Energetická renovácia rodinného domu
Metodiku a účinnosť opatrení energeticky efektívnej modernizácie možno doložiť výpočtami referenčného rodinného domu. Referenčný rodinný dom s celkovou podlahovou plochou 164 m2 bol realizovaný v 70. rokoch 20. storočia a jeho merná potreba tepla na vykurovanie predstavuje 240,7 kWh/(m2 . a).
Tab. Účinnosť opatrení energeticky efektívnej modernizácie referenčného rodinného domu v klimatickej oblasti Bratislavy
Variant 1
Uvažuje sa len o výmene okien. Energetická úspora je nepatrná a riešenie je úplne nedostatočné aj s prihliadnutím na kvalitu vnútornej klímy.
Variant 2
Donedávna bežný prístup – hrúbka tepelnoizolačnej vrstvy je z hľadiska dnešných možností a energetickej amortizácie nevyhovujúca, to isté sa týka problému prirodzeného vetrania oknami. Dom aj po sanácii vyžaduje náročný vykurovací systém.
Variant 3
V dôsledku zvýšenia hrúbky tepelnoizolačnej vrstvy obvodového plášťa, použitia okien pre NED a najmä vďaka inštalácii riadeného vetrania dochádza k prudkému poklesu mernej potreby tepla. Tá sa nachádza tesne pod hornou hranicou NED, čo je však ešte stále málo na zmysluplné využívanie komponentov EPD.
Variant 4
Hrúbka tepelnej izolácie je na reálnom maxime a tepelné mosty sa takmer úplne odstránili. Predpokladá sa použitie okien určených pre EPD a inštalácia riadeného vetrania s vysokou účinnosťou rekuperácie. Extrémne nízka potreba tepla vďaka optimalizácii všetkých prvkov umožňuje aplikáciu veľmi efektívnej vetracej a vykurovacej techniky (komponenty pre EPD).
Zhrnutie
Variant 4 reprezentuje vzorový prístup k energeticky efektívnej modernizácii. Cieľová potreba tepla poklesla na 27,5 kWh/(m2 . a), čo predstavuje takmer deväťnásobné (–88,6 %!) zníženie energetickej náročnosti renovovaného domu.
Článok je súčasťou publikácie: Nagy, E.: Nízkoenergetický a energeticky pasívny dom, Bratislava, JAGA GROUP, s. r. o., 2009
