asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Ako dosiahnuť rýchlejšiu a kvalitnejšiu obnovu budov?

20.10.2017

Výsledkom medzinárodného projektu BUILD UPON je 46 odporúčaní, z ktorých sa vybralo desať najdôležitejších. Prostredníctvom nich možno dosiahnuť rýchlejšiu obnovu budov a vytýčené ciele na zmiernenie klimatických zmien.

V budovách trávi väčšina ľudí až 90 % svojho času. Preto je dôležité, v akom stave sa nachádzajú naše obydlia, kancelárie, školy, škôlky a úrady. Prevažná časť budov na Slovensku bola postavená do konca 70. rokov minulého storočia. Tieto budovy tak už ani zďaleka nespĺňajú dnešné kritériá – či už je to v oblasti energetickej náročnosti, kvality vnútorného prostredia, alebo meniacich sa nárokov na budovu s ohľadom na zmenu klimatických podmienok.

Slovensko, rovnako ako ďalšie štáty Európskej únie, vypracovalo v roku 2014 svoju Stratégiu obnovy fondu bytových a nebytových budov. Jej cieľom bola mobilizácia investícií do obnovy fondu verejných a súkromných (bytových aj nebytových) budov. Stratégia sa bude aktualizovať po troch rokoch, teda ešte v tomto roku.

Tab. 1 Byty v bytových a rodinných domoch obnovené do 31. 12. 2016

Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) pripravila spolu s ďalšími trinástimi národnými zelenými radami z Európskej regionálnej siete World Green Building Council v rámci medzinárodného projektu BUILD UPON sumár odporúčaní, ktoré pomôžu rýchlejšej a efektívnejšej obnove budov.

Tab. 3 Počty energetických certifikátov podľa kategórie budovy a energetickej triedy za rok 2016

V úvodných fázach projektu zmapovali zástupcovia SKGBC osoby a inštitúcie, ktorých sa týkajú otázky obnovy budov. Zároveň stanovili hlavné bariéry rýchlejšej obnovy budov na Slovensku. K vytypovaným bariéram sa uskutočnilo šesť workshopov, na ktorých hľadali odborníci riešenia na ich prekonanie. Podľa typu budov sa identifikovali tieto najväčšie bariéry:

Verejné budovy

  • nízke povedomie o potrebe a výhodách hĺbkovej obnovy
  • komplikované pravidlá verejného obstarávania
  • nízka kvalita spracovania počas plánovania obnovy (skryté náklady, nízka dôveryhodnosť, nekvalitné spracovanie projektu)

Rodinné domy

  • sociálne problémy – nízky príjem vs vysoké vstupné náklady a nedostatočná podpora zo strany štátu
  • kultúra v štýle „Urob si sám“
  • nízke povedomie o potrebe a výhodách hĺbkovej obnovy

Bytové domy

  • nízka kvalita spracovania počas plánovania obnovy (skryté náklady, nízka dôveryhodnosť, nekvalitné spracovanie projektu)
  • sociálne problémy – nízky príjem vs vysoké vstupné náklady a nedostatočná podpora zo strany štátu
  • netrhová regulácia cien energií (snaha držať ich nízko) – nedostatočná motivácia
  • nízke povedomie o potrebe a výhodách hĺbkovej obnovy

Komerčné nebytové domy

  • nedostatok dostupných informácií o návratnosti investície (absencia metodiky na počítanie návratnosti – všetky náklady obnovy vs tie, ktoré zvyšujú EE)
  • otázka (dlhej) návratnosti a diskontnej sadzby
  • náklady a prínosy obnovy a vzťah vlastníka a nájomcu

Tab. 2 Predpokladaný rozsah obnovy bytových budov po roku 2016

Desať krokov k cieľu

Výsledkom projektu bolo 46 odporúčaní, z ktorých sa vybralo desať najdôležitejších. Prostredníctvom nich možno dosiahnuť rýchlejšiu obnovu budov a vytýčené ciele na zmiernenie klimatických zmien. Ide o tieto odporúčania:

1. Zvyšovanie povedomia o výhodách hĺbkovej obnovy budov
Je potrebné zvýšiť povedomie o výhodách hĺbkovej obnovy budov, čo následne zvýši motiváciu vlastníkov k obnove svojich budov. Budúci používatelia a vlastníci by mali pri obnove svojich budov dostať podporu a informácie o pozitívnych príkladoch obnov.

2. Odstránenie demotivačných faktorov, ktoré bránia obnove
Existuje celý rad faktorov, ktoré môžu odradiť majiteľov od obnovy budov a tie sa musia odstrániť. Mýty, ktoré treba rozptýliť, sa týkajú prevzatia dlhodobých finančných záväzkov, nepravdivých informácií o dôsledkoch obnovy/zateplenia budov a presvedčenia, že zníženie nákladov na vykurovanie je obmedzené z dôvodu spôsobu stanovenia ceny tepla z centralizovaného zásobovania teplom (CZT).

3. Zabezpečenie kvality projektového energetického hodnotenia (PEH) a energetických certifikátov (EC)
Energetické hodnotenie projektov by malo slúžiť investorovi ako rozhodovací nástroj, pokiaľ ide o cieľovú úroveň energetickej hospodárnosti budovy. S cieľom zvýšiť kvalitu spracovania PEH by sa malo vypracovať usmernenie, ktoré definuje presné stanovenie obsahu PEH a stane sa štandardom kvality pri jeho spracovaní. Zároveň by mohli zjednotiť a zjednodušiť postupy (a štruktúry) PEH a EC. Dôležité je aj zavedenie opatrení na účinnú kontrolu kvality PEH a EC.

4. Informovanosť o výhodách obnovy
O výhodách obnovy a zníženia energetickej náročnosti by sa malo informovať pomocou všetkých dostupných kanálov. Podporiť by ich mala aj centrálna webová stránka, ktorá by zhrnula všetky možnosti podpory a tiež systémy financovania.

5. Legislatíva na podporu vstupu súkromného kapitálu do verejného sektora
Je žiaduce, aby vznikli rozpočtové a účtovné pravidlá, ktoré umožnia vstup súkromného kapitálu a financií aj do verejného sektora. Spolu s vytvorením systému záruk by to pomohlo rýchlejšej obnove budov.

6. Úprava zamerania podporných programov obnovy budov na opatrenia proti zmene klímy
Programy podpory obnovy budov sa musia zamerať na všetky prvky budovy a opatrenia, ktoré môžu zmierniť vplyv klimatických zmien. Ide napríklad o inštaláciu núteného vetrania so spätným získavaním tepla, vhodnú farebnosť fasád a striech, inštaláciu paralelných rozvodov vody a zásobární dažďovej/šedej vody s potrebnou infraštruktúrou a zadržiavanie vody priamo na mieste, napríklad formou vegetačných striech.

7. Verejné obstarávanie obnovy budov
Kritériá verejného obstarávania musia byť navrhnuté tak, aby podporovali obnovu verejných budov. Mali by jasne stanoviť minimálne požiadavky na verejné obstarávanie obnovy budov, kde by mala patriť napríklad kvalitná technická špecifikácia s možnosťou využitia environmentálnej špecifikácie. Zároveň by mali zohľadňovať životný cyklus stavby, budovy, tovaru a služieb.

8. Inovatívne financovanie
Obnova budov si vyžaduje veľké finančné investície. Rozvoj vhodných riešení financovania sa preto musí stať strategickou prioritou, pričom musí existovať podpora pri vytváraní finančných nástrojov na financovanie rozsiahlej obnovy, ako sú napríklad zelené hypotéky, zelené dlhopisy a pôžičky.

9. Zvyšovanie účinnosti dodávky tepla
Zníženie spotreby energie na vykurovanie znižuje efektívnosť dodávky tepla zo systémov CZT. Podľa súčasnej metódy výpočtu regulovanej ceny tepla to znamená, že podiel fixných nákladov na CZT zvýši náklady koncových užívateľov. To bude znamenať ešte menší pokles nákladov na vykurovanie po obnove budovy, a tým aj zníženie motivácie. Preto treba zvážiť možnosť zvýšenia účinnosti dodávky tepla a zmenu prístupu regulátora k výpočtu ceny.

10. Vytvorenie platformy na zhromažďovanie údajov o obnove budov
Mala by sa vytvoriť špecializovaná platforma s otvoreným prístupom k najlepším príkladom a výsledkom obnovy budov s cieľom podporiť motiváciu k obnove budov.

Viaceré z týchto návrhov a odporúčaní boli zapracované do návrhu Aktualizácie Stratégie obnovy fondu bytových a nebytových budov. Materiál už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a bol predložený na rokovanie vlády SR.

SKGBC vydala v rámci projektu príručku Príprava hĺbkovej obnovy verejných budov, ktorá je určená starostom miest a obcí Slovenska. Je pomocníkom pri strategickej obnove budov a odpovedá na otázky, prečo, ako a čo obnovovať.

Tab. 4 Stav budov a ich obnovy v SR

Čo sa získa kvalitnou obnovou budovy?

• zlepšenie vonkajšieho vzhľadu a dizajnu budovy
• odstránenie havarijného stavu a systémových porúch
• zníženie energetickej náročnosti budovy
• úspora nákladov na energie, údržbu a opravy budovy
• odstránenie hygienických nedostatkov a letného prehrievania interiéru
• zvýšenie tepelného a akustického komfortu vo vnútorných priestoroch
• zefektívnenie a modernizácia technických systémov v budove
• predĺženie životnosti budovy
• zvýšenie trhovej ceny budovy
• ekologický prínos – zníženie produkcie CO2
• zvýšenie ochrany obvodového plášťa
• zlepšenie pracovného prostredia, tzn. zvýšenie produktivity práce
• efektívnejšia prevádzka budovy inštaláciou systémov merania a riadenia

 

Ing. Erika Farenzenová
Autorka pôsobí v Slovenskej rade pre zelené budovy.

Foto: Isifa/Shutterstock

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 4/2017.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP