatiecť voda stekajúca po poistnej hydroizolačnej vrstve. Strešné okno osadzujeme na drevený rám, na plnú výšku izolácie. Poistná hydroizolačná vrstva, difúzne otvorená, musí byť vyvedená na rám okna tak, aby nedochádzalo k zatekaniu.

Používajú sa aj iné spôsoby zateplenia šikmej strechy. Napr. tepelná izolácia sa vkladá len do roštu zo strany interiéru, pričom priestor medzi krokvami slúži iba na odvetrávanie (obr. 5). Tento spôsob sa využíva len veľmi ojedinele, keď je výška krokiev veľmi malá a priestor sa nevyužíva na bývanie, pretože nemožno dosiahnuť potrebnú hrúbku izolácie.

Pri ďalšom spôsobe zateplenia sa medzi krovy vkladá tepelná, akustická a protipožiarna izolácia, ktorá nebude mechanicky zaťažovaná, a nad krokvy sa používa tepelná izolácia s vyššou pevnosťou (obr. 6). Izolácia nad krokvami musí prenášať aj zaťaženie strešnou krytinou a snehom, lebo sa nevkladá do pomocného roštu, ale kotví sa priamo na krokvy.

1. Strešná krytina, 2. Vodorovné latovanie, 3. Kontralaty (latovanie v spáde strechy), 4. Vonkajšia odvetraná vzduchová medzera, 5. Difúzno – priepustná fólia, 5a. Extrémne difúzno – priepustná fólia, 6. Vnútorná odvetraná vzduchová medzera, 7. Tepelná izolácia , 8. Vnútorný obklad, 8a. Vnútorný záklop, 9. Parozábrana, 10. Nosný rošt vnútorného obkladu, 11. Krokva