Vo svojej štúdii pre britskú vládu vyzdvihol A. Stern naliehavosť klimatickej ochrany pre stabilitu svetového hospodárstva – do konca 21. storočia treba obmedziť emisie CO2 viac ako o 50 %. Väčším rizikom pre hospodársky rast a blahobyt nie sú náklady na uplatňovanie klimatickej ochrany, ale pretrvávajúca nečinnosť a nárast emisií.
V celej doterajšej histórii stredoeurópskych stavieb zabezpečovali okná okrem svojej základnej osvetľovacej funkcie interiéru aj dokonale fungujúci systém vetrania. Zámerne vytvorenými netesnými škárami okenných rámov v kombinácii s lokálnymi vykurovacími telesami a prehrievanými komínmi v každej miestnosti vznikla dokonale funkčná vetracia sústava.
Požiadavky na energetickú hospodárnosť definované či revidované pri implementácii smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) berú v mnohých európskych krajinách vo svojich výpočtových metodikách do úvahy aj vzduchotesnosť teplovýmennej obalovej konštrukcie budovy. Praktická aplikácia pri veľkých budovách a bytových domoch však prináša otázky, ktoré sa týkajú najmä postupov pri testovaní. Tieto postupy sa musia harmonizovať tak, aby umožňovali posúdenie vzduchotesnosti vo veľkom meradle a slúžili ako štandardné vstupy pri výpočtoch energetickej hospodárnosti.
Znižovanie energetickej náročnosti budov je v súčasnosti asi najdiskutovanejšia téma v oblasti technických zariadení budov. Prídavné meno „nulový“ znamená, že daný dom má takmer nulovú spotrebu energie. V kategorizácii budov je, čo sa energetickej úspornosti týka, ešte ďaleko za nízkoenergetickými aj pasívnymi domami. Princípy, ktorými sa dá takéto úsporné riešenie docieliť, sú dnes už dobre známe, napriek tomu sú nulové domy stále vzácne – na celom svete ich stojí len niekoľko desiatok, v Českej republike ho zatiaľ nenájdete.
Téma trvalo udržateľného rozvoja, pasívnych domov a ekológie nie je v oblasti stavebníctva žiadnou novinkou. Zdá sa však, že Slovensko tlaku na energetickú úspornosť vytrvalo odoláva, a to aj napriek osvete. O pasívnych domoch sa hovorí veľa, no výsledky v praxi sa u nás hľadajú ťažko. Netreba však po ne chodiť ďaleko – už v susednom Rakúsku je tento trend populárny viac než dosť. Pasívny štandard bol aj jedným z hlavných kritérií pri oceňovaní študentských projektov v tohtoročnej súťaži ISOVER Multi-comfort House Student Contest, o ktorej sme informovali v júnovom vydaní časopisu ASB. Aj tento rok bol pri vyhlasovaní jej víťazov ako hosť prítomný aj profesor Wolfgang Feist, zakladateľ darmstadtského Inštitútu pre pasívne domy, expert na problematiku pasívneho štandardu a autor mnohých odborných publikácií. Zhovárali sme sa o súťaži, ale aj o budúcnosti pasívnych stavieb.
Slovensko bude už čoskoro mať svoju prvú školu v energeticky pasívnom štandarde. Žiaci základnej školy v Starej Turej nielenže budú mať praktickú ukážku ekologického zmýšľania, ale pobyt v škole sa im aj výrazne spríjemní. Nepretržitá cirkulácia kvalitného čerstvého vzduchu spôsobí, že učenie pre nich už nebude unavujúce. Súhra predstáv mesta a projektantov umožnila realizovať tento unikátny projekt aj u nás.
Energetická certifikácia budov na bývanie, a teda aj rodinných domov, je založená na hodnotení vlastností tepelnej ochrany budovy, vykurovacieho systému a ohrevu pitnej vody. Veľká heterogenita architektúry rodinných domov spôsobuje, že sa rodinné domy s veľkým faktorom tvaru – napríklad typu bungalov alebo átriové rodinné domy – postavené z najmodernejších materiálov a technológií pri súčasnom spôsobe hodnotenia v právnych predpisoch dostávajú do nepriaznivého hodnotenia, do energetickej triedy D alebo C. Oprávnene?
