Suterénne murivo z pálenej tehly

Statické pôsobenie suterénneho tehlového muriva sa líši od nadzemných častí murovanej konštrukcie výrazným horizontálnym zaťažením spôsobeným tlakom zeminy. STN EN 1996-1-1 (Eurokód 6) uvádza zjednodušený spôsob návrhu, resp. posúdenia suterénnej steny zaťaženej bočným zemným tlakom za podmienok, že:

Tlak zeminy môže byť veľký najmä počas zasypávania základovej jamy okolo stavby. Veľakrát k tomu prispejú i stavebné stroje, ktoré sa pohybujú po čerstvo nasypanej zemine len niekoľko desiatok centimetrov od obvodových stien suterénu. V mnohých prípadoch sa tento fakt zanedbal a kubíky zeminy spolu so zvalenými stenami skončili v budúcich suterénnych priestoroch. Preto je dôležité, aby pri zasypávaní boli steny dostatočne únosné aj vo vodorovnom smere. K tomu môže výrazne prispieť stropná konštrukcia, ktorá zvyšuje tuhosť celej konštrukcie. Preto sa odporúča suterénne steny zasypávať až po realizácii stropu.

Základným predpokladom spoľahlivosti suterénnych stien a suterénnych priestorov vôbec je, aby murivo zostalo suché, resp. aby malo svoju ustálenú vlhkosť danú materiálom muriva. Hodnoty ustálenej vlhkosti tehlového muriva by sa mali pohybovať v rozpätí 0,5 až 1,7 % hmotnosti muriva. Preto musí byť súčasťou každého suterénneho muriva správne navrhnutá a zhotovená izolácia proti vode, ktorá bezprostredne chráni obvodové steny suterénu a základovú dosku pred pôsobením vody a vlhkosti. Na suterénne murivo môže pôsobiť voda ako:

Voľba hydroizolácie sa musí prispôsobiť konkrétnym podmienkam. Ak sa v priebehu roka predpokladá hladina podzemnej vody zvýšená nad úroveň základovej škáry, hydroizolácia sa musí navrhnúť tak, aby odolala tlaku vody. V zásade platí, že čím sú hydrogeologické pomery v podloží zložitejšie, tým sú aj nároky na hydroizoláciu vyššie a jej realizácia zložitejšia a nákladnejšia.

V súčasnosti je dostupných viacero možných systémov izolácie základov a suterénneho muriva proti vode. Väčšina z nich je však náchylná na mechanické poškodenie. K poškodeniu môže dôjsť v dôsledku nesprávneho návrhu alebo nesprávnej realizácie, a to buď počas samotnej realizácie, alebo až po určitom čase. Preto treba venovať zvýšenú pozornosť ochrane hydroizolácie proti mechanickému poškodeniu. Ochrana hydroizolácie je zväčša samostatná vrstva, ktorá chráni hydroizoláciu pred poškodením vplyvom tlaku okolitej zeminy. Hydroizoláciu však môže poškodiť aj nekvalitný podklad, t. j. samotná stena, na ktorej sú napr. ostré hrany alebo výstupky, priehlbiny a pod. Niekedy sa medzi vrstvu izolácie a ochrannú vrstvu vkladá ešte tretia – separačná alebo klzná – vrstva, ktorá má za úlohu zvýšenú ochranu hydroizolácie v prípade možných pohybov pri sadaní stavby.

Výhodou tehlového muriva je, že ani v prípade zaplavenia pivničných priestorov vodou sa neznižuje pevnosť tehál, tehly sú tvarovo a rozmerovo stále a získanej vlhkosti sa po odstránení vody pomerne rýchlo zbavia.

Pivničné steny z tepelnoizolačných tehál nepotrebujú prídavnú tepelnú izoláciu a regulujú vlhkosť vzduchu, čím vytvárajú príjemnú vnútornú klímu.

Okrem týchto vlastností je tehlové murivo únosné, tvarovo a rozmerovo stále a ľahko spracovateľné.

V prípade potreby sa na vonkajší povrch tehlového suterénneho muriva (podklad pod hydroizoláciu) môže naniesť vhodná tenkovrstvová omietka alebo stierka. Inak sa hydroizolačná vrstva môže aplikovať priamo na tehlové murivo.

Pri vnútornom povrchu je viacero možností povrchovej úpravy muriva. Nakoľko ide o priestory s naozaj širokou škálou využitia, možno tomu prispôsobiť i vnútornú povrchovú úpravu stien, napr. skladové alebo technické priestory sa vôbec nemusia omietať, ak sa to zohľadní už počas murovania. Aj veľkoformátové tehlové bloky sa môžu totiž murovať ako pohľadové alebo režné murivo bez potreby omietania (v interiéri). Takáto stena v plnej miere spĺňa požiadavky na daný účel použitia. Druhou, finančne nie oveľa náročnejšou alternatívou je aplikácia náteru na neomietnutú tehlovú stenu vhodnou difúznou farbou. A do tretice je tu možnosť použitia klasických omietok v bežných cenových reláciách v priestoroch na oddych a bývanie.