Anketa: ako dosiahnuť zdravé vnútorné prostredie

Podľa niektorých názorov správne zvolenou technikou, podľa niektorých radšej úplne bez nej... Už dlhšie sa vie, že zdravé vnútorné prostredie je nevyhnutné nielen pre ľudí, ktorí v ňom trávia množstvo času, ale že na pracovisku prináša benefity aj zamestnávateľom. Tí majú potom spokojných pracovníkov, ktorých výkonnosť sa nezanedbateľne zvyšuje. Ako to však dosiahnuť?

1. Ako možno podľa vášho názoru zabezpečiť v súčasnosti čo najlepšiu kvalitu vnútorného prostredia pre ľudí na pracoviskách? Ktoré systémy TZB (VZT, klimatizácia…) by ste na to zvolili? Respektíve, sú podľa vás takéto systémy na dosiahnutie požadovaného cieľa nevyhnutné?
2. Možno realizovať takéto riešenia aj v už jestvujúcich starších budovách? Kde vidíte na tomto úseku najväčšie problémy či prekážky?

Ing. Jiří Štekr, vedúci zastúpenia pre ČR, SR a Maďarsko – Zehnder Group Czech Republic, s. r. o.

1.    Najlepšia kvalita vnútorného prostredia na pracoviskách sa dá zabezpečiť stropným sálavým vykurovaním a chladením v kombinácii so systémom riadeného vetrania s rekuperáciou tepla a vlhkosti a vonkajším tienením. Stropné sálavé panely sa postarajú v zimnom období o príjemné sálavé teplo a v lete o ochladenie stúpajúceho teplého vzduchu, ktorý sa ohrieva od jednotlivých osôb, PC a iných spotrebičov. Ide o to najpríjemnejšie možné teplo bez vírenia vzduchu a prachu, ktoré nezaberá miesto na stenách a nenarúša podlahu. Teplovodné stropné oceľové panely môžu mať ako zdroj tepla tepelné čerpadlo, kondenzačný kotol alebo akýkoľvek iný zdroj. Vkladajú sa do rastrovej stropnej konštrukcie a do administratívnych budov sa odporúčajú v perforovanom vyhotovení na absorpciu hluku. Okrem uvedených predností prinášajú investorovi úsporu až 40 % prevádzkových nákladov.

O trvalo čerstvý čistý vzduch sa najlepšie postará centrálny systém vetrania s rekuperáciou tepla. Ten pomáha navyše ušetriť 30 až 50 % nákladov na vykurovaniu, zabraňuje vzniku plesní, prenikaniu nečistôt a hluku zvonku, odvádza vydýchaný nekvalitný vzduch, pachy, nadbytočnú vlhkosť a udržiava CO2 na nízkej úrovni, výrazne pod limitom 1 000 ppm. Tým sa okrem celkovej pohody užívateľov priestoru zvýši aj ich koncentrácia a efektivita práce. Vetracie jednotky Zehnder môžu vďaka entalpickým výmenníkom zvlhčovať vzduch v zimnom období a tak zabránia vysušovaniu interiéru. Ak sa vzduch nezohrieva alebo neochladzuje stropnými panelmi, odporúčal by som vetracie jednotky doplniť chladiacou jednotkou na letné ochladzovanie vzduchu v kombinácii s vonkajším zatienením – napríklad žalúziami alebo špeciálnou fóliou. Na záver by som ešte raz rád zdôraznil, že ide o vykurovanie, chladenie a vetranie bez nepríjemného prievanu či hluku s trvalo čerstvým čistým vzduchom. Čo viac si môžu pracovníci okrem dobrej výplaty priať?

2.    Pre investora je, samozrejme, výhodnejšie a finančne menej nákladné pamätať na komfortnú vnútornú klímu už pri výstavbe, vyššie uvedené odporúčané riešenia však možno realizovať aj v rámci rekonštrukcií. Ak máme dostatočne vysoké miestnosti, strop možno znížiť približne o 22 cm, na jestvujúci strop sa dá inštalovať stropná konštrukcia, do ktorej sa vložia stropné sálavé panely. Vo vzniknutom stropnom podhľade možno viesť pripojovacie potrubie k stropným sálavým panelom aj rozvody vzduchu na riadené vetranie. Ploché patentované vetracie rúrky Zehnder flat majú výšku iba 51 mm a dajú sa inštalovať aj do stropného podhľadu s výškou 10 cm.

