preco su stavby nekvalitne rozhovor s ing. liborom zemanom
Galéria(1)

Prečo sú stavby nekvalitné – rozhovor s Ing. Liborom Zemanom

Kvalita realizovaných stavieb na Slovensku podáva nelichotivý obraz o celkovom stave slovenského stavebníctva. Kým sa nepoučia tí, čo za práce a služby platia, nedočkáme sa v tomto (ani inom) sektore nápravy. O reálny obraz a vlastné skúsenosti sa s nami podelil Ing. Libor Zeman, obchodno-výrobný riaditeľ spoločnosti ise, s. r. o.

preco su stavby nekvalitne 7319 big image
Kde sa podľa vás stala v kvalite prác chyba?
Je to rozsiahla a už mnohokrát preberaná téma. Kvalita stavieb je daná viacerými faktormi, a to: samotnou ochotou investovať do stavieb, kvalitou samotného projektu a samozrejme aj kvalitou vykonaných prác. Projektant v mnohých prípadoch uprednostňuje estetickú stránku veci pred funkčnou. Projektant má, samozrejme, dbať o estetickú stránku diela, ale nie na úkor funkčnosti. Ďalej sa často stáva, že niektoré stavebné firmy nedisponujú dostatočným množstvom skúseností a znalostí na vytvorenie daného diela. Prvá chyba v prípade týchto firiem nastáva už pri oceňovaní diela. Nevedia zohľadniť všetky jeho atribúty a požiadavky. A potom samotná realizácia, spôsob realizácie a technologické postupy nie sú vykonávané v dostatočnom štandarde. Nesmieme zabudnúť ani na čas realizácie diela. Každá stavba je jedinečná a unikátna. Realizácia sa mnohokrát tlačí pod jeden rok výstavby. Málo času sa venuje príprave projektu a diela, jeho analýze po technickej, funkčnej a cenovej stránke, zhodnoteniu všetkých rizík a alternatív aj v súvislosti s cenou pred začiatkom samotnej realizácie. Často sa objavujú projekty, ktoré je ťažké realizovať a pri ktorých niekedy ani samotný autor nevie, ako by sa daná vec mala postaviť a zrealizovať tak, aby bola kvalitná, aby správne fungovala. Táto činnosť potom viac-menej prebieha počas realizácie diela, brzdí samotnú stavbu a odvádza pozornosť od práce a sústredenia sa na kvalitu prevádzaných prác.

Príčinou nekvality sú aj neznalosti, chýbajúce skúsenosti, vedomosti, vysoké ambície, výchovný systém odborníkov a organizácií, ktoré udeľujú príslušné oprávnenia. Nekladú sa dostatočné vedomostné požiadavky a nároky na ľudí, ktorí by sa mali stavebníctvu venovať. Chybu robia aj investori. Chcú mať dielo najlacnejšie, najkvalitnejšie a najkrajšie. V tomto poradí. Chybou je aj to, že projektanti reálne nezodpovedajú za funkčnosť a realizovateľnosť diela, teda za kvalitu, a nezodpovedajú investorovi za cenu diela. Stavebné firmy robia chybu v tom, že zoberú zákazky, na ktoré jednoducho potom nestačia. Dielo získajú za zdanlivo dobrú cenu, ale počas realizácie sa zistí, že mnohé aspekty, ktoré nezohľadňoval ani projekt, nemajú započítané v cene. Čiže, mal by realizátor zhotoviť zadarmo to, čo nie je v projekte, pričom nie je jasné, či to v projekte malo byť zachytené? Alebo by mal projektant do projektu zachytiť všetko, aby to realizátor potom mohol ohodnotiť a cena diela by bola vyššia? Alebo by zhotovovateľ mal rovno pri ohodnocovaní diela započítať do ceny aj to, čo nie je v projekte, s tým, že rozsah a špecifikáciu chýbajúcej časti môže iba predpokladať, čo opäť navyšuje cenu?

Mnohé stavebné spoločnosti trpia rôznymi neduhmi, ktoré sú najčastejšie spojené s druhotnou platobnou neschopnosťou. Existuje podľa vás na túto situáciu nejaký liek?
Jediný a stopercentný spôsob, ako sa tomuto neduhu vyhnúť, existovať nebude. Vždy sa nájde niekto, kto nemá ochotu zaplatiť. Legislatívne je komplikované, možno aj nemožné, aby sa vytvorilo prostredie, ktoré by zaručovalo, že platiť budú všetci všetkým. Možno by stálo za úvahu spraviť legislatívnu zmenu v tom, že objednávateľ sa stáva vlastníkom veci či materiálu jej zaplatením a nie jej zabudovaním na pozemku. Maximálna splatnosť faktúr je dnes 60 dní, ale stále visí nad nami otáznik, či je investor vôbec ochotný zaplatiť za to, čo si objednal. Problémom je aj slovenská nátura. Chceme veľmi veľa vecí, máme na všetko názor a vysoké požiadavky, ale keď príde čas na úhradu, podpísanie zmluvy, prevzatie diela, tak sme stále na pochybách, krútime sa, otáľame a hľadáme cestu, ako sa aspoň trošku zbaviť zodpovednosti.

