Komínové teleso v pasívnom dome

Energeticky úsporné bývanie by sa malo stať čoskoro štandardom aj v našich podmienkach. Rastúce ceny energie a európske predpisy smerujúce k úsporám podporujú v tejto oblasti aj vzrastajúci trend výstavby pasívnych domov. V energeticky pasívnom dome možno znížiť mernú potrebu tepla na vykurovanie až o 90 % v porovnaní s bežnou výstavbou. Prevádzkové náklady tu môžu klesnúť na jednu tretinu až štvrtinu.

Na skutočné zníženie mernej potreby tepla na vykurovanie v pasívnom dome musí stavba z tepelnotechnického hľadiska predstavovať kompaktný celok a jednotlivé stavebné konštrukcie musia vykazovať najvyššie parametre tesnosti. Jedným zo závažných problémov pri udržaní tesnosti pasívneho domu je inštalácia kozuba a komínového telesa.

Kozub v pasívnom dome
Kozub v pasívnom dome nie je nevyhnutný, pretože pasívne domy nepotrebujú konvenčné vykurovanie. Existencia kozuba – pričom nemôže ísť o otvorené ohnisko – však v pasívnom dome nie je ani vylúčená. Kozub môže v tomto prípade slúžiť ako zdroj domácej pohody alebo ako výlučne doplnkový zdroj vykurovania, môže sa použiť aj na ohrev teplej vody. V dôsledku tesnej obvodovej konštrukcie pasívneho domu tu nemožno inštalovať vykurovacie spotrebiče závislé od vzduchu v miestnosti.

Na zachovanie vzduchotesnosti je nevyhnutné vyhnúť sa otvoreným kozubom; netesné kozuby predstavujú pre pasívny dom riziko rýchleho prehriatia interiéru a zároveň sú kritickým miestom, ktorým uniká energia. Konštrukciou kozuba v pasívnom dome preto treba zabezpečiť samostatné vzduchotesné nasávanie z exteriéru a odvod spalín prostredníctvom kvalitného komínového telesa. Správne navrhnutá vykurovacia sústava zložená zo spotrebiča, dymovodu a komína zaručí bezpečný, hygienický a spoľahlivý odvod spalín. Dodržaním presných konštrukčných zásad bude aj pasívny dom s kozubom spĺňať prísne požiadavky na energetickú hospodárnosť.

Energetická náročnosť pasívneho domu
Dosiahnutie vysokej energetickej hospodárnosti a nadobudnutie štandardu energeticky pasívneho domu je náročné z hľadiska prípravy projektu, stavby domu, riešenia detailov aj zabezpečenia dostatočnej tesnosti. Energetická hospodárnosť domu vyjadruje celkové množstvo energie potrebnej na splnenie energetických potrieb súvisiacich s užívaním domu. Projektant pri návrhu pasívneho domu musí dôkladne pripraviť projektové výkresy a skladby stavebných konštrukcií aj technického vybavenia.

Projektové podklady slúžia nielen na správny proces výstavby, ale aj na výpočet tepelných strát a ziskov. Vyčísliť a stanoviť množstvo prichádzajúcej a odchádzajúcej energie je úlohou energetickej bilancie. Postup výpočtu sa určuje v technickej norme STN EN 832. Ak sa tepelné straty čiastočne pokryjú pasívnymi solárnymi úsporami, možno dosiahnuť parametre pasívneho domu.

U nás ani v EÚ však neexistujú legislatívne ukotvené technické požiadavky na pasívne domy. Rešpektujú sa hodnoty stanovené Inštitútom pre pasívne domy Dr. Feista v Darmstadte. Podľa inštitútu by mal byť súčiniteľ prechodu tepla materiálom U nižší ako 0,15 W/(m² . K). Znížiť tepelné straty a zvýšiť celkovú energetickú hospodárnosť domu treba zabezpečením dostatočných tepelnoizolačných parametrov obvodového plášťa (vrátane výplní otvorov), inštaláciou technických zariadení s nízkou spotrebou energie a zabezpečením neprievzdušnosti všetkých stavebných konštrukcií vrátane komína.

Požiadavky na komín v pasívnom dome
Komín je potenciálnym zdrojom úniku tepla. Pri klasickom systéme vykurovania uniká až tretina tepla práve komínom, ktorý predstavuje vonkajšiu konštrukciu. Na ňu sa vzťahujú rovnaké podmienky neprievzdušnosti ako na ktorúkoľvek inú konštrukciu – obvodové steny, okná či dvere. V budovách s hrubým a vzduchotesným tepelnoizolačným obalom je prerušená prirodzená cirkulácia vzduchu, preto si nízkoenergetické a pasívne domy vyžadujú komín s prívodom vzduchu. Komín musí mať spalinovú cestu aj vetraciu šachtu. Dve protichodné cesty zaisťujú bezpečný odvod spalín a zároveň prísun vzduchu do kozuba. Náročným detailom pri stavbe je utesnenie priestupu komína strechou. Pri prieniku komína vrstvou tepelnej izolácie má komínová tvárnica horšie tepelnoizolačné vlastnosti ako vrstva tepelnej izolácie. V mieste priestupu tak vznikajú tepelné mosty. Zabrániť im možno voľbou komínového telesa, ktoré spĺňa prísne požiadavky na vzduchotesnosť overené meraním.

Vzduchotesnosť a jej meranie Blower Door testom
Požiadavka vzduchotesnosti komína a celého domu je pri stavbe pasívneho domu kľúčová. V prípade netesnosti stavebných konštrukcií uniká teplo z interiéru a vznikajú tepelné straty. Dokonalú vzduchotesnosť domu a jeho stavebných konštrukcií treba zabezpečiť precíznym meraním. Finálne merania vzduchotesnosti treba vykonať tesne pred zakrytím vzduchotesniacej vrstvy. V prípade nedostatočných výsledkov tesnosti pasívneho domu a jeho jednotlivých stavebných konštrukcií treba okamžite zabezpečiť dodatočné opravy. Vyhovujúci výsledok merania je podmienkou na vydanie energetického certifikátu o dosiahnutí úrovne pasívneho domu.

Prievzdušnosť sa stanovuje metódou tlakového spádu. Meranie metódou tlakového spádu jednotlivých stavebných konštrukcií pasívneho domu sa vykonáva zariadením Blower Door. Blower Door testom sa stanovuje celková intenzita výmeny vzduchu n₅₀ cez konštrukciu pri tlakovom rozdiele 50 Pa. V bežnom type domu, pri prirodzenom vetraní budovy, sa požaduje hodnota n₅₀ = 4,5 1/h. To znamená, že sa celkový objem testovaného priestoru vymení 4,5-krát za hodinu. V pasívnom dome by sa mal objem vzduchu v testovacom priestore vymeniť najviac 0,6-krát za hodinu.

Metódu merania tesnosti sa podrobne opisuje v norme STN EN 13829, v ktorej sa určujú dva postupy merania s rovnakou detekčnou technikou a meracím zariadením. Metóda B overuje tesnosť obalu domu s vylúčením technologických priestupov. Realizuje sa v čase, keď je obvodová konštrukcia domu dokončená, ale vzduchotesniaca vrstva je ešte prístupná. Pred testom treba uzatvoriť otvory technických zariadení budovy a vylúčiť ich netesnosť z dôvodu ich nedokončenia. Pri zistení nedostatkov treba defekty opraviť a utesniť.

Metóda A sa uskutočňuje už v dokončenej budove. Meria sa vzduchová priepustnosť pri uzatvorení technologických zariadení svojím vlastným spôsobom. Pri stavbe pasívneho domu treba pri zisťovaní vzduchotesnosti stavebných konštrukcií uprednostniť metódu B, pri ktorej možno ihneď vykonať opravy a korigovať nedostatky.

Voľba komínového systému
Požiadavkám Blower Door testu vyhovujú komínové systémy bez zadného odvetrania, ktoré nenarúšajú prevádzku riadeného vetrania objektu a nespôsobujú úniky tepla odvetrávacími kanálikmi. Komínové systémy sálajú len minimálne množstvo tepla a vyznačujú sa dobrými tepelnotechnickými vlastnosťami pri priestupe tepelnou izoláciou. Na rozdiel od trojzložkových komínov, ktoré sú najpoužívanejším typom komínov v bežných domoch, sú moderné komínové systémy maximálne tesné. Tesná konštrukcia komínového systému zabraňuje vzniku tepelných mostov. Komínový systém bez zadného odvetrania má spalinovú cestu a súčasne privádza spaľovací vzduch priamo do spotrebiča. Zásadným prínosom komínových systémov bez zadného odvetrania je dostatočný prísun vzduchu komínovým systémom na spaľovanie bez vplyvu na energetickú bilanciu pasívneho domu. Prieduch, ktorým sa privádza vzduch do kozuba, musí byť tepelne izolovaný, aby sa zabránilo ochladzovaniu interiéru. Pri inštalácii kozuba a jeho napojenia na komín sa zároveň treba vyhnúť mechanickej klapke. Optimálny prívod vzduchu zabezpečí elektronická klapka kozuba.

Konštrukcia komína
Fáza projektovania komínového systému v pasívnom dome predstavuje jeden zo základných krokov na zabezpečenie efektívnej energetickej hospodárnosti domu. Vypracovanú projektovú dokumentáciu, podľa ktorej treba pri stavbe komínového systému postupovať, musí schváliť revízny technik. Správny komínový systém musia navrhnúť a do stavby zapracovať skúsení odborníci. Pri vykurovaní tuhými palivami treba dodržať výšku komína 1,5 m v nadstrešnej časti rovnej strechy, pri šikmej streche treba dodržať výšku 65 cm nad hrebeňom strechy. Veľkosť prieduchu komína na odvod spalín z kozubovej vložky musí byť 16 až 20 cm (v závislosti od výkonu).

Pri realizácii systémového komína treba postupovať presne podľa montážneho návrhu. Komínové teleso sa kladie na základ alebo konštrukciu hrubej podlahy, na ktorú treba položiť izoláciu proti vlhkosti. Jednotlivé komínové tvárnice sa spájajú klasickou maltou. Cementová malta má napriek rovnakému vzhľadu odlišnú odolnosť proti teplotám a vlhkosti. Ak sa použije, dochádza k porušeniu spoja a  komínový prieduch stráca tesnosť, čo pri pasívnom dome predstavuje vážny nedostatok. Komínový systém s vetracou šachtou vyžaduje osadenie revíznych dvierok v päte šachty. V mieste určenom na vetranie treba vyhotoviť otvory na prívod, respektíve odvod vzduchu do vetracej šachty tvárnice a do týchto otvorov následne osadiť vetracie mriežky.

Časť komína, ktorá vyčnieva nad rovinu strechy, odoláva počas svojej životnosti náporom vetra, preto musí byť stabilný. Je vhodnejšie, ak komín prechádza rovinou strechy v blízkosti hrebeňa, a teda jeho nadstrešná časť je čo najkratšia. Kvalitný komínový systém je odolný aj vďaka keramickej šamotovej rúre. Vyznačuje sa tesnosťou, a teda odolnosťou proti vlhkosti, odolnosťou proti korózii a tiež kondenzácii.

Správna konštrukcia komínových systémov zaručí hygienický odvod spalín od vykurovacieho spotrebiča a zaistí dlhodobú prevádzkovú bezpečnosť v pasívnom dome. Pri dodržaní všetkých technologických aj všeobecne platných predpisov pri stavbe komína bude životnosť a funkčnosť komínového telesa dlhodobá a pasívny dom bude prinášať ekonomické, ekologické a komfortné bývanie.

Ing. Maroš Plško
Autor je technickým riaditeľom firmy Schiedel Slovensko, spol. s r. o.

Foto a obrázky: JAGA, Schiedel

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.