Prekážkou takejto rekonštrukcie by mohla byť napríklad nízka výška miestností (vyžaduje sa minimálne 2,8 až 3 m), pri starších neizolovaných budovách potom vysoké tepelné straty, pri ktorých by maximálna teplota vykurovacej vody do stropných panelov s teplotou okolo 40 °C nepostačovala. Prekážkou môže byť aj celková dispozícia budovy bez chodieb, kde by mohli byť problémy s umiestnením rozvodov vykurovacieho a chladiaceho média a regulátora prietoku.

Ing. František Bálint, manažér predaja pre ČR, SR a Maďarsko – Camfil International

1.    Kvalitné vnútorné prostredie má vplyv na produktivitu zamestnancov, nezávislá štúdia napríklad preukázala 10-percentný nárast v produktivite operátorov call centra zlepšením účinnosti filtrácie. Práve kvalita použitého filtračného riešenia vo vzduchotechnických jednotkách najvýznamnejšie ovplyvňuje vnútornú kvalitu vzduchu. Jednoznačne by sa malo zvoliť riešenie do administratívnych budov s triedou filtrácie F7 podľa poslednej revízie normy EN 779-2012, ktorá stanovuje minimálnu účinnosť po vybití filtračného média aspoň 35 % pre častice 0,4 µm. Ideálnym riešením je kontinuálne monitorovanie tlakovej straty a účinnosti filtrov, na ktorého základe sa zvolí riešenie s najúčinnejšou ochranou ľudského zdravia. Dobre zvolené filtračné riešenie má veľký vplyv aj na spotrebu energie a životnosť zariadení za filtrami (ložiská ventilátorov, lamely výmenníkov a pod.). Filtre patria k najlacnejším komponentom vzduchotechnických jednotiek a ich funkcia a účinnosť sa veľakrát podceňujú, keďže prevádzkovatelia a vlastníci budov nie sú legislatívne viazaní poskytnúť nájomcom definovanú kvalitu vnútorného prostredia.

2.    Filtre sú najlacnejším a najjednoduchšie vymeniteľným komponentom vo vzduchotechnickej jednotke. Pred inštaláciou nových účinnejších filtrov je dôležité nechať skontrolovať, prípadne vyčistiť vzduchotechnické rozvody a komponenty za filtrami v existujúcej budove. Správne osadené a utesnené filtre s optimalizovaným výmenným intervalom sú najjednoduchším riešením s najlepším pomerom ceny a výkonu z hľadiska ovplyvnenia kvality vnútorného prostredia v budove.

Ing. Anton Matejčík, technický riaditeľ – INFRACLIMA, s. r. o.

1.    Pohoda je stav mysle. Okrem zariadení TZB majú na pracovníka nezanedbateľný vplyv aj stres, tlak, sociálne vzťahy s kolegami, štýl riadenia vedenia a pod. Je však preukázané, že optimálne prostredie na pracovisku zvyšuje výkonnosť pracovníkov až o 5 %. Ideálne prostredie je aj také, kde na obyvateľov či pracovníkov nefúka, nepráši sa, nie je tam hluk a nie je tam ani príliš teplo, ani príliš chladno. Takéto prostredie možno dosiahnuť použitím kapilárnych rohoží, ktoré v lete chladia a v zime vykurujú, tzn. že zabezpečujú celoročnú tepelnú pohodu na pracoviskách pri minimálnych prevádzkových nákladoch. Kapilárne chladenie prebieha procesom odoberania prebytočného tepla z miestnosti, nie šírením chladu, ako to bolo v minulosti. Šírením chladu totiž často vznikajú u ľudí podobné problémy ako napríklad pri používaní klimatizácie v aute – nádcha, kýchanie, kašeľ, bolesti chrbta, šije, suché oči z prievanu atď. Pri súčasných požiadavkách na kvalitu prostredia v budovách považujeme použitie systémov TZB za nevyhnutné.

2.    Vo väčšine starších budov možno obnovou docieliť rovnako kvalitné vnútorné prostredie ako pri nových budovách. Príkladom toho môže byť aj obnova administratívnej budovy East Point v Poprade, kde sa inštalovali práve kapilárne rohože. Ak vznikajú prevádzkové problémy týchto zariadení, býva to spôsobené výberom nevhodného konceptu. S cieľom ušetriť nadobúdacie náklady investori často docielia vyššie prevádzkové náklady, ale aj diskomfort obyvateľov či zamestnancov. V starších budovách je nevyhnutné posúdiť statický, tepelnotechnický a tepelno-vlhkostný vplyv plánovaného zásahu. Na základe toho potom možno inštaláciu niektorých systémov TZB v danom prípade potvrdiť či vylúčiť.

Ing. Michal Krajčík, PhD. Katedra TZB – SvF STU v Bratislave

1.    Na zabezpečenie čo najlepšej kvality tepelného prostredia by som zvolil vhodný veľkoplošný sálavý systém, ktorý má viacero výhod, ako sú homogénne tepelné prostredie, samoregulačný efekt, teplota vykurovacej/chladiacej látky blízka teplote vzduchu v miestnosti, čo umožňuje dobrú kombinovateľnosť s obnoviteľnými zdrojmi energie a pod. Na dosiahnutie zdravého a komfortného prostredia je okrem toho potrebná dobrá kvalita vzduchu, osvetlenie a akustická pohoda. Sústreďme sa teraz na vetranie. Do priestorov je jednoznačne nutné priviesť dostatočné množstvo čerstvého vzduchu. Prívod čerstvého vzduchu prirodzeným spôsobom, napríklad otvorením okien, možno akceptovať najmä v menších priestoroch s malým počtom užívateľov; sám mám kanceláriu vybavenú sálavým systémom v kombinácii s prirodzeným vetraním a nemenil by som.

O prirodzenom vetraní a možnosti otvoriť si okno do exteriéru píšem aj preto, že na spokojnosť užívateľov významne vplýva aj možnosť kontrolovať svoje prostredie, resp. sa mu prispôsobiť, a to napríklad nastavením teploty, otvorením okna, zmenou skladby oblečenia a pod. V európskych a amerických normách napríklad už roky existuje tzv. adaptívny model, ktorý hovorí o tom, že ak majú ľudia možnosť kontrolovať svoje prostredie, resp. prispôsobiť sa mu, sú v letnom období ochotní tolerovať vyššiu teplotu vzduchu, ako je to pri klasickom modeli založenom na indexoch PMV-PPD. Na druhej strane, najmä v nových budovách s väčšími priestormi a s vyšším počtom osôb, ako sú učebne, veľkoplošné kancelárie, zasadacie miestnosti a pod., je často lepším a praktickejším riešením inštalácia núteného vetrania, pretože množstvo, distribúcia či teplota vzduchu sa dajú lepšie regulovať; navyše, možno využiť spätné získavanie tepla. Samozrejme, sú priestory, kde je inštalácia vzduchotechniky nevyhnutná, ako napríklad operačné sály či divadlá.

2.    Podľa môjho názoru je to vo väčšine prípadov možné. Najväčším problémom môže byť navrhnúť riešenie, ktoré je nielen technicky, ale i ekonomicky realizovateľné. Tu si treba napríklad zvážiť, či stačí len adaptovať pôvodný systém alebo treba inštalovať nový. Rôzne štúdie preukázali vplyv prostredia na výkonnosť zamestnancov a súvisiace ekonomické vplyvy, v praxi však môže byť zisk vplyvom inštalácie nového systému techniky prostredia pre investora pomerne abstraktný v porovnaní s okamžitou úsporou, a preto môže inklinovať skôr k lacnejšej alternatíve.

Ing. Stanislav Števo, PhD. výskumník FEI a SvF STU v Bratislave – venuje sa návrhom udržateľných stavieb

1.    „Ak je hromada hnoja v priestore, nepokúšajte sa odstrániť zápach vetraním, odstráňte hromadu hnoja.“ Takto jednoducho a výstižne to vysvetlil zakladateľ vedeckej hygieny v druhej polovici 19. storočia Max Pettenkofer. V súčasnosti nájdeme v rámci administratívnych či obytných budov troch najväčších znečisťovateľov. Prvým je človek, druhým je samotná budova a tretím sú vzduchotechnické zariadenia. Výpary z nábytku, kobercov, tapiet, náterových farieb a stavebných materiálov, ako aj vznik látok v dôsledku procesov spaľovania, vykurovania, čistiacich prác a pod. sa klasifikujú ako zdroje škodlivín tvorené budovou. Zabezpečenie vysokej kvality vnútorného prostredia môžeme preto principiálne realizovať dvoma prístupmi. Prvou možnosťou je vybaviť budovu dômyselnou klimatizačnou vzduchotechnikou, zabezpečujúcou vetranie a požadovanú úpravu vzduchu. Tento prístup sa rovná zmienenému „odstráneniu zápachu hnoja pomocou vetrania“. Zdroje nečistôt máme v budove, eliminujeme ich však vetraním. Vzduchotechnické zariadenia predstavujú navyše zdroj prachu, alergénov, plesní atď. Tento prístup je tak právom vo svete označovaný ako „vymetanie čerta diablom“.

Druhou možnosťou zabezpečenia kvalitného vnútorného prostredia je eliminácia zdrojov znečistenia v rámci budovy – „odstránenie kopy hnoja“. Použitím prírodných stavebných materiálov, ako aj prírodných materiálov na výrobu nábytkov, vhodným dispozičným riešením, pasívnymi prvkami vetrania a klimatizácie (komínový efekt využitý pri vetraní a i.) dosiahneme stav, keď budova predstavuje minimálny alebo žiadny zdroj znečistenia a tak nepriamo zabezpečuje kvalitné vnútorné prostredie. Kvalitné vnútorné prostredie tak nezávisí od externého napájania (fosílnych palív), takže sa v budove „nezadusíme“, aj keď vypadne elektrické napájanie. Podobný (pasívny vetrací systém) funguje dokonale v mnohých prírodných stavbách (napr. termitisko). Vo všeobecnosti prax ukazuje, že ak budova potrebuje aktívne vzduchotechnické zariadenia na zabezpečenie vnútornej kvality vzduchu, je koncepčne zlá a trvalo neudržateľná. Preto cesta k udržateľnému zdravému vnútornému prostrediu budov vedie cez prírodné materiály (napr. vlhkostná autoregulácia nepálených tehál) v kombinácii s pasívnymi princípmi vetrania odpozorovanými z prírody.

2.    Žiaľ, stavby posledných dvoch storočí sú poznačené érou lacnej energie, keď nebol problém vytvoriť akúkoľvek energeticky a hygienicky koncepčne nezmyselnú budovu. Tieto budovy tak v sebe integrujú „kopu hnoja“, ktorú dokážeme odvetrať len vzduchotechnickým systémom, t. j. presne naopak, ako to mienil robiť Max Pettenkofer. Potreba klimatizácie a vysokých nárokov na vykurovanie sú ďalšími dôsledkami zlého konceptu budov (je vypočítané a dokázané, že v našich geografických podmienkach možno stavať budovy bez nutnosti klimatizácie, s energetickými požiadavkami na vykurovanie rovnajúcimi sa zlomku súčasného štandardu). Tie môžeme len zmierniť rôznymi technológiami na vytvorenie kvalitnejšieho vnútorného prostredia, pretože zlý koncept budovy podstatne nezmeníme. Musíme si však uvedomiť fakt, že takéto zabezpečenie kvalitného vnútorného prostredia budov vedie úmerne k zhoršeniu kvality prostredia (prírody) niekde inde na Zemi. V kancelárii máme čerstvý a čistý vzduch, no za mestom nám dymí elektráreň, ktorej energiu potrebujeme na pohon vzduchotechniky, chladiaceho zariadenia, na ich samotnú výrobu (výrobu filtrov, ventilátorov, klimatizačných zariadení, na stavbu závodov určených na ich výrobu atď.).

Ing. Ľubica Šimkovicová, výkonná riaditeľka – Inštitút pre energeticky pasívne domy