Pozorujete, že by sa situácia zlepšovala?
Investori si už začínajú uvedomovať, že dodržiavaním zmluvných vzťahov pomáhajú sami sebe. Snažíme sa do našich zmlúv implementovať veci, aby aj investor bol pod tlakom. Napríklad vo forme penalizácie, keď nespolupôsobí, alebo ak investor mešká s oprávnenou platbou, o tento čas sa predĺži čas realizácie diela. Dôrazne dbáme na to, aby objednávateľ pravidelne mesačne platil rozostavanú stavbu.

Ako vnímate tendre, kde je najdôležitejším kritériom cena?
Cena vždy bude jedným z najdôležitejších kritérií. Cena diela nemôže byť vyššia len preto, lebo ju robí známa a renomovaná firma. Cena diela musí byť primeraná trhu a projektu. Otázkou ostáva, akú cenu je trh ochotný zaplatiť za určitú kvalitu. Problémom však je, že nie je možné dostať najvyššiu kvalitu za najnižšiu cenu, čo sa dnes stalo samozrejmosťou a nič iné sa ani neočakáva. Investor, ktorého zaujíma len najlacnejšia cena a to mu stačí, časom dobehne sám seba. Podmienkou je správna cenotvorba vzhľadom na projekt. Nedá sa vždy spoľahnúť len na výkaz výmer, kontrolujeme aj projekt. Výkaz výmer je vo väčšine prípadov orientačný, dokonca ani nemusí byť súčasťou projektu. Možno úspešnosť získavania zákaziek u nás nie je vysoká, ale dôležité je, aby projekty, na ktorých pracujeme, neboli stratové.

Aké máte skúsenosti s kvalitou projektov v týchto krajinách?
Z vlastných skúseností, ktoré som získal v Nemecku či Rakúsku, viem, že projektant je na stavbe prítomný práve aj v čase realizácie stavby. Realizačná či dielenská dokumentácia sa robí v súčinnosti projektanta s realizačnými firmami tak, aby vyhotovená stavba a detaily boli funkčné a zodpovedali hlavnému konceptu a cene. Realizačný projekt, detaily sa dopracovávajú postupne. Investor nemá tendenciu zasahovať do úplných detailov.

Ako je to u nás?
U nás to takto nefunguje. Firma dostane rovno realizačný projekt. Ten nie je dostatočne skoordinovaný, či už ide o profesie, alebo architektúru, ktorá mnohokrát nesedí ani so statikou. Realizačné projekty neobsahujú v mnohých prípadoch ani detaily a estetika prevláda nad funkčnosťou. Častokrát sa stretávam pri chybách a nezrovnalostiach v projekte s názorom, že to má byť predsa riešené v dielenskej, porealizačnej dokumentácii, a keď ju spravíte, tak my sa k tomu vyjadríme. A potom sa pýtam, načo si investor objednal realizačný projekt, ktorý ešte aj zaplatil?

Súvisí nekvalita projektov s malým ­honorárom projektantov?
Áno, ale nie vždy. Je to aj o uvedomelosti investorov, ktorí by mali viac času a pozornosti venovať príprave projektov a analýzam. Súvisí to aj s tým, že dnes je projektantom a stavbárom skoro každý. Ale aj s tým, že mnoho projektov sa spracováva v časovej tiesni a pod tlakom investora a potom je výsledok taký, aký je.

Máte za sebou viacero väčších či menších realizácií. Aké opatrenia ste vo firme prijali, aby sa stavby realizovali kvalitne?
Kvalita vykonaných prác súvisí s vedomím, vedomosťami a poznatkami ľudí, ktorí ich realizujú. Čím viac disponujete vedomosťami, tým viac viete ovplyvniť kvalitu stavby. V našej firme máme napríklad interného kontrolóra kvality, ktorý pravidelne dozerá na realizované práce a postupy na stavbách a súčasne sa venuje reklamáciám. Skúsenosti z reklamácií, kde sa dá odhaliť zlý pracovný postup, potom implementuje do prebiehajúcich stavieb. Okrem iného sme zaviedli aj deň kvality. To znamená, že ľudia, ktorí sa podieľajú na riadení výroby, sa stretnú a rozoberajú naše dobré, ale aj zlé a nevhodné realizácie a navzájom sa o nich informujú. Spoločne na týchto dňoch hľadáme, ako daný problém riešiť, aké nové technológie použiť, aby sa zabránilo vzniku porúch. Máme vypracované štandardné detaily, ktoré sa snažíme aplikovať do realizácie. Máme zavedený systém ďalšej vnútornej kontroly, a to taký, že stavbyvedúci ide na stavbu inému stavbyvedúcemu a navzájom si hovoria chyby alebo veci, ktoré treba spraviť inak. Hľadáme ľudí, ktorí sú ochotní na seba nabaľovať nové vedomosti a sú schopní ich použiť v praxi. Momentálne máme rozpracovaných päť stavieb: bytovku so 100 bytmi na Ivánskej ceste, vlastný projekt na Teslovej ulici a ďalšie.

