Stavať, ale na dobrých základoch
Galéria(6)

Stavať, ale na dobrých základoch

Vo väčších mestách na Slovensku je trendom zvyšovanie počtu podlaží existujúcich stavieb, ako aj výstavba výškových budov. Rastúce ceny pozemkov predovšetkým v hlavnom meste nútia investorov obracať každú investovanú korunu a ťahať stavby do výšky. Na čom sa však určite neoplatí šetriť, je návrh vhodného zloženia základovej konštrukcie. S akými chybami v návrhu týchto konštrukcií sa najčastejšie stretávajú výrobcovia či dodávatelia materiálov a aké sú ich rady, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

 

1. S akými chybami v návrhu základovej konštrukcie sa najčastejšie stretávate? Ako im možno predchádzať?

2. Aké nároky kladú výškové či nadstavovanie ďalších podlaží stavby na základovú konštrukciu? Na čo treba pri návrhu základov týchto stavieb myslieť?
 

Ing. Róbert Izsák

technický manažér, Icopal, a. s., Štúrovo

1. Najčastejšie ide o chybný návrh zloženia základovej konštrukcie, použitie nevhodných materiálov, riešenie detailov, najmä prestupov. Veľmi často sa zabúda na odvedenie vody z okolia objektov, čo predstavuje veľké riziko výskytu tlakovej vody. Častým problémom je aj mechanické poškodenie hydroizolačnej vrstvy počas ďalších prác, takže ochrana týchto vrstiev je veľmi dôležitá.
Preto návrh odporúčame konzultovať s odborníkmi alebo výrobcami hydroizolačných materiálov už v prípravnej fáze. Naša spoločnosť má vypracované vzorové skladby základových konštrukcií, ako aj detaily pre spodné stavby.

2. Základom je vždy statika danej stavby. Pri zvyšovaní počtu podlaží treba poznať existujúce zloženie hydroizolácie. Pri starších budovách je to problematické, pretože projekt a realita sa môžu úplne líšiť. Veľký problém spôsobujú aj dilatačné pohyby týchto stavieb. Spoľahlivým riešením je rozdelenie spodnej stavby na takzvané sektory. Toto riešenie umožní rýchlejšie a spoľahlivejšie lokalizovať defekty spodných stavieb. Treba mať na zreteli, že oprava hydroizolácie alebo dodatočná hydroizolácia sú veľmi problematické, prácne, rizikové, finančne náročné a zväčša bez stopercentnej záruky.

Ing. Peter Kocnár

obchodno-technický zástupca, Minova Bohemia, s. r. o., organizačná zložka, Žilina

1. Najčastejšou chybou pri návrhu základových konštrukcií je podcenenie samotného návrhu. Z dôvodu úspory finančných prostriedkov sa nie vždy zrealizuje inžinierskogeologický prieskum, prípadne sa neuskutoční v potrebnom rozsahu. Návrh základovej konštrukcie by sa mal aj pri jednoduchších stavbách prenechať odborníkovi – geotechnikovi, s čím sa však v našich podmienkach nestretávame často.
Zakladanie stavieb predovšetkým v mestských podmienkach ovplyvňujú mnohé úskalia. Ignorácia týchto skutočností pri návrhu základovej konštrukcie má za následok vznik rôznych porúch hotových stavieb. Odstránenie príčin týchto porúch je potom technicky komplikované a finančne nákladné.

2. Nadstavovanie existujúcich stavieb je z hľadiska zakladania chúlostivá operácia, ktorá si vyžaduje dôslednú prípravu. Nevyhnutný je podrobný inžinierskogeologický prieskum a posúdenie stavu existujúcej základovej konštrukcie. Do hry ďalej vstupuje vplyv priťaženia v základovej škáre na okolitú zástavbu.
Našťastie sú dnes tieto problémy v zásade technologicky zvládnuté. Ako zvlášť vhodné a efektívne sa ukazuje podchytávanie základových konštrukcií zavŕtavanými mikropilótami, prípadne spevňovanie pôvodných základov armovanou injektážou polyuretánovými živicami.
 

Ing. Petr Svoboda, Ph.D.

prokurista spoločnosti, KELLER – špeciálne zakladanie, spol. s r. o., Brno

1. Vo svojej praxi som sa už stretol s mnohými chybami v návrhu základovej konštrukcie. V podstate ide o dva druhy chýb: chyby spôsobené nedostatočným inžinierskogeologickým prieskumom alebo jeho nesprávnou interpretáciou a chyby v dôsledku vlastného projekčného riešenia.
Často sa podceňuje napríklad rozdiel v hĺbkach založenia jednotlivých častí objektu alebo striedajúce sa geologické vrstvy v podloží, z čoho vyplývajú rozdiely v únosnosti a sadaní základových prvkov. Tomu nezodpovedajúca tuhosť objektu situáciu často ešte viac skomplikuje. Značný problém môže spôsobiť aj nesprávna analýza dlhodobého správania napríklad neogénneho (ílovitého) podložia pri zaťažení základovou konštrukciou.

2. Pri takýchto výstavbách a rekonštrukciách treba vziať do úvahy predovšetkým veľkosť pôvodného zaťaženia verzus jeho prírastok či koncentráciu. Sanácia pôvodných základových konštrukcií musí zodpovedať novým podmienkam. Nároky základových konštrukcií výškových budov je však nevyhnutné posúdiť podľa platných pravidiel a noriem. Vzhľadom na veľkosť zaťaženia sa musí vybrať typ konštrukcie, respektíve technológie, ktorým možno toto zaťaženie spoľahlivo preniesť. Treba pripomenúť, že všetky spôsoby a technológie sú všeobecne využiteľné a rovnocenné, pri konkrétnych geotechnických podmienkach sú však niektoré výhodnejšie ako druhé. V konečnom dôsledku je potom, samozrejme, podstatná cena riešenia.

(ha)
Foto: archív redakcie, Dano Veselský, Chemkostav HSV Humenné