Najlacnejšia voda je tá, ktorá do záhrady príde sama a ostane v nej

Sud na dažďovú vodu
Zdroj: iStock

V ideálnom stave by o tejto téme ani nemalo zmysel písať. Ak by ľudia záhrady a polia manažovali podľa prírodných zákonov, krajina by si dokázala poradiť s prípadným suchom aj extrémnymi prívalmi dažďa. Dokonca by z toho vedela vyťažiť, veď občasné záplavy v nivách riek viedli k ich zúrodneniu a dodali okolitým plochám potrebné živiny.

Ibaže v ideálnom stave nežijeme, dokonca presne naopak. Ľudské aktivity spôsobili klimatickú zmenu a tá sa v praktickom živote prejavuje napríklad aj tým, že zrážky sú čoraz viac rozložené v priebehu roka nerovnomerne.

Neznamená to vždy, že ročne spadne  menej vlahy. Ale tá, čo spadne, príde naraz – dovalí sa v podobe prívalových zrážok, ktoré sú natoľko intenzívne, že pôda a rastliny nestihnú všetku vlahu vstrebať a tak väčšina vody z krajiny odtečie. Takže záhrada či krajina je aj po takomto výdatnom daždi vlastne suchá. A potom ešte prídu týždne bez zrážok.

Preto pri rodinných domoch a v záhradách má zmysel rozmýšľať nad riešeniami ako vodu zadržať. Oplatí sa o tom uvažovať aj tým, ktorí majú na záhrade studňu, pretože množstvo a kvalita podzemných vôd je do budúcnosti otázna a najlacnejšia voda je tá, ktorá spadne sama.

V zásade možno vodu na záhrade zadržať troma spôsobmi – podzemné nádrže, nadzemné nádoby a povrchové riešenia, napríklad dažďové záhrady.

Jednoduché nadzemné nádoby

Začnime najjednoduchším riešením, nadzemnými nádobami. Tie postavíte pod zvody zo strechy a je hotovo. No treba myslieť aj na spôsob, ako vodu z nádrže dostaneme. Keďže ide o nadzemné riešenie, dá sa využiť gravitácia a netreba riešiť čerpadlo. Stačí postaviť nádobu zadržiavajúcu zrážky na nízky podstavec tak, aby sa pod ventil v spodnej časti nádoby dalo vsunúť vedro či pripojiť hadica, a voda z nádoby je k dispozícii.

Sud na dažďovú vodu s prepadom
Sud na dažďovú vodu s prepadom | Zdroj: iStock

Je vhodné vyriešiť aj prepad nadbytočnej vody, prípadne k hornej časti nádoby umiestniť rýnu, ktorá prebytočnú vodu odvedie k prepadu v inej časti záhrady. Prepad je ideálne vyriešiť cez vsakovacie jamy, resp. vsakovacie bloky.

V posledných rokoch sa aj Slovensku vyskytli búrky s prietržami, pri ktorých spadlo 5 cm zrážok v priebehu niekoľkých hodín. Takže ak máte na dome strechu s plochou 100 m2, na každej strane jeden zvod z rýny, tak takáto prietrž vie naplniť 2,5-kubíkovú nádrž pri každom zvode.

Podzemné nádrže

Prepad nadbytočnej vody cez vsakovacie jamy treba vyriešiť aj pri podzemných zásobníkoch vody. Tieto „zakopané nádoby“ sú najzložitejšie, ale najstabilnejšie riešenie. Nádrž na zachytávanie dažďovej vody sa raz zakope pod zem a využívať ju možno desaťročia, pričom nezaberá miesto na pozemku. Keďže ju ani nie je vidno, vizuálne nezasahuje do konceptu záhrady.

Toto riešenie je ideálne pre novostavby alebo rozsiahle prestavby domov, pretože výkopové práce je najlepšie vyriešiť ešte pred záhradnými úpravami. Objem nádrží závisí od veľkosti strechy, resp. plochy, z ktorej chceme dažďovú vodu zadržiavať a tiež od toho, na čo ju chceme využiť – či ňou chceme len zavlažovať záhradu počas suchého obdobia, alebo počas celého roka, resp. či vodu z nádrže chceme využiť aj inak, napríklad na splachovanie WC v dome.

podzemná nádrž na dažďovú vodu
Podzemná nádrž na dažďovú vodu | Zdroj: Superhomes

K podzemnej nádrži tiež treba priviesť elektrinu (pre ponorné čerpadlo) a prívod vody na dopúšťanie – ideálne studňovej, ak nie je k dispozícii, tak pitnej. Je to preto, že podzemná nádrž je centrom zavlažovania záhrady a ak je prázdna, pretože veľmi dlho nepršalo, je potrebné ju doplniť.

O veľkosti vhodnej nádrže sa je najlepšie poradiť s realizátorom, ale všeobecne možno povedať, že pri malých záhradách do 100 m2, ak ich chcete polievať zadržanou dažďovou vodou, treba mať nádrž aspoň 1500 litrov. To je aj zvyčajne najmenší objem, ktorý sa pre podzemné nádrže odporúča. Čím menší objem, tým menej vody zachytíte a o to viac budete počas sucha musieť riešiť doplnkový zdroj vody na polievanie.

Dažďové záhrady

Menej známym riešením ako zadržať vodu na záhrade, sú dažďové záhrady. Možno o nich uvažovať aj v kombinácii s predchádzajúcimi riešeniami, pretože sú vhodnou alternatívou aj na odvod prebytočnej dažďovej vody z vodozádržných nádob.

dažďová záhrada
Princíp dažďovej záhrady | Zdroj: Gardeners

Dažďovú záhradu je vhodné umiestniť na najnižšie miesto v záhrade. Ide v podstate o výkop, ktorý je naplnený štrkom, a v okolí ktorého sú vysadené odolné rastliny – také, ktoré znesú suchšie obdobia aj intenzívne prívaly vody.

Dažďová záhrada spomaľuje odtok vody a podporuje je vsakovanie. Ide o najprirodzenejšie riešenie zadržania vody. Na druhej strane, vodu z odvedenú do dažďovej záhrady nemožno využiť napríklad na polievanie.

dažďová záhrada na verejnom priestranstve v USA
Dažďová záhrada na verejnom priestranstve v USA | Zdroj: Moreau1, Wikimedia Commons | Public domain
Text: Palo Hlubina