asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Energetika energetických nosičov

08.12.2017

Energia sa stala nevyhnutnou súčasťou nášho života. Zároveň však máme veľmi nejasnú predstavu o energii ako takej, o jej „výrobe“, ako aj o opodstatnenosti jej spotreby. Koľko energie musíme najprv minúť, aby sme dokázali vyrobiť 1 kWh elektrickej či tepelnej energie? Aké energetické nosiče sú technicky využiteľné?

Jeden človek dokáže svojou manuálnou prácou „vygenerovať“ za deň približne 1 kWh energie, čo predstavuje ekvivalent „spálenia“ približne 0,1 m3 zemného plynu, 120 gramov uhlia či 100 mililitrov benzínu. Denná energetická spotreba priemerného Slováka je 85 kWh [1, 2]. Inými slovami, ak by našu energetickú spotrebu pokrývala energia vyrobená ľudskou prácou, každý z nás by potreboval približne 85 ľudí.

EROEI

Energy Returned on Energy Invested je bezrozmerná veličina, ktorá je daná podielom energie získanej z určitej energeticky významnej činnosti, technológie alebo látky a energie do nej vloženej, napríklad všetkej energie, počnúc vyhľadávaním ropy a jej prepravy cez rafináciu až po finálne vyprodukovanie nafty, alebo od zasiatia energetickej plodiny, hnojenia, postrekovania až po jej „žatvu“ a následné získavanie biopaliva [3].

Matematicky môžeme EROEI definovať ako:

Ak je tento pomer rovný alebo menší ako 1, zdroj energie sa stáva „energetickou výlevkou“ a nemôže byť už použitý ako primárny zdroj.

Systém či zdroj energie s EROEI menším ako 1 sa však môže využiť na ukladanie energie (napríklad batéria, prečerpávacie elektrárne a pod.). ESOEI (Energy Store On Energy Invested) sa používa na analýzu skladovacích systémov, t. j. systémov s EROEI menším ako 1. ESOEI udáva pomer energie uloženej počas celej životnosti „akumulačného“ zariadenia a množstva vloženej energie potrebnej na vytvorenie zariadenia (ESOEI: kyselinová batéria 2 až 5, Li-Ion batéria 10 až 32, prečerpávacie vodné elektrárne 200 až 700) [4].

EROEI – získané a vložené energie

Prírodné alebo „primárne prírodné“ zdroje energie nie sú zahrnuté do výpočtu investovaných (vložených) energií, zahrnuté sú len zdroje „aplikované“ ľuďmi. Napríklad v prípade biopalív nie je zahrnutá energia slnečného žiarenia evokujúca fotosyntézu.

Vrátená energia zahŕňa len ľudsky využiteľnú energiu aj odpadové teplo či akúkoľvek inú využiteľnú formu energie (napríklad použitie odpadového tepla v diaľkovom vykurovaní, odsoľovaní vody a pod.).

Vzťah EROEI k čistému energetickému zisku

EROEI aj čistý energetický zisk hodnotia rovnakú kvalitu energetického zdroja, avšak číselne odlišnými spôsobmi. Kým čistý energetický zisk opisuje množstvo, EROEI meria pomer, resp. efektivitu procesu (zdroja). Vzťah medzi týmito dvomi veličinami je:

alebo aj

Ak napríklad určitý proces s EROEI rovnajúcim sa 5 vynakladá jednu jednotku energie na dolovanie, prevoz, spracovanie paliva atď., prináša čistý energetický zisk štyri jednotky. Bod zlomu nastáva pri hodnote EROEI 1 alebo s čistým príjmom energie 0. Čas dosiahnutia tohto bodu rovnováhy sa nazýva perióda návratnosti energie (EPP, Energy Payback Period) alebo čas návratnosti energie (EPBT, Energy Payback Time) [5, 6].

Vývoj EROEI v čase

Historicky sa vysoká spotreba energie na obyvateľa považovala za žiaducu, pretože sa spájala s vysokou životnou úrovňou založenou na energeticky náročných zariadeniach a procesoch.

Spoločnosť prirodzene vo všeobecnosti využije najprv najvyššie dostupné zdroje energie (zdroje s najvyšším EROEI), pretože tie poskytujú najviac energie pri najmenšom úsilí. Potom sa používajú postupne kvalitatívne nižšie energetické zdroje, pretože zdroje s vyšším EROEI sú už vyčerpané alebo sa už využívajú. Napríklad veterné turbíny sú umiestnené v najveternejších oblastiach, ďalej v menej veterných atď.

