Zelená obnova

Verejné budovy vo vlastníctve štátu či samospráv sa doposiaľ na Slovensku obnovovali veľmi vlažne. Zvyčajne sa na nich robili len nevyhnutné technické opravy. Často sú nevyhovujúcom stave a spotrebúvajú priveľa energií.

Pandémia spôsobila zvrat v tom, ako ľudia premýšľajú o ekonomike, biznise, aj o prírode. Prudko sa zmenili naše návyky, spôsob, akým fungujú firmy. A keďže toto všetko sa deje v čase, keď máme už len krátku dobu na spomalenie vplyvov klimatickej zmeny, uvažovanie ekonómov a ekológov sa začína prelínať.

Život v lockdowne prinútil viac ľudí uvažovať o možnosti mať aspoň malý pozemok, kde sa dá počas dňa tráviť čas. Vo viacerých krajinách najväčšie nárasty predaja počas epidemických obmedzení zaznamenali stavebné materiály a záhradný tovar. Začali ste aj vy rozmýšľať o výhodách domu oproti bytu?

Štyria zástupcovia rezortov, ktoré budú čerpať prostriedky z Plánu obnovy v súvislosti s energetickou efektivitou, debatovali vo vlaku o ďalších krokoch. Diskusiu bolo možné sledovať online.

Ak sa na veternú energetiku pozrieme z pohľadu fyziky a geografie, Slovensko má slušný potenciál na to, aby sme časť energie z obnoviteľných zdrojov pokrývali vetrom. Prečo potom veterné turbíny nepribúdajú, kým fotovotické panely už vidíme na mnohých domoch?

Platforma Budovy pre budúcnosť víta plán reformovať dotačné nástroje na obnovu rodinných domov, s ktorou počíta plán obnovy.

Staršie domy zväčša nevyhovujú dnešným energetickým normám. Okrem iného to znamená aj to, že ich prevádzka stojí veľa peňazí - priveľa vyrobeného tepla uniká von a dosiahnuť tepelný komfort stojí priveľa peňazí. Aj preto je časť ľudí, ktorí žijú v starých domoch, ohrozená energetickou chudobou - nemajú financie na to, aby svoje obydlia vykúrili alebo vychladili na požadovanú teplotu.

Minister Ján Budaj v utorok predstavil finálnu verziu rozdelenia investícií v európskeho Plánu obnovy v rezorte životného prostredia. Polovica z miliardového balíka pôjde na dotácie do komplexnej obnovy rodinných domov.

Obnova rodinných domov do energeticky efektívnejšej podoby prináša pre obyvateľov väčší komfort bývania a úsporu na spotrebovaných energiách. Na druhej strane je s obnovou spojené znižovanie emisií skleníkových plynov, čo je jeden z dôležitých nástrojov pri riešení klimatickej zmeny.

V ideálnom stave by o tejto téme ani nemalo zmysel písať. Ak by ľudia záhrady a polia manažovali podľa prírodných zákonov, krajina by si dokázala poradiť s prípadným suchom aj extrémnymi prívalmi dažďa. Dokonca by z toho vedela vyťažiť, veď občasné záplavy v nivách riek viedli k ich zúrodneniu a dodali okolitým plochám potrebné živiny.

Čína dominuje ako producent zariadení získavajúcich energiu zo slnka aj z vetra. Má pod kontrolou aj mnohé z hornín, ktoré sú pre zelené technológie podstatné.

Tepelné čerpadlá sú vnímané ako supermoderná technológia, no v skutočnosti sú tu s nami už dlho. Jedno z prvých bolo skonštruované pred 93 rokmi - presne v roku 1928 vo Švajčiarsku, na radnici v Ženeve. Funguje dodnes, pričom jeho autorom je Slovák Aurel Stodola.

Kotol nie je koňak a neplatí preň "čím starší, tým lepší". Či už hovoríme o plynových alebo kotloch na drevo, ak sú staršie ako 15 rokov, ich účinnosť je v porovnaní s modernými kotlami tragická. Prevádzka stojí zbytočne veľa peňazí a navyše zaťažuje životné prostredie.

O obnoviteľných zdrojoch energie ešte stále kolujú v spoločnosti fámy, ktoré spôsobujú ich odmietanie. Jedna z nich je, že návratnosť je pridlhá a ekonomicky sa nevyplatia. Ako ukazuje príbeh dôchodcov z Hlohovca, ktorí si na strechu dali namontovať fotovoltické panely, realita môže byť iná aj na Slovensku.

Slovenská vláda v januári 2021 schválila dlhodobú stratégiu obnovy budov. Ciele smerujú najmä do roku 2050, keď sa Slovensko zaviazalo splniť spoločný európsky cieľ uhlíkovej neutrality.