Realizačné firmy sa často sťažujú na nedostatočne pripravenú projektovú dokumentáciu. Projektanti sa zase sťažujú na množstvo realizačných zmien. Aké sú vaše skúsenosti?
Reálne je za kvalitu diela na Slovensku zodpovedný dodávateľ stavby. Ak bude za stavbu a jej kvalitu zodpovedať projektant, tak s veľkou pravdepodobnosťou žiadny dodávateľ nebude vyžadovať realizačné zmeny projektu. Pomohlo by, ak by aj projektant bol legislatívne vo väčšej miere zodpovedný za kvalitu, realizovateľnosť a funkčnosť diela a nielen projektu. Pri takomto ponímaní celej problematiky by sme určite docielili aj to, že projekty by boli spracované s vyššou kvalitou, podrobnejšie a precíznejšie. Dnes platí to, že zhotovovateľ má upozorniť na nevhodnosť projektu. S obľubou sa to vysvetľuje tak, že zhotovovateľ zodpovedá aj za takú chybu, ktorú spravil projektant vo svojich projektoch a zhotovovateľ si ju nevšimol, respektíve neuvedomil. Na druhej strane, keď zhotovovateľ upozorní na chybu či nevhodný detail v projekte, často musí bojovať s projektantom, ktorý trvá na pôvodnom riešení napriek tomu, že skúsenosť zhotovovateľa s daným detailom je zlá. Ťažko sa realizuje vec, o ktorej ste presvedčení, že nebude fungovať, je príliš komplikovaná, takže je predpoklad vzniku viacerých porúch. Veľa zmien vyvolávajú aj samotní investori, ktorí si možno ani nepozreli projekt a počas realizácie chcú meniť v mnohých prípadoch aj zásadné veci.

Pri svojich najnovších projektoch vystupujete aj ako developer stavby. Prečo ste sa rozhodli aj pre túto úlohu? Aké výhody a nevýhody to vašej spoločnosti prináša?
Myslím, že ako stavebná firma máme predpoklady na to, aby sme sa venovali aj tejto činnosti. Realizácia vlastných zákaziek nám dáva možnosť lepšie si organizovať prípadné výpadky vo výrobe a zvyšuje obrat realizácie. Nevýhodou je, samozrejme, riziko predaja.

Predstavili sme niekoľko vašich ­menších rezidenčných projektov. Je to zámer, že sa koncentrujete na menšie stavby?
Áno, sústreďujeme sa na takéto stavby, a to z toho dôvodu, že tím ľudí a procesy vo firme máme nastavené tak, že ich vieme zvládnuť. Aj spomínané rezidenčné objekty si vyžadujú špecifickejší prístup a vedomosť o rôznych technológiách rovnako ako „štandardné, jednoduché“ stavby, s čím si vieme poradiť. Ďalším prínosom je, že ak máte viac menších zákaziek, eliminujete riziko platobnej neschopnosti.
 
Ako budujete svoj pracovný tím?
Môžem povedať, že ľudí si vychovávame. Skôr je výnimkou, že k nám nastúpi hotový človek. Nový pracovník je zaradený na nižšiu pozíciu, napríklad majster, a počas výstavby, dní kvality, vysvetľovania a možností sa zoznámiť so všetkými procesmi stavby a jej riadenia sa postupne zdokonaľuje. V tomto smere nám pomáhajú aj interné predpisy a postupy práce.

Plánujete sa pustiť aj do väčších ­projektov?
Keď bude príležitosť a vhodné prostredie, prečo nie.

Ing. Libor Zeman (1979) 
v roku 2004 absolvoval Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so zameraním na Pozemné stavby – ekonomika a riadenie stavebníctva. Praktické skúsenosti začal zbierať v spoločnosti Istroprogres, s.r.o., Bratislava, pokračoval v nemeckom Potsdame v Gibbins european architects a od roku 2004 pracuje v spoločnosti ise, s. r. o. Z pozície stavbyvedúceho sa prepracoval na súčasný post obchodno-výrobného riaditeľa v roku 2006.

TEXT: Mária Nováková
FOTO: Dano veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.