Tento trend je krásne viditeľný na príklade fosílnych palív. Hodnota EROEI pri objavení ropy a zemného plynu v USA v roku 1919 bola až 1 000 : 1, no počas rokov klesala až na hodnotu 5 : 1 platnú v roku 2010. Pri produkcii ropy sa EROEI zmenilo z hodnoty 25 : 1 v roku 1970 až na 10 : 1 v roku 2007 [7].

Pri uhlí sa hodnota vyvíjala kaskádovito z hodnoty približne 80 : 1 v ranných fázach ťažby na hodnotu 30 : 1 v 50. rokoch 20. storočia, pričom v 90. rokoch potom znovu stúpla na pôvodnú hodnotu. Odvtedy pomaly klesá [8]. Trend EROEI uhlia v USA znázorňuje obr. 2.

Obr. 2 Vývoj EROEI uhlia (USA) [14]

Obr. 2 Vývoj EROEI uhlia (USA) [14]  

V súčasnosti je svetová hodnota EROEI ropy približne 10. Z obr. 1 je zrejmé, že v priebehu času vynakladáme na získanie ropy čoraz viac energie, resp. z rovnakého množstva vyťaženej ropy dokážeme využiť stále menej a menej energie.

Obr. 1 Vývoj EROEI ropy [14]

Obr. 1 Vývoj EROEI ropy [14]  

Aby sa palivo alebo energetický systém považoval za „životaschopný“, t. j. za významný palivový alebo energetický zdroj, musí mať pomer EROEI najmenej 8 : 1 [10, 14, 15, 16], teda energetický zdroj s menším EROEI ako 8 nie je v globalizovanej spoločnosti energeticky pozitívny.

Metodika EROEI

Pri ukazovateli EROEI nie je odsúhlasený štandard, t. j. aké všetky energetické aktivity spojené so zdrojom by sa do merania a výpočtu mali zahrnúť. Práve z dôvodu výrazne odlišných hodnôt ukazovateľa pri rovnakých zdrojoch energie v rôznych vedeckých štúdiách vznikla nevyhnutnosť stanoviť prísnejšie hranice uvažovaného energetického dosahu v menovateli zlomku pri jednotlivých výpočtoch, aby sa mohli indexy porovnávať. Preto sa na ukazovateľ vyvinuli odvodené, spresnené výpočty [8], ktoré zahŕňajú:

1. iba priame vstupy a výstupy energie,
2. energetické a neenergetické nepriame vstupy,
3. vonkajšie vplyvy produkčného procesu.

Na základe vedeckej diskusie sa EROEI spresnilo indexmi. Tie sa líšia „miestom“, na ktoré sa EROEI energetického zdroja počíta [7]:
• EROEIst – štandardný výpočet. Zahŕňa energiu spotrebovanú po miesto, kde palivo (zdroj energie) opúšťa zariadenie produkcie. Vstupujúcou energiou je len energia na nájdenie a vyťaženie zdroja. Niekedy sa označuje tiež ako EROEImm z anglického „mine-mouth“.
• EROEIpou – zahŕňa energiu spotrebovanú po miesto užitia, v preklade „point-of-use". Tu sa ráta aj s energiou potrebnou na dopravenie k miestu spotreby.
• EROEIext – rozšírený index od slova „extended“. Tu sa ráta okrem vyššie uvedeného aj s energiou spotrebovanou na špecifický spôsob „použitia“ hodnoteného zdroja, teda napr. aj s energiou spotrebovanou na stavbu a údržbu ciest a diaľnic.

Dôležitá je preto „hĺbka” skúmania reťazca nástrojov používaných na výrobu energie v dodávateľskom reťazci. Ak sa napríklad oceľ používa vo vrtnom zariadení na dolovanie ropy alebo na výstavbu jadrovej elektrárne, mala by sa zohľadniť energetická náročnosť výroby ocele. Podobne by sa vzal do úvahy vstup energie na stavbu továrne, ktorá sa používa na konštrukciu ocele.

Rovnako sa musí zohľadniť energetická náročnosť ciest používaných na prepravu tovaru, energia používaná na varenie raňajok oceliarskeho pracovníka atď. Úplná analýza energií smeruje k energetickému hodnoteniu životného cyklu (ELCA) [10] a vyžaduje si zohľadnenie príležitostných nákladov a porovnanie celkových výdavkov na energiu za prítomnosti a absencie tejto ekonomickej aktivity.

