asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Obnova budov vs. zdravie ľudí a ekonomika štátu

21.07.2017

Na otázku uvedenú v podnadpise tohto článku prvýkrát odpovedá štúdia Slovenskej rady pre zelené budovy. Sto mil. eur investovaných do obnovy prinesie podľa štúdie dodatočný hrubý domáci produkt na úrovni 130 mil. eur, príjmy verejných financií vo výške 31,3 mil. eur a 3 500 pracovných miest.

Podľa štúdie [1], ktorú si nechala vypracovať Slovenská rada pre zelené budovy v rámci európskeho programu BUILD UPON, zameraného na ambicióznejšiu obnovu budov na Slovensku a v celej Európe, sa pozitívny vplyv prejaví na hrubom domácom produkte, príjmoch verejných financií aj na tvorbe nových pracovných miest.

Dnes sa pri tvorbe verejných politík veľa hovorí o „hodnote za peniaze“. Slovenská republika pomerne výrazne a aj úspešne podporuje obnovu budov. Preto Slovenská rada pre zelené budovy považovala za potrebné identifikovať makroekonomické vplyvy investovania do obnovy budov v slovenských podmienkach. Výsledky štúdie potvrdzujú závery zahraničných prác – investovať do obnovy má zmysel nielen z pohľadu predĺženia životnosti budov, zlepšenia komfortu bývania a energetickej efektívnosti, ale aj z makroekonomického hľadiska.

Štúdia z novembra 2016, ktorej autori sú Ing. Július Golej, PhD., a Ing. Miroslav Pánik, PhD., z Ústavu manažmentu STU v Bratislave, zobrazuje vplyv modelovej investície do obnovy budov na národné hospodárstvo SR. Väčšinová časť výpočtov sa realizovala za zvolený referenčný rok 2014, ktorý je postačujúci najmä z hľadiska dostupnosti a úplnosti štatistických údajov a ďalších potrebných dát. Hodnotu modelovej investície do obnovy budov stanovili autori na 100 miliónov eur. V štúdii sa pritom nezameriavajú na konkrétny typ nehnuteľností (napríklad rodinné domy), sleduje sa skôr primárny, priamy pohľad na vplyv množstva financií smerujúceho do obnovy budov na ekonomiku štátu.

Štúdia vychádzala z definícií pojmov hĺbkovej obnovy budovy a významnej obnovy budovy podľa zákona č. 321/2014 Z. z. a č. 555/2005 Z. z. Najvýraznejší vplyv, ktorý sa odráža v energetickej oblasti, však nebol primárnou oblasťou štúdie. Čo sa týka rozdielov v makroekonomickom vplyve investície v závislosti od stupňa obnovy budov, tzn. či ide o čiastočnú alebo celkovú obnovu, autori sú toho názoru, že tieto vplyvy priamo závisia najmä od objemu investície. Inak povedané, rozsah obnovy nemá výraznejší vplyv na jej makroekonomické dosahy na národné hospodárstvo.

Reálny stav obnovy budov na Slovensku

Vo všeobecnosti možno obnovu budov z pohľadu vlastníckych vzťahov rozdeliť v prvom rade na byty a rodinné domy v súkromnom vlastníctve s takmer 95-percentným zastúpením a na bytové budovy vo verejnom vlastníckom vzťahu, ktoré tvoria zvyšných 5 %. Približne 48 % [2] z celkového bytového fondu SR tvoria byty v bytových domoch (k 31. 12. 2013 bolo obnovených 469 319 bytov) a 52 % [2] tvoria byty v rodinných domoch (k 31.12.2013 bolo obnovených 336 415 bytov) [3]. Z celkového bytového fondu, ktorý tvorí 1 940 400 bytov, bolo k 31. 12. 2013 celkovo obnovených 805 734 bytov.

Z týchto počtov treba podľa MDVRR obnoviť cca 462 286 bytov v bytových domoch a 672 380 bytov v rodinných domoch. Najmä absencia predošlých skúseností so správou a obnovou bytov a domov v súkromnom vlastníctve, absencia inštitucionálneho rámca, vyvinutých vlastníckych vzťahov a zodpovednosti, tradícií spoločných komunitných aktivít a nízky ekonomicko-investičný potenciál väčšiny vlastníkov zapríčinili výraznú degradáciu bytového fondu SR. Nevyhnutnosť obnovy bytových a rodinných domov, ktorej potreba bola výrazná ešte v minulom politickom režime, tak dosahuje stále naliehavejšie postavenie.

Ďalšou samostatnou skupinou je sektor nebytových verejných budov. Ide o budovy, ktoré tvoria občiansku vybavenosť – najmä školy, zdravotnícke zariadenia a administratívne budovy. Na Slovensku štát a samosprávy vlastnia celkovo 15 435 budov. Z tohto počtu tvoria školy 50,9 %, zdravotnícke zariadenia 13,2 %, administratívne budovy 12,5 % a ubytovacie zariadenia 10,3 %. Takmer 13 873 z nich bolo postavených do roku 1992.

Práve tento počet budov si vyžaduje najvyššiu prioritu z hľadiska obnovy. Ich technický stav je alarmujúci, čo sa odráža najmä na ich energetickej spotrebe a prevádzkových nákladoch, ktoré s tým úzko súvisia. Mnohé z budov neprešli počas svojej životnosti žiadnou zásadnejšou obnovou. Aj preto sa roky zanedbávanej údržby podpísali pod takmer havarijný stav časti z nich, ktorý často nezodpovedá ich fyzickému veku.

Štatistický prehľad bytových a nebytových budov z hľadiska ich celkového počtu a stavu obnovy je uvedený v tab. 1, ktorú spracovali autori štúdie na základe údajov [3].

Potrebu obnovy uvedených budov možno dokumentovať skutočnosťou, že hranica udržateľného fyzického stavu budov a tým aj potreba obnovy je stanovená na 30 rokov pri obvodových, strešných a nosných konštrukciách, pričom v SR je polovica všetkých budov starších ako 30 rokov a ďalších takmer 40 % starších ako 20 rokov. Práve obvodové, strešné a nosné konštrukcie sú spolu s technickými systémami budov, ktoré majú dokonca nižšiu fyzickú životnosť, kľúčové pre bezpečnosť bytových aj nebytových budov, a teda v krátkom čase bude potrebná ich hĺbková obnova.

Čo ukázala štúdia?

Vplyv investície do obnovy budov v hodnote 100 mil. eur vypočítali autori štúdie prostredníctvom teórie Keynesovho investičného multiplikátora na úrovni 130 mil. eur. Rast HDP potvrdil aj výpočet podľa teórie multiplikátora produkcie, kde sa vplyv rovnakej investície prejaví prírastkom HDP v hodnote 120 až 140 mil. eur. Vplyv investície do obnovy na tvorbu pracovných miest autori kvantifikovali na základe údajov o produktivite práce v stavebníctve, resp. v segmente obnovy budov. Výsledných 3 500 pracovných miest zodpovedá skôr konzervatívnym predpokladom.

Na porovnanie, ak by štát poskytoval 100-percentné dotácie na obnovu budov, náklady na vytvorenie jedného pracovného miesta (28-tis. eur) by predstavovali približne iba polovicu nákladov na investičné stimuly poskytnuté domácim a zahraničným investorom v minulých rokoch (61-tis. eur). Keďže podpora obnovy z verejných zdrojov zvyčajne predstavuje iba zlomok skutočných nákladov, nie 100 %, náklady na vytvorenie jedného pracovného miesta sú ešte nižšie.

Štúdia tiež kvantifikuje, že realizáciou obnovy budov v hodnote 100 mil. eur vzniknú príjmy verejných financií v objeme 31,3 mil. eur. Tvorí ich zvýšený výber DPH (4 mil. eur), dane z príjmu a odvodov na zdravotné a sociálne zabezpečenie (14,8 mil. eur) a úspora na výdavkoch súvisiacich s podporou v nezamestnanosti (12,5 mil. eur). Podľa Petra Robla zo Slovenskej rady pre zelené budovy platí, že „odhliadnuc od iných prínosov podpory obnovy budov, sa teda podpora vo výške približne 30 % investičných nákladov javí z hľadiska verejných financií ako neutrálna.

Predĺženie životnosti budov, kvalita bývania či vzdelávania a vplyv na energetickú bezpečnosť a nezávislosť krajiny, ale aj znižovanie emisií skleníkových plynov však predstavujú prínosy, ktoré nemožno ani v prístupe ,hodnota za peniaze‛ ignorovať, hoci sa nedajú presne vyjadriť v peňažných jednotkách“.

Obnova s prvkami zelených budov

Dôležitým prvkom pri obnove budov je vytvorenie kvalitného vnútorného prostredia, keďže v budovách trávime až 90 % svojho času. V pracovnom prostredí je to približne tretina nášho života.
Zdravé vnútorné prostredie, ktoré je jedným z charakteristických znakov zelených budov, má významný vplyv aj na zdravie zamestnancov a následne na ich pracovnú produktivitu. Výstavbou alebo obnovou budov so zelenými prvkami preto možno nielen významne ušetriť náklady na energie, ale aj náklady na zamestnancov, ktorí budú zdravší, spokojnejší a produktívnejší. Zamerať sa treba najmä na tieto oblasti:

Osvetlenie
V prvom rade treba využiť najzdravšie a najlacnejšie denné svetlo. Pri návrhu umelého osvetlenia treba zvážiť aj jeho kvalitu, nielen úspornosť.