Predsudok, že kozuby v pasívnom dome nemajú svoje miesto, sa podarilo nabúrať realizáciou piešťanskej novostavby, ktorá je tesne pred dokončením. Pochybovačom tak dokazuje, že teplo rodinného kozuba patrí aj do takéhoto energeticky nenáročného domu.
Jednou z najzaujímavejších prednášok v rámci pražského Architecture Weeku bolo stretnutie s dánskou architektkou Lone Feiferovou, zodpovednou za projekt Model Home 2020. Projekt iniciovala spoločnosť VELUX.
Nová budova centrály spoločnosti Integrated Design Associates (IDeAs) v americkom San Jose (Kalifornia) je prvou administratívnou budovou v USA navrhnutou tak, aby splnila cieľ nulovej spotreby energie a nulových emisií oxidov uhlíka (ďalej len cieľ nula2). Spoločnosť Johnson Controls tu navrhla a inštalovala unikátny systém vetrania, vykurovania a klimatizácie a riadiaci systém (HVAC) na báze tepelného čerpadla, ktorý je kľúčovým prvkom zníženia energetickej spotreby budovy. V budove sa navrhli aj fotovoltické solárne panely, ktoré poskytujú viac než dostatok energie na prevádzku budovy.
Spoločnosť Isover pripravila pre všetkých, ktorí plánujú zatepľovať svoje príbytky príjemné jarné prekvapenia.
Navrhovanie a výstavba nízkoenergetických a pasívnych domov predstavuje široký komplex problémov, ktoré treba riešiť pri návrhu stavby aj v priebehu jej realizácie. Článok poukazuje na jeden z možných prístupov, akým je energeticky úsporná stavba navrhnutá a akým sa pri projektovaní a realizácii kontroluje jej kvalita z hľadiska energetických súvislostí.
Pasívny dom nemusí byť len dogmou technických riešení. Jediným cieľom by nemalo byť iba magické číslo 15 kwh/m2, čo je jeho priemerná energetická spotreba za rok. Samozrejme, efektivita využitia energie je prioritou, ale architektúra nie je v závoze. „Naopak, poskytuje širokú škálu použitia architektonických foriem, typologických druhov a svojou povahou flexibilne reaguje na rôzne klimatické podmienky,“ tvrdil pre ASB otec myšlienky pasívneho domu Dr. Wolfgang Feist z Passivhausinstitutu v nemeckom Darmstadte a s charakteristickým úsmevom dodal: „Navyše, máme tu zdatných nasledovníkov.“ Myslel tým na medzinárodné kolo študentskej súťaže Isover Architectural Contest, ktoré sa v dňoch 1. – 4. júna uskutočnilo v chorvátskom Dubrovníku.
Pasívny rodinný dom v Stupave predstavuje jeden z prvých pasívnych domov na báze ľahkej drevenej konštrukcie na Slovensku. Pri jeho návrhu investor spolu s architektom dbali o použitie prírodných materiálov, napr. izolácie z celulózy alebo vnútorných stien z nepálených tehál. Podarilo sa im pritom dosiahnuť energetickú efektívnosť, ktorá v hodnotách mernej energie a vzduchotesnosti plne vyhovuje štandardom energeticky pasívneho domu. Dosiahnutá vzduchotesnosť 0,45 1/h je podľa vedomostí autorov dokonca prvým výsledkom na Slovensku pod požadovanou hranicou 0,6 1/h pre pasívne domy.
Súčasný nevyhnutný trend znižovania energetickej náročnosti budov nachádza ideálne riešenie v koncepte nízkoenergetického a energeticky pasívneho domu. Technika týchto domov, predovšetkým pasívnych, však vyžaduje sprísnené požiadavky na teoretickú prípravu projektu, na správny výber stavebných komponentov a najmä na dodržanie technologických postupov a kvalitu vyhotovenia.