Kritika EROEI

Meranie EROEI nemusí byť vždy jednoznačné, pretože neexistujú štandardy na to, ktoré činnosti by sa mali do merania EROEI zahrnúť. Pri meraní EROEI nemusí ísť len o palivo, môže ísť aj o pomerne komplexný a sofistikovaný technologický proces s desiatkami vstupov a výstupov. Navyše, forma energie na výstupe môže byť úplne iného druhu ako na vstupe. Taktiež nie je úplne stanovené, do akých detailov treba pri výpočte zachádzať. Napríklad energia vo forme uhlia sa môže použiť pri výrobe etanolu. Tento proces môže mať EROEI menší ako 1, no napriek tomu je žiaduce získavať etanol uvedeným spôsobom vzhľadom na výhody kvapalného paliva.

EROEI nezohľadňuje faktor času. Energia investovaná do výroby solárneho panelu môže spotrebovávať energiu z vysokoenergetického zdroja ako uhlie, plyn a pod., ale návrat energie sa deje veľmi pomaly, t. j. mnoho rokov.

V prípade biopalív závisí EROEI okrem počasia aj od intenzity hnojenia a podielu ručnej práce [11]. Kritická je najmä otázka rozpočítania energetických vstupov medzi jednotlivé výstupné produkty. Napríklad medzi vedľajšie produkty pri výrobe etanolu z obilia patrí slama, ktorú možno použiť aj na výrobu energie, ďalej sú to výpalky, ktoré možno použiť ako krmivo, zároveň sa môže využiť teplo z chladenia destilačného zariadenia... Doprava na väčšie vzdialenosti môže EROEI biomasy výrazne znížiť [12, 13]. Podobne závisí EROEI v prípade veternej energie od veternosti lokality, veľkosti rotora či výšky stožiaru. Pri jadrovej energii závisí EROEI od typu reaktora, obohatenia vstupného paliva, stupňa vyhorenia paliva, v prípade fotovoltiky od typu a účinnosti panelov, typu meničov, úrovne slnečného žiarenia, sklonu a orientácie.

Ďalej si treba uvedomiť, že jediné, čo EROEI sleduje, sú toky energie v životnom cykle zdroja. Faktory ako emisie skleníkových plynov, tepla, látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, prachu, spotreba vody a ďalšie vplyvy na životné prostredie nie sú zahrnuté. Tieto parametre zahŕňajú komplexnejšie štúdie LCA, napríklad podľa metodiky CML alebo Recipe. Rovnako tak v hodnote EROEI nie sú zahrnuté ani riziká výroby energie pre pracovníkov a verejnosť, riziká havárie v dôsledku chyby obsluhy, riziká medzinárodných konfliktov o zdroje, vplyvy na lokálnu zamestnanosť, ceny poľnohospodárskej pôdy a nehnuteľností alebo závislosti od dovozu energetických zdrojov. Výber paliva alebo technológie by sa preto nemal riadiť len hodnotami EROEI.

Ďalšou otázkou súvisiacou s EROEI, na ktorú mnohé štúdie poukazujú, je, že vrátená energia môže byť v rôznych formách, ktoré môžu mať inú využiteľnosť. Napríklad elektrina sa môže premeniť na pohyb efektívnejšie ako tepelná energia.

Na obr. 3 je znázornený koeficient EROEI najznámejších zdrojov energie. Ako vidieť, EROEI každého zdroja je v rámci určitého intervalu, pretože každý zdroj energie ovplyvňuje mnoho faktorov, ktoré sa na EROEI prejavia. Prirodzene, energetický zisk rovnakého solárneho panelu umiestneného v rovníkovom pásme sa bude oproti stredoeurópskym podmienkam zásadne odlišovať.

Obr. 3 Odhad EROEIext najrozšírenejších energetických zdrojov [17 až 35]

Obr. 3 Odhad EROEIext najrozšírenejších energetických zdrojov [17 až 35]  

Dôležitým faktorom pri fotovoltických systémoch je aj to, či ide o systém s úložiskom energie (batériami) alebo bez ukladania energie. V praxi má fotovoltický systém s batériami takmer polovičné EROEI (približne s hodnotou 4) ako fotovoltický systém bez batérií. Oba typy fotovoltických systémov však majú EROEI pod hranicou energetickej a ekonomickej „životaschopnosti“.