Nútené vetranie s rekuperáciou tepla
Nútené vetranie s rekuperáciou tepla predstavuje jediný spôsob, ako zabezpečiť v budove vždy čerstvý vzduch a zároveň neplytvať energiou na vykurovanie alebo chladenie pri vetraní oknami.

Hospodárenie s vodou a využitie dažďovej vody
Často sú to jednoduché opatrenia, ktoré znižujú spotrebu vody v budove a jej okolí, napríklad pri zavlažovaní. Aj zelené strechy zlepšujú mikroklímu v okolí budovy.

Výmena otvorových konštrukcií
Pri výbere okien je dôležitá nielen ich schopnosť znížiť straty energie, ale aj prepúšťať slnečnú energiu a denné svetlo. Prehrievaniu interiéru v lete sa dá zabrániť vonkajším tienením.

Obnova stavebných konštrukcií teplovýmenného obalu budovy
Ideálny výsledok sa dosiahne iba zateplením obvodového plášťa, strechy a stropu nad suterénom súčasne. Pri výbere tepelnej izolácie sú dôležité aj jej protipožiarne vlastnosti, nasiakavosť či zvukovoizolačné vlastnosti. Veľkú pozornosť treba venovať riešeniu detailov, aby nevznikali tepelné mosty.

Obnova technických systémov v budove
Hydraulické vyregulovanie vykurovania a tepelná izolácia rozvodov predstavujú nevyhnutné minimum. Obnoviteľné zdroje energie môžu priniesť ďalšie úspory.

Príprava na energetický manažment budovy
Príprava na energetický manažment je kľúčom na to, aby sa využil potenciál úspor energie a zníženia nákladov, ktorý sa vytvoril obnovou budovy.

Čo zahŕňa hĺbková obnova budovy?

•    zlepšenie tepelnoizolačných vlastností stavebných konštrukcií budov
•    odstránenie systémových porúch a statických nedostatkov konštrukcií
•    zlepšenie hydroizolačných vlastností stavebných konštrukcií budov
•    zlepšenie konštrukcií budov z hľadiska požiarnej bezpečnosti
•    výmenu výplňových konštrukcií
•    odstránenie tepelných mostov a elimináciu vzniku plesní
•    hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy
•    výmenu spoločných rozvodov technických zariadení budov
•    výmenu rozvodov (kanalizácia, voda, plyn, elektrina)
•    generálnu opravu alebo výmenu technických systémov budovy (vrátane zdrojov vykurovania a osvetlenia)
•    výmenu/opravu vonkajších a vnútorných povrchových konštrukcií (steny, stropy, podlahy)

Prínosy kvalitnej hĺbkovej obnovy budov

•    úspora nákladov na energiu, údržbu a opravy budovy
•    predĺženie životnosti budovy
•    odstránenie havarijného stavu, statických porúch
•    odstránenie hygienických nedostatkov, prehrievania interiéru v lete
•    zlepšenie tepelnej a akustickej pohody vo vnútorných priestoroch
•    ekologický prínos – zníženie produkcie CO2
•    zlepšenie vonkajšieho vzhľadu budovy

Čo je BUILD UPON?

Ide o najväčší svetový spoločný projekt na podporu obnovy budov – projekt združuje viac ako 1 000 organizácií z 13 krajín. Cieľom projektu je revolúcia v oblasti obnovy budov v celej Európe, a to na základe toho, že pomáha krajinám odovzdať kvalitné a ambiciózne stratégie obnovy existujúcich budov. Tieto stratégie sú kľúčové z hľadiska znižovania spotreby energie, znižovania vplyvov klimatických zmien, ako aj z hľadiska realizácie obnovy budov poskytujúcich vysokú kvalitu života pre všetkých.

Literatúra
1. Golej, J. – Pánik, M.: Makroekonomické dopady investícií do hĺbkovej obnovy budov na Slovensku. 2016.
2. Údaje SODB 2011(ŠÚ SR), zostavené OZ ZPZ.
3. Stratégia obnovy fondu bytových a nebytových budov v Slovenskej republike, Bratislava, júl 2014. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.

Text: Ing. Erika Farenzenová
Autorka pôsobí v Slovenskej rade pre zelené budovy.
Článok vznikol z podkladov štúdie [1], ktorú si Slovenská rada pre zelené budovy dala vypracovať.
Foto: isifa/Shutterstock

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 3/2017.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP