jadrová omietka

Polymérom modifikovaný vápennocementový štuk so zníženou nasiakavosťou s prídavkom výstužných vlákien. Na realizáciu vonkajších aj vnútorných štukových omietok na jadrové podkladové omietky.

Jadrová omietka tvorí základnú vrstvu pod finálnu tenkovrstvovú omietku. Pred jej aplikáciou je potrebné nechať jadrovú omietku dostatočne vyzrieť (približne 10 dní/10 mm hrúbka).

Polymérom modifikovaný vápennocementový štuk so zníženou nasiakavosťou. Na realizáciu vonkajších aj vnútorných štukových omietok na jadrové podkladové omietky s prídavkom výstužných vlákien. Zabezpečuje paropriepustný a vodoodpudivý povrch s vysokou pevnosťou má vyššiu mechanickú odolnosť a schopnosť prenášať trhliny  v podklade.

Omietka sa nanáša na murivo z hlinených tehál alebo z klasických stavebných materiálov. Podklad musí byť vysušený, rovnomerne nasiaknutý, zbavený prachu, mastnoty a ostatných nečistôt a zároveň nesmie byť premrznutý. Murovacia malta musí byť dostatočne vyzretá a murivo musí byť dotvarované.

Pred začatím omietacích prác je potrebné predovšetkým ukončiť konštrukciu strechy a vonkajšie obvodové steny ochrániť pred dažďom a inými možnosťami prevlhnutia tak, aby podklad, na ktorý sa omietky nanášajú, bol pevný, bez uvoľnených čiastočiek a dostatočne suchý. Musia byť osadené dverné zárubne, okenné rámy a realizovaný rozvod inštalácií, aby sa dodatočnými úpravami omietka nepoškodila.

Navlhnuté murivo, výkvety kryštalických solí, plesne, odpadávajúca omietka, to všetko je sprievodným znakom prítomnosti vody v murive. Voda vyplavuje spojivo a vlhké murivo rýchlejšie podlieha zvetraniu. Zabrániť tomu možno použitím špeciálnej odvlhčovacej omietky s integrovanými kapilárami a mikropórmi, ktorými sa vlhkosť obsiahnutá v murive odvádza v podobe vodnej pary do vonkajšieho prostredia. Omietka zároveň zostáva priedušná a vďaka čisto biologickým prísadám zabraňuje prenikaniu rozpustených solí a s tým súvisiacej pórovitosti stien.

Sanačné omietkové systémy slúžia ako prvok doplnkovej sanácie. Ide o špeciálne omietky, ktoré možno aplikovať na vlhké a soľami poškodené podklady. Vyznačujú sa vysokou pórovitosťou, nízkou kapilárnou nasiakavosťou a nízkym difúznym odporom. Vďaka týmto vlastnostiam vyzerá omietnuté murivo opticky suché a bez výkvetov solí na povrchu. Na sanáciu historických budov sa odporúča použiť omietky bez obsahu cementu. Systémy kompatibilné s vlastnosťami pôvodných historických omietok sú na vápennej báze.

Nefunkčná alebo chýbajúca hydroizolácia a nedostatočný odvod zrážkovej a vzlínajúcej podzemnej vody od objektu sú najčastejšie primárne príčiny narušenia muriva vlhkosťou.

Vonkajšia omietka slúži ako ochrana obalovej konštrukcie budov a tvorí podklad pre konečnú povrchovú úpravu fasády. Ovplyvňuje aj tepelnú a zvukovú ochranu vnútorných priestorov. Jej kvalitu často ovplyvňujú a znižujú nedostatky už v projektovej príprave stavby. Ide hlavne o nesúlad vlastností navrhovanej omietky s vlastnosťami podkladu, ale aj o nekvalifikované a neodborné vyhotovenie omietok. To neskôr môže viesť k vzniku nedostatkov a porúch stavebného diela ako celku.

V posledných rokoch sa aj v Českej republike podarilo zrekonštruovať veľa historických stavieb. K tým najzaujímavejším­ patrí empírový zámok Kinských v Kostelci nad Orlicou, barokový Kolowratský zámok v Rychnove­ nad Kněžnou a renesančný zámok v Doudleboch nad Orlicou. Spojením nadčasového myslenia, zodpovednosti a vízie­ majiteľov s obetavosťou, ústretovosťou a umom stavebných firiem získali tieto historické budovy opäť svoju­ pôvodnú krásu. A zachovali tak pre ďalšie generácie poslanie i obraz daného miesta spolu s odkazom slávnych­ architektov. To môže byť inšpirujúce aj pre rekonštrukcie stavieb na Slovensku.

Nápad omietnuť povrch svojho obydlia prepadol človeka pred dávnymi vekmi. Už v stredoveku sa vykonávali pomerne náročné úpravy povrchu, najmä z hľadiska farebnosti. Základnými požiadavkami na povrchovú úpravu však bola iba rovinnosť a vhodnosť na použitie dekoratívnych techník. Z pohľadu funkčnosti bola ako prvá vznesená požiadavka na obmedzenie rastu plesní a baktérií v prevádzkach so zvýšenou vlhkosťou – v pivovaroch a bitúnkoch. Až oveľa neskôr prišli požiadavky na špeciálne vlastnosti povrchových úprav, ako sú pomalé znečisťovanie, odbúravanie usadených nečistôt na povrchu, zamedzenie vzniku trhlín a veľa ďalších vlastností, ktoré musia tieto omietky spĺňať, aby zabezpečili funkčnosť a životnosť povrchu.

Sanácia vlhkého muriva je natoľko rôznorodá a komplikovaná problematika, že je veľmi ťažké zvoliť iba jeden postup riešenia, ktorý možno uplatniť vo všetkých prípadoch. Žiadna metóda sanácie vlhkosti nie je univerzálna a zvyčajne treba použiť kombináciu niekoľkých metód. Svoje miesto pri riešení akéhokoľvek sanačného zásahu majú sanačné omietkové systémy, ktoré zaisťujú odvádzanie vlhkosti obsiahnutej v murive, a to bez viditeľných prejavov vlhkosti a degradácie omietok na povrchu muriva.

Pri vonkajších omietkach vystupujú do popredia dva okruhy problémov: odpadávanie omietky a vznik trhlín v omietke. Odpadávanie omietky je častou poruchou stavieb. Tomuto javu môžeme predísť správnym technologickým postupom a výberom vhodného materiálu.