EROEI vs ľudská spoločnosť

Od „vynájdenia“ poľnohospodárstva ľudia čoraz viac využívajú exogénne zdroje energie na znásobenie „ľudskej svalovej sily“. Historici to pripisujú do značnej miery rozšírenejšiemu využívaniu zdrojov energie (t. j. s vyšším EROEI), ktoré úzko súvisia s konceptom energetických otrokov [10].

Thomas Homer-Dixon [37] tvrdí, že klesajúce EROEI v neskoršej Rímskej ríši bolo jedným z dôvodov kolapsu Západnej ríše v piatom storočí n. l. V knihe The Upside of Down opisuje, ako EROEI analýza poskytuje základ na koreláciu „nárastu a poklesu“ civilizácií. Pri maximálnom rozmachu Rímskej ríše (60 miliónov obyvateľov) mala technologická agrárna základňa Ríma hodnotu asi 1 : 12 na hektár pri pšenici a 1 : 27 pri lucerne. Tieto údaje predstavujú základ výpočtu potravinových nárokov populácie Rímskej ríše, keďže energetické nároky na jednu osobu sú približne 2 500 až 3 000 kilokalórií (3,5 kWh) na deň na osobu. Populácia Rímskej ríše a plocha potravinovej produkcie veľmi presne korešpondujú so zmieneným faktom.

Ekologické škody (odlesňovanie, strata úrodnosti pôdy – najmä v južnom Španielsku, južnom Taliansku, na Sicílii a v severnej Afrike) priniesli postupné rúcanie systému od 2. storočia, keď

EROEI začalo klesať. Tento kolaps dosiahol dno v roku 1084, keď bola populácia Ríma na úrovni len 15 000 (najvyššia bola počas vlády Trajána – až 1,5 milióna). Zmienená korelácia EROEI a populácie presne zodpovedajú aj cyklu mayského a kambodžského kolapsu.

Obr. 4 Porovnanie svetovej populácie a ťažby ropy v priebehu dvadsiateho storočia [38]

Obr. 4 Porovnanie svetovej populácie a ťažby ropy v priebehu dvadsiateho storočia [38]

Joseph Tainter [39] naznačuje, že klesajúce EROEI je hlavnou príčinou kolapsu zložitých spoločností, čo potvrdzuje aj dosiahnutie využívania dreva v ranných spoločnostiach. Pokles EROEI z dôvodu vyčerpania vysokokvalitných zdrojov fosílnych palív predstavuje náročnú výzvu pre priemyselné hospodárstva a môže potenciálne viesť k znižovaniu hospodárskej produkcie a spochybniť koncepciu trvalého ekonomického rastu či fungovania spoločnosti v podobe, ako ju poznáme dnes.

Hlavné energetické nosiče sa využívajú prakticky bez veľkej zmeny viac ako 100 rokov, pričom ich EROEI výrazne klesá, t. j. na výrobu 1 kWh energie míňame viac palív ako kedykoľvek v známej histórii Zeme. Keďže rast ekonomík závisí od spotreby (energetické suroviny nie sú zanedbateľnou časťou HDP mocností), ak by sa aj objavili nové, lacnejšie či ekologickejšie zdroje energie, ich patenty alebo nositelia nápadov by veľmi rýchlo zmizli. Šetrenie energiami je vo fatálnom rozpore s ekonomikami vyspelých krajín, preto je očividné, že globálny ukazovateľ EROEI ľudstva bude naďalej klesať, pričom bude narastať znečistenie a devastácia planéty.

Stále platí, že najekologickejšia energia je tá, ktorú nemusíme vyrobiť. Energetickú spotrebu ľudstva má vo svojich rukách každý z nás. Namiesto otázky, ako vyrobiť energiu najekologickejšie, je dôležité odpovedať na otázku, či jej vlastne toľko musíme míňať...

 

Ing. Stanislav Števo, PhD.
Autor sa venuje návrhom udržateľných stavieb a automatizácii budov.

