Prevádzka, údržba a skúšky vzduchotechnických zariadení
Prevádzka a údržba VZT zariadení zahŕňa celý rad procesov, ktoré si vyžadujú kvalifikované a technicky zdatné osoby. Zariadenia na vetranie patria k zložitejším technickým zariadeniam budov, ich obsluha a údržba si preto vyžaduje kvalifikované a technicky zdatné osoby. Prevádzkovateľ musí mať zároveň k dispozícii prevádzkový predpis všetkých zariadení. Prevádzkové predpisy sú súčasťou prevádzkovej dokumentácie objektu, ktorá je predpokladom správneho a hospodárneho používania jeho vzduchotechnických zariadení.
Štruktúra projektovej dokumentácie
Projekty stredných a veľkých vzduchotechnických zariadení sa vypracovávajú v niekoľkých stupňoch: koordinácia, štúdia, projekt na územné rozhodnutie (URO), projekt na stavebné povolenie, tender, realizačný projekt a projekt skutkového vyhotovenia. Projekty menšieho rozsahu, prípadne malé projekty zariadení na vetranie, sa vykonávajú väčšinou len jednostupňovo, a to na úrovni realizačného projektu. Pri spracovaní projektu musí mať projektant k dispozícii platné vyhlášky, normy, hygienické predpisy, ale aj aktuálne informácie o navrhovaných zariadeniach. Projektant musí poznať predpisy jednotlivých ministerstiev a úradov, ktoré môžu ovplyvniť konečné riešenie – napríklad Štátna energetická inšpekcia, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo životného prostredia a pod.
Projekt vypracováva projekčná firma alebo priamo dodávateľ. Nadväzuje na úvodný projekt, resp. štúdiu, spresňuje ho a zaisťuje potrebné zmeny vyplývajúce z pripomienkového konania.
Textová časť projektu by mala obsahovať:
• obsah;
• technickú správu, ktorá zahŕňa: charakteristiku a technické požiadavky na zariadenia, koncepciu riešenia (dodržanie/nedodržanie – zdôvodnenie), požadované para-
metre, údaje o energetických zdrojoch, tepelný, chladiaci a vzduchový výkon (prívod, odvod) a použité koncepcie, elektrické príkony a hladiny hluku, poznámky o montáži, uvedenie do chodu a nároky na obsluhu;
• zoznam strojov, zariadení, špecifikáciu a príslušný rozpočet (číslovanie uvedených častí zariadení musí byť zhodné s pozičnými číslami vo výkresoch);
• presné rozmery, stavebné úpravy, väzby s profesiami, technické požiadavky s realizáciou.
V projekte treba uviesť, resp. vyriešiť:
• stavebné úpravy súvisiace s montážou vzduchotechniky,
• vyhotovenie a situovanie elektroinštalácií,
• vyhotovenie inštalačných prác súvisiacich s montážou zariadení.
Za údaje v projekte zodpovedá projektant, v prípade nezhody treba predložiť výpočty a podklady (vstupné údaje) súdnemu znalcovi.
Výkresová časť projektu by mala obsahovať:
• schémy všetkých vzduchotechnických zariadení (1 : 200),
• dispozíciu vzduchotechnických zariadení (1 : 100, prípadne 1 : 50) so zakótovaním vzájomnej polohy strojov medzi sebou, ich hlavnými rozmermi a polohou vzhľadom na stavbu,
• najnutnejšie okótované rezy; pri uzloch musia byť zakreslené všetky detaily,
• schému merania a regulácie.
Kolaudácia a preberanie diela do prevádzky
Stavebné povolenie určuje podmienky, ktoré musia byť pri kolaudácii diela splnené. Vetranie sa vždy dotýka hygienických vyhlášok vyplývajúcich zo zákona o zdraví ľudí, čo je oblasť, ktorú stavebný úrad a dotknuté orgány hygieny podrobne strážia. Orgány hygienickej služby majú právo požadovať, aby boli projektované parametre zariadení overené meraniami. Pri vydaní stanoviska v stavebnom konaní určia podmienky, ktoré musia byť splnené na kolaudačné konanie. Základné podmienky tvoria väčšinou doklady o vyregulovaní zariadení na projektované parametre, meraní hluku (vo vnútri stavby a vonku) a o komplexných a funkčných skúškach systému. Podľa náročnosti stavby sa môžu vyžadovať ďalšie skúšky o prostredí – ide najmä o overenie triedy čistoty a merané vibrácie. Niekedy sa požaduje aj prevádzkový stav vrátane režimu údržby a servisných prehliadok. Pri kolaudačnom konaní je dodávateľ povinný doložiť, že vlastnosti použitých výrobkov zodpovedajú požiadavkám stavebného zákona a požiadavkám na stavebné výrobky. Ďalej sú dôležité revízie požiarnych klapiek a elektrických zariadení. Okrem predpísaných skúšok možno vykonať aj dodatočné merania a overenia teplotných a vlhkostných parametrov mikroklímy, obraz prúdenia vzduchu a pod. Na meranie fyzikálnych veličín (rýchlosť, teplota, vlhkosť, tlak, hladina hluku) je nevyhnutné použiť správne kalibrované meracie prístroje. V rámci dokončenia diela a prípravy na používanie sa najskôr vykonávajú individuálne skúšky, ktoré predstavujú jednoduché preskúšanie mechanických funkcií zmontovaných strojov a zariadení. Prehľad hlavných skúšok je uvedený v tab. 1.
Komplexné vyskúšanie zahŕňa uvedenie zariadení do chodu, aby bolo preukázateľné, že dielo spĺňa požadované funkcie a parametre a je schopné bezpečného trvalého chodu (dva až päť dní). Všetky VZT zariadenia sú uvedené do chodu, pričom sa sleduje chod ventilátorov a zaťaženie motorov, výmenníkov, filtrov a zvlhčovačov. Medzi dohodnuté skúšky patria skúška chodu a vyregulovania vzduchových výkonov, meranie mikroklímy, skúška obrazov prúdenia a skúška pretlakov alebo podtlakov. Skúšobná prevádzka sa robí iba pri veľmi náročných zariadeniach, slúži na overenie funkčnosti zariadení pri bežných prevádzkových podmienkach a na doladenie parametrov zariadenia, príp. odstránenie chýb. Ak objednávateľ požaduje garančné skúšky, je potrebné, aby ich vykonávala nezávislá a odborne spôsobilá osoba.
Obsluha a údržba vzduchotechnických zariadení
Náročnosť obsluhy závisí od zložitosti a počtov inštalovaných zariadení. Minimálne dvakrát ročne, pri prechode na zimnú alebo letnú prevádzku, sa vykonávajú preventívne kontroly zariadení vrátane evidencie zistených a nameraných parametrov. V rozsiahlych strojovniach, kde od bezporuchového stavu zariadení závisí vo významnej miere kvalita vnútorného prostredia a kde môže pri poruche prísť k ohrozeniu zdravia, technologického procesu a podobne, je vhodné vykonávať preventívne vizuálne a akustické prehliadky týždenne alebo denne.
Prehľad servisných intervalov vzduchových filtrov a čistota potrubí
Častosť zanesenia filtrov (dosiahnutie odporúčaných koncových tlakových strát) a z toho vyplývajúca nevyhnutnosť výmeny vzduchového filtra je daná týmito faktormi:
• dĺžka prevádzkového času zariadenia,
• znečistenie prostredia, kde sa stavba nachádza,
• umiestnenie nasávania vonkajšieho vzduchu,
• druh inštalovaného zariadenia (zmiešavací alebo vetrací režim a pod.),
• vývin prachu a iných škodlivín v obsluhovanom priestore (podstatné hlavne pri dverných clonách),
• starnutie filtračnej vložky, t. j. určenie a garantovanie trvanlivosti čistého filtra jeho výrobcom (životnosť čistého filtra sa u rôznych výrobcov pohybuje v priemere okolo 1 roka).