1.    Zdravé vnútorné prostredie určujú viaceré faktory, a to najmä kvalita vzduchu, teplota, prirodzené, resp. umelé osvetlenie, hlučnosť, psychologické faktory, prípadne ďalšie. Z hľadiska zdravia je najdôležitejšia kvalita vzduchu. Požadovanú kvalitu vzduchu zabezpečujú VZT systémy. Správne navrhnutá vzduchotechnika zabezpečuje trvalý prísun čerstvého vzduchu, pričom je dôležité dbať na čistotu celého systému (pravidelná výmena filtrov). Privádzaný vzduch možno ďalej zohrievať či ochladzovať na požadovanú teplotu. Hlavným ukazovateľom kvality vzduchu je obsah CO2, pričom snímače CO2 sú dnes už bežnou súčasťou vyspelých VZT zariadení. Kvalitu vzduchu ovplyvňujú aj látky, ktoré sa uvoľňujú z použitých materiálov (prchavé organické látky, ako sú napríklad formaldehyd, benzén atď.), ale aj vyššia vlhkosť, ktorá môže byť dôsledkom stavebných porúch. Takáto nepriaznivá situácia vedie často k zhoršovaniu kvality predovšetkým z dôvodu vzniku plesní, ktoré môžu spôsobiť obyvateľom, najmä deťom a staršej generácii, zhoršenie zdravotného stavu v podobe respiračných ochorení. Je preukázané, že niektoré typy plesní môžu dokonca spôsobiť aj nádorové ochorenia.

2.    Staršie budovy trpia viacerými nedostatkami, a preto by v ideálnom prípade mali prejsť hĺbkovou obnovou, ktorej súčasťou by bol aj vzduchotechnický systém, ak by sme sa opäť sústredili najmä na kvalitu vzduchu. Či je možné takýto systém v konkrétnej budove realizovať, závisí od viacerých faktorov, ako sú napríklad celkový stav budovy, stavebný konštrukčný systém, dispozičné riešenie a v neposlednom rade spôsob využívania budovy. Inštalácia VZT systémov do jestvujúcich budov sa javí problematicky najmä z dôvodu dočasného narušenia prevádzky, treba však poznamenať, že dobre organizačne navrhnutý proces rekonštrukcie budovy a inštalácie VZT systému by mohol tieto nepríjemnosti výrazne eliminovať.

Ing. Igor Krajčovič, vedúci oddelenia TZB, VTL Gebäudetechnik – REHAU, s. r. o.

1.    Z hľadiska progresívnosti, investičnej a prevádzkovej výhodnosti a v neposlednom rade aj z hľadiska tepelnej pohody sú práve plošné sálavé systémy vykurovania a chladenia riešením vhodným do širokej škály typov a veľkostí firemných budov. Možno ich zabudovať do podláh, stien a v prípade administratívnych budov čoraz častejšie aj do stropov. Syndróm chorých budov je pri plošných teplovodných systémoch (resp. studenovodných pri chladení) minulosťou. Hygienická neškodnosť, bezhlučnosť, bezprievanová prevádzka a tepelná pohoda užívateľov budovy pri vykurovaní i chladení jednoznačne stimulujú produktivitu práce, znižujú práceneschopnosť a prispievajú tak k lepším výsledkom celej firmy. Je preukázané, že v rámci firemných nákladov, najmä spoločností podnikajúcich vo sfére obchodu a služieb, sú práve personálne výdavky rozhodujúcou nákladovou položkou, ktorá v dlhodobom horizonte vysoko prevyšuje náklady na obstaranie, prípadne prenájom alebo prevádzku budov. Efektívne nakladanie s pracovnou silou je teda v tomto kontexte extrémne dôležité a uvedené systémy technického zariadenia budov v tomto výrazne pomáhajú.

2.    Široká škála aplikácií našich systémov, či už pri mokrých, alebo suchých procesoch, umožní nájsť vhodné riešenia pre väčšinu situácií aj pri sanácii. Ideálnym príkladom využitia uvedených progresívnych a k užívateľom ústretových systémov TZB je energetická sanácia našej administratívnej budovy pri Viedni (pozn. redakcie: o rekonštrukcii sme priniesli samostatný článok v minulom čísle). V roku 2011 sme vybudovali vzorový objekt pre zákazníkov a zamestnancov, ktorý demonštruje, čo ponúka REHAU nielen v oblasti novej výstavby, ale aj v prípade inteligentnej sanácie budov. Názorne sa tu prezentuje, aké úspory možno dlhodobo dosiahnuť využitím energeticky úsporných materiá­lov a systémov v kombinácii s využitím energie z obnoviteľných zdrojov. Zároveň budova poskytuje zamestnancom oveľa príjemnejšie a zdravšie pracovné prostredie z hľadiska tepelnej a tiež akustickej pohody.

(sf)
Foto: archív respondentov, thinkstock.com

Článok bol uverejnený v TZB Haustechnik.