Literatúra

  1. List of countries by energy consumption per capita. Dostupné na https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_energy_consumption_per_capita, September 2017.
  2. Consumption of energy, Data extracted in June 2017 Dostupné na http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Consumption_of_energy.
  3. Energy returned on energy invested. Dostupné na https://en.wikipedia.org/wiki/Energy_returned_on_energy_invested, September 2017.
  4. Barnhart, Ch. J. – Dale, M. – Brandtb, A. R. – Bensonab, S. M.: The energetic implications of curtailing versus storing solar- and wind-generated electricity. Energy Environ. Sci., 2013, 6, 2804, Energy & Environmental Science, http://pubs.rsc.org/en/content/articlepdf/2013/ee/c3ee41973h.
  5. Raugei, M. – Fullana-i-Palmer, P. – Fthenakis, V.: (March 2012), The Energy Return on Energy Investment (EROI) of Photovoltaics: Methodology and Comparisons with Fossil Fuel Life Cycles (PDF). http://www.bnl.gov/. Archived (PDF) from the original on 28 March 2015. External link in |website= (help).
  6. Galarraga, I. – González-Eguino, M. – Markandya, A.: (1 January 2011). Handbook of Sustainable Energy. Edward Elgar Publishing. p. 37. Retrieved 9 May 2017 – via Google Books.
  7. Hall, Charles A. S. – Lambert, J. G. – Balogh, S. B.: EROI of different fuels and the implications for society. Energy Policy. p. 141 – 52, 2013.
  8. Hall, Charles A. S.: EROI: definition, history and future implications (PowerPoint). Retrieved 2009-07-08.
  9. MULDER, K. – HAGENS, N. J.: Energy Return on Investment: Toward a Consistent Framework. Royal Swedish Academy of Sciences. roč. 2008, čís. Vol. 37, Issue 2, s. 74 – 79. Dostupné online.
  10. Števo, S.: Kanibalizmus technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. In: TZB Haustechnik. Roč. 24, č. 2 (2016), s. 22 – 25.
  11. PIMENTEL, D. – PIMENTEL, M. – KARPENSTEIN-MACHAN, M.: Energy Use in Agriculture: an Overview. Dostupné na http://www.ker.co.nz/pdf/pimentel_report_04-1.pdf.
  12. Hongwei, W.U. – Qiang, F. U. – GILES, R. – BARTLE, J.: Energy Balance of Mallee Biomass Production in Western Australia. In: Bioenergy Australia 2005 – Biomass for Energy, the Environment and Society. Rydges, Melbourne 12 – 14 December 2005: Full paper, Peer Reviewed.
  13. PAN, F. – HAN, H. S. – JOHNSON, L. R. – ELLIOT, W. J.: Net energy output from harvesting small-diameter trees using a mechanized system. In: Forest Products Journal, vol. 58, No. 1 and 2/2008.
  14. Roper, D. L.: Fossil Fuels-Energy Return on Energy Invested, http://www.roperld.com/science/minerals/EROEIFossilFuels.htm.
  15. Peak Energy & Resources, Climate Change, and the Preservation of Knowledge. Posted on March 1, 2015 by energyskeptic http://energyskeptic.com/2015/charles-a-s-hall-eroi-of-different-fuels-and-the-implications-for-society/. 
  16. Absolute astronomy, http://www.absoluteastronomy.com/topics/EROEI, September 2017.
  17. GAGNON, N. – HALL, Charles A. S. – BRINKER, L.: A Preliminary Investigation of Energy Return on Energy Investment for Global Oil and Gas Production. Energies. 2009-07-13, roč. 2, čís. 3, s. 490 – 503. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.3390/en20300490. (anglicky).
  18. 1GUILFORD, M. C. – HALL, Charles A. S. – O’CONNOR, P.: A New Long Term Assessment of Energy Return on Investment (EROI) for U.S. Oil and Gas Discovery and Production. Sustainability. 2011-10-14, roč. 3, čís. 10, s. 1866 – 1887. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.3390/su3101866. (anglicky).
  19. GRANDELL, L. – HALL, Charles A. S. – HÖÖK, M.: Energy Return on Investment for Norwegian Oil and Gas from 1991 to 2008. Sustainability. 2011-10-26, roč. 3, čís. 11, s. 2050 – 2070. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.3390/su3112050. (anglicky).
  20. FREISE, J.: The EROI of Conventional Canadian Natural Gas Production. Sustainability. 2011-11-03, roč. 3, čís. 11, s. 2080 – 2104. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.3390/su3112080. (anglicky).
  21. HU, Y. – HALL, Charles A. S. – WANG, J.: Energy Return on Investment (EROI) of China's conventional fossil fuels: Historical and future trends. Energy. 2013-06-01, roč. 54, s. 352 – 364. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.1016/j.energy.2013.01.067.