V bežných podmienkach miest sa filtre vymieňajú priemerne v intervale troch mesiacov, čiže štyrikrát ročne. Pri použití predfiltrov na nasávanie vonkajšieho vzduchu sa môže tento interval predĺžiť až na dvojnásobok. Pri zariadeniach vystavených extrémnej prašnosti (dverné clony, nasávanie v blízkosti komunikácie a pod.) môže byť daný interval skrátený na polovicu. Ak sa filtre neprevádzkujú v dobrom stave, dochádza k znečisteniu potrubia a jeho čistenie je značne obmedzené. Potrubné rozvody obsahujú regulačné a nábehové plechy v tvarovkách, regulačné klapky a pod., ktoré delia potrubie na krátke úseky, do ktorých musí byť pri požiadavkách na čistenie vložený revízny otvor. Táto požiadavka je oprávnená v kuchyniach a pod., kde sa odvádza vzduch silne zaťažený škodlivinami. Potrubie sa môže čistiť ručne alebo robotom. Čistenie potrubia môže spôsobiť odstavenie zariadenia na dlhší čas, preto je v odôvodnených prípadoch vhodnejšia preventívna dezinfekcia dezinfekčným a ionizačným prístrojom uloženým vo VZT jednotke alebo v potrubí. Zariadenie periodicky vystrekuje do vzduchu dezinfekčný roztok, ionizácia ničí choroboplodné zárodky a neutralizuje pachy.
Prehľad havarijných stavov, zariadenia v havarijných stavoch
Systém merania a regulácie monitoruje chod zariadenia a stav základných prevádzkových elementov, pričom základné typy porúch sú ihneď detegované a signalizované. Podľa konkrétnej konfigurácie môže byť signalizácia súčasťou riadiacej jednotky umiestnená v mieste nepretržitej obsluhy, resp. v moderných systémoch môže riadiaci systém generovať e-mailové hlásenia alebo SMS správy v rámci vzdialenej správy zariadenia servisnej firmy. Pri zistení závažnej poruchy je zariadenie automaticky odstavené. Rýchlosť zásahu často ovplyvňuje mieru škôd, ktoré môžu pri havárii nastať. Hlavné typy porúch vzduchotechnických zariadení sú uvedené v tab. 2.
Prehľad generálnych opráv zariadení v bežných prevádzkových stavoch
Orientačný harmonogram preventívnych prehliadok je uvedený v tab. 3. Okrem nich sa vykonávajú mimoriadne kontroly pri poruche zariadenia, pri odohraní živelnej pohromy a pri havarijných situáciách.
Záver
Model procesu prevádzky a údržby by mal pozostávať z procesu sledovania stavu vzduchu v priestore, opisu a analýzy prevádzky vrátane negatívnych vplyvov a zo zavádzania systémových opatrení na zlepšenie parametrov. Rovnako aj dokumentácia, ktorá opisuje sledovanie procesu, by mala pripomínať príručku kvality. Odporúčaný proces sledovania stavu vzduchu v priestore je trvalý proces, ktorý slúži na zlepšovanie vytvoreného modelu. Zasahuje také oblasti, ako sú školenie personálu, dodržiavanie prevádzkovej disciplíny, neustále sledovanie technického a technologického zariadenia a kvality produktu a vyhodnocovanie. Veľmi vhodné je vytvorenie matematického modelu, ktorý dokáže informovať o stave vzduchu v priestore v každom režime prevádzky a o potrebných regeneračných časoch a prípadných zmenách režimu prevádzky technológie výroby a systému vetrania.
Foto: isifa/Shutterstock
Literatúra
1. Gebauer, G. – Rubinová, O. – Horká, H.: Vzduchotechnika. Brno, ERA group, spol. s r. o., 2005, s. 247 – 250.
2. Hurtíková, D. – Petráš, D.: Požiadavky na prevádzku a údržbu zariadení na vetranie a teplovzdušné vykurovanie. In: Vykurovanie 2012: Zborník prednášok z 20. medzinárodnej konferencie na tému Trvalá udržateľnosť, energetická efektívnosť a environmentálna bezpečnosť. Ľubovnianske kúpele, SR, 27. 2. – 2. 3. 2012. Bratislava: SSTP, 2012, s. 609 – 614.
Ing. Daniela Hurtíková, PhD., Ing. Miroslava Kmecová
Autorky pôsobia na Katedre technických zariadení budov SvF STU v Bratislave.
Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK 3/2017.
