Ako majú mestá reagovať na častejšie horúčavy, sucho a ďalšie dôsledky klimatickej zmeny? Piaty ročník konferencie Klimaticky odolnejšie mestá 2026 spojí samosprávy a odborníkov z oblasti klimatológie, výstavby, financií, zelene aj hospodárenia s vodou.
Od 1. januára 2028 bude potrebné vykazovať potenciál globálneho otepľovania pre nové budovy nad 1 000 m², od 1. januára 2030 pre všetky nové budovy. Zdrojom týchto čísel bude to, čo rozpočtár pozná najlepšie – konkrétne materiály v konkrétnych množstvách.
Posun ďalšieho kola programu Obnov dom mini plus až na január 2027 zbytočne brzdí obnovu slovenských domov a spolu s ňou aj stavebný sektor, myslia si zástupcovia platformy Budovy pre budúcnosť. O podporu je pritom obrovský záujem a pripravených domácností sú tisíce.
Slovenské mestá nie sú projektované na vysoké teploty a horúčavy im často môžu spôsobovať veľké problémy. Ich urbanizácia sa historicky prispôsobovala iným podmienkam. Veľa plôch tvorí asfalt, betón a dlažba, ktoré počas dňa pohlcujú teplo a v noci ho uvoľňujú. Chýbajúce stromy a zeleň zároveň znamenajú menej prirodzeného tieňa a ochladzovania vďaka výparu vody. Zhodli sa na tom odborníci z iniciatívy Klíma ťa potrebuje a aj vedci. Informoval o tom Európsky klimatický pakt (EUCP).
Výrobná hala EcoCocon vo Voderadoch predstavuje netradičný prístup k priemyselnej architektúre. Objekt z dielne štúdia Createrra využíva prírodné materiály, ako sú slama a drevo, a vďaka premyslenému návrhu dosahuje mimoriadne nízku energetickú náročnosť.
Cez kontrolné telefonáty starším obyvateľom, cez predĺžené otváracie hodiny knižníc až k tepelným náramkom. Európske mestá robia kroky, aby ochránili svojich obyvateľov.
Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktoré súhlasí s výstavbou Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) z dielne spoločnosti Slovnaft, je podľa hlavného mesta zlou správou pre Bratislavu. Pripomína negatívne stanoviská, ktoré v minulosti vyjadrilo nielen samotné mesto, ale aj mnohé mestské časti. Magistrát zároveň zvažuje podanie rozkladu voči rozhodnutiu ministerstva. Uviedol to hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba ohlásil podmienky novej výzvy Obnov dom mini+, ktorá umožní vyše 16 900 majiteľom rodinných domov ohrozených energetickou chudobou získať dotáciu až 11-tisíc eur na obnovu za ešte výhodnejších podmienok a menej administratívy.
Nová výzva programu Obnov dom MINI PLUS sa spustí už 1. júla 2026. Domácnosti ohrozené energetickou chudobou budú môcť získať až 11-tisíc eur na obnovu rodinného domu. Oproti predchádzajúcim výzvam prináša program jednoduchšie podmienky a menej administratívy. Z pohľadu energetických úspor zostáva najúčinnejším opatrením zateplenie.
Mimoriadne úspešný program Obnov dom pod vicepremiérom a ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom bude pokračovať. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili novú legislatívu, ktorá nasmeruje 186 miliónov eur z Modernizačného fondu na obnovu minimálne 16 tisíc domácností ohrozených energetickou chudobou. Za novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami hlasovalo 79 poslancov parlamentu.
Najväčšia súťaž, ktorá sa venuje téme zelených striech, zelenej infraštruktúre a ich popularizácii, vyhlasuje svoj piaty ročník.
Príspevok na kúpu fotovoltických panelov, slnečných kolektorov alebo kotlov na biomasu z projektu Zelená solidarita bude dostupný pre viac domácností. Hranice, podľa ktorých sa posudzuje, či príjem domácnosti za rok 2024 spĺňa podmienky na zvýhodnenú podporu, vzrástli o 27 %. Nové limity sa vzťahujú na všetky poukážky vydané od 1. júna 2026. Informovala o tom Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA).
Budovy pre budúcnosť upozornili, že 660-tisíc domácností, ktoré si chcú obnoviť dom, očakávajú informácie o spustení pokračovania programu Obnov Dom MINI. Ten mal byť spustený na jar tohto roka, dodnes ale nie je známy termín ani podmienky. Neistá novelizácia zákona o obchodovaní s emisnými kvótami paralyzuje domácnosti aj stavebný sektor.
Raz za čas sa na Slovensku objaví projekt, ktorý vyvolá tak silný odpor obyvateľov, že ich námietky vyústia až do zastavenia povoľovacieho procesu celého zámeru. Jedným z týchto projektov je aj výstavba Centra ekologického hospodárstva v meste Skalica.
Na Slovensku je 227 budov s certifikátom udržateľnosti. V porovnaní s koncom roka 2024 to pre rok 2025 predstavuje 13,5-percentný nárast.