  22. SELL, B. – MURPHY, D. – HALL, Charles A. S.: Energy Return on Energy Invested for Tight Gas Wells in the Appalachian Basin, United States of America. Sustainability. 2011-10-20, roč. 3, čís. 10, s. 1986 – 2008. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.3390/su3101986. (anglicky).
  23. YARITANI, H. – MATSUSHIMA, J.: Analysis of the Energy Balance of Shale Gas Development. Energies. 2014-04-08, roč. 7, čís. 4, s. 2207 – 2227. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.3390/en7042207. (anglicky).
  24. RAUGEI, M. – FULLANA-I-PALMER, P. – FTHENAKIS, V.: The energy return on energy investment (EROI) of photovoltaics: Methodology and comparisons with fossil fuel life cycles. Energy Policy. 2012-06-01, roč. 45, s. 576 – 582. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.1016/j.enpol.2012.03.008.
  25. BRANDT, A. R.: Converting Oil Shale to Liquid Fuels with the Alberta Taciuk Processor: Energy Inputs and Greenhouse Gas Emissions. Energy & Fuels. 2009-08-25, roč. 23, čís. 12, s. 6253 – 6258. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.1021/ef900678d. (anglicky).
  26. HALL, Charles A. S. – BALOGH, S. – MURPHY, David J. R.: What is the Minimum EROI that a Sustainable Society Must Have?. Energies. 2009-01-23, roč. 2, čís. 1, s. 25 – 47. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.3390/en20100025. (anglicky).
  27. CLEVELAND, Cutler J.: Net energy from the extraction of oil and gas in the United States. Energy. 2005-04-01, roč. 30, čís. 5, s. 769 – 782. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.1016/j.energy.2004.05.023.
  28. GUPTA, Ajay K. – HALL, Charles A. S.: A Review of the Past and Current State of EROI Data. Sustainability. 2011-10-10, roč. 3, čís. 10, s. 1796 – 1809. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.3390/su3101796. (anglicky).
  29. TORSTEN, T.: Mehr Windkraft an Land rückt Ökologie ins Blickfeld [online]. [cit. 2016-02-12]. Dostupné online.
  30. ZIMMERMANN, T.: Parameterized tool for site specific LCAs of wind energy converters. The International Journal of Life Cycle Assessment. 2012-07-06, roč. 18, čís. 1, s. 49 – 60. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. ISSN 0948-3349. DOI:10.1007/s11367-012-0467-y. (anglicky).
  31. KUBISZEWSKI, I. – CLEVELAND, Cutler J. – ENDRES, Peter K.: Meta-analysis of net energy return for wind power systems. Renewable Energy. 2010-01-01, roč. 35, čís. 1, s. 218 – 225. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. DOI:10.1016/j.renene.2009.01.012.
  32. PIMENTEL, D. – PATZEK, T. W.: Ethanol Production Using Corn, Switchgrass, and Wood; Biodiesel Production Using Soybean and Sunflower. Natural Resources Research. 2005-03-01, roč. 14, čís. 1, s. 65 – 76. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. ISSN 1520-7439. DOI:10.1007/s11053-005-4679-8. (anglicky).
  33. GOLDEMBERG, J.: Ethanol for a Sustainable Energy Future. Science. 2007-02-09, roč. 315, čís. 5813, s. 808 – 810. PMID: 17289989. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. ISSN 0036-8075. DOI:10.1126/science.1137013. PMID 17289989. (anglicky).
  34. PATZEK, T. W.: Thermodynamics of the Corn-Ethanol Biofuel Cycle. Critical Reviews in Plant Sciences. 2004-11-01, roč. 23, čís. 6, s. 519 – 567. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. ISSN 0735-2689. DOI:10.1080/07352680490886905.
  35. FARRELL, A. E. – PLEVIN, R. J. – TURNER, B. T.: Ethanol Can Contribute to Energy and Environmental Goals. Science. 2006-01-27, roč. 311, čís. 5760, s. 506 –508. PMID: 16439656. Dostupné online [cit. 2016-02-14]. ISSN 0036-8075. DOI:10.1126/science.1121416. PMID 16439656. (anglicky).
  36. EROEI, práce dotupné na internete, 12. 10. 2017, https://cs.wikipedia.org/wiki/ERoEI.
  37. Homer-Dixon, T.: 2007, The Upside of Down; Catastrophe, Creativity and the Renewal of Civilisation. Island Press. ISBN 978-1-59726-630-7.
  38. Peak Energy & Resources, Climate Change, and the Preservation of Knowledge, Posted on March 15, 2013 by energyskeptic, Oil Production Fueled Population Growth and Food Production, http://energyskeptic.com/2013/oil-production-fueled-population-growth-and-food-production/oil-prd-vs-population-1/.
  39. Tainter, J.: (1990). The Collapse of Complex Societies. Cambridge University Press.

 

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 5/2017.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP