Hydroizolácie základov

Vo väčších mestách na Slovensku je trendom zvyšovanie počtu podlaží existujúcich stavieb, ako aj výstavba výškových budov. Rastúce ceny pozemkov predovšetkým v hlavnom meste nútia investorov obracať každú investovanú korunu a ťahať stavby do výšky. Na čom sa však určite neoplatí šetriť, je návrh vhodného zloženia základovej konštrukcie. S akými chybami v návrhu týchto konštrukcií sa najčastejšie stretávajú výrobcovia či dodávatelia materiálov a aké sú ich rady, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Poistná hydroizolácia je jednou z neoddeliteľných vrstiev strešného plášťa obytného podkrovia. Aby mohla v skladbe strechy dobre plniť svoju funkciu, dôležitý je vhodný výber poistnej hydroizolácie vo vzťahu ku konštrukcii strechy a jej správne zabudovanie aj vzhľadom na ostatné vrstvy strešného plášťa. Nevyhnutné je tiež dodržiavanie konštrukčných zásad a riešenie detailov. Len správne navrhnutý a realizovaný strešný plášť je funkčný počas celej životnosti objektu.

Skratka KMB z nemeckého spojenia Kunstoffmodifizierte Bitumendickbeschichtung predstavuje hrubovrstvovú bitúmenovú izoláciu obohatenú plastom, ktorá sa aplikuje stierkou alebo vo vhodnej konzistencii aj striekaním v jedno- či dvojzložkovej forme.

Silikátové hydroizolačné materiály s kryštalizačnými účinkami (skrátene kryštalizačné hydroizolácie) sú relatívne novým typom hydroizolačných materiálov. Ide o systém na báze cementu určený na aplikáciu na nové, ale aj staršie betónové konštrukcie. Výsledné hydroizolačné vlastnosti tohto systému sú veľmi dobré, závisia však od kvality vyhotovenia (vrátane spôsobu realizácie dilatačných a technologických škár), a najmä od ďalšieho ošetrovania betónu.

Termoplastické izolačné fólie sa v súčasnosti vyrábajú viacerými overenými technológiami, medzi ktoré patrí aj valcovanie jednotlivých vrstiev s následnou lamináciou do výslednej hrúbky. Táto technológia tiež umožňuje úpravu fólie na rôzne účely. Jednotlivé lamely môžu obsahovať prísady zabezpečujúce napr. UV stabilitu, odolnosť proti pôdnym mikroorganizmom či ropným produktom, príp. rozdielnu farebnosť. Pri valcovaní do výslednej hrúbky sa môžu zapracovať i ďalšie vrstvy, ktoré zabezpečujú mechanicko-fyzikálne vlastnosti, ako je pevnosť, rozmerová stálosť a prieťažnosť. Takto vyrobené izolačné fólie možno rozdeliť na homogénne (nevystužené) a heterogénne (vystužené).

Technologický rozvoj najmä v oblasti tepelnoizolačných a vodotesných materiálov spôsobil, že plochých striech – aj v súvislosti so stavebným boomom – stále pribúda. Spolu s rastúcimi nárokmi na vnútorné vybavenie budov sa zvyšuje počet prestupov strešným plášťom k vonkajším častiam technologických zariadení, a tým narastá riziko porušenia kompaktnosti hydroizolácie. Nasledujúce konštrukcie sú príkladom toho, ako možno toto riziko čo najviac obmedziť.

Základným znakom funkčnosti strechy je jej hydroizolačná schopnosť. Hydroizolácia musí zamedziť vnikaniu vody do strešného súvrstvia a chrániť ostatné vrstvy pred pôsobením vody. Vplyvom rôznych faktorov (zlý projekt strechy, použitie nevhodných materiálov) môže dôjsť k poškodeniu strechy, ktorá stráca svoju funkčnosť a objekt tak nemožno s plným komfortom užívať. Aby strecha opäť začala plniť svoju funkciu, treba hydroizolačnú vrstvu vhodným spôsobom sanovať.

Voda je na jednej strane základnou podmienkou pre život človeka, na strane druhej hrozbou pre stavebné objekty, najmä pre časti, ktoré sú vybudované pod úrovňou terénu. Pôsobí rušivo takmer na všetky stavebné látky, a preto treba konštrukcie vystavené jej negatívnemu pôsobeniu chrániť vhodnými opatreniami, predovšetkým izoláciami. Pri zemnej vlhkosti je dobrým izolátorom vzduch, ktorý má oproti ostatným izoláciám menšie nároky na technológiu.

Železobetónová konštrukcia bazénu je vystavená nežiaducim účinkom zemnej vlhkosti, hydrostatického tlaku vlastnej vody a jej chemickému zaťaženiu. Na zabezpečenie vodotesnosti konštrukcie a jej navrhovanej funkčnosti je potrebné vhodné utesnenie. Jedným z riešení je utesnenie bazénu stierkovou hydroizolačnou vrstvou s keramickou alebo mozaikovou dlažbou ako povrchovou úpravou.

Hoci sú už hydroizolačné PVC-P fólie v stavebníctve pomerne známe, ešte vždy predstavujú riziko pri neodbornej montáži, preto nie sú vhodné na svojpomocnú aplikáciu. K hydroizolačnej fólii v spodnej stavbe neodmysliteľne patrí dostatočne skúsený izolatér so znalosťou nadväzujúcich stavebných  postupov. Napriek tomu, že hydroizolačné fólie určené na spodnú stavbu majú adekvátne mechanicko-fyzikálne vlastnosti, nie sú vhodné na všetky typy konštrukcií spodnej stavby.

V súčasnosti ešte neexistuje žiadny exaktný spôsob, ako zistiť presné miesto poškodenia hydroizolačného povlaku. Ide najmä o systémy, ktoré sú obložené podkladovými a ochrannými textíliami, ktoré fungujú ako drenáž. Tu prakticky nie je možné zistiť, kde došlo k poškodeniu, a treba postupovať na základe znalostí a skúseností. V nasledujúcom príspevku vám prinášame niekoľko zaujímavých príkladov porúch vodotesných izolácií spodnej stavby a odporúčania ako im predchádzať.

Vodotesnosť betónu sa v minulosti požadovala predovšetkým pri vodohospodárskych stavbách, no v posledných rokoch sa rozšírila aj na konštrukcie, ktoré sú vystavené účinkom podzemnej vody. Ide napríklad o podzemné časti pozemných stavieb, podzemné garáže a tunely. Dlhoročné skúsenosti s používaním vodotesného betónu v kombinácii s konštruktívnymi opatreniami viedli ku koncepcii vodotesných stavieb, kde betón okrem nosnej funkcie svojou vodotesnosťou zabezpečuje aj izoláciu proti vode. V minulosti boli tieto konštrukcie chránené povrchovými hydroizoláciami na báze bitúmenov alebo polymérov. Keďže sa v súčasnosti tieto izolácie vynechávajú, nazývajú sa biele vane.

Hydroizolačné fólie sa voľne kladú na vodorovný podklad zodpovedajúci požiadavkám. Na zvislých a šikmých plochách sa hydroizolačné súvrstvie mechanicky kotví k podkladu. Na pripravené podkladové vrstvy sa najprv položí podkladová a separačná textília, potom sa realizuje izolačný povlak z fólie, ktorý sa po kontrole tesnosti spojov a plochy opäť zakryje ochrannou vrstvou. Pri súčasnej realizácii vodorovnej i zvislej izolácie sa zvyčajne najprv izolujú zvislé plochy a potom vodorovné.

Na našom trhu sa v súčasnej dobe vyskytuje obrovské množstvo rôznych typov materiálov,  ktoré je možné použiť ako hydroizolačnú vrstvu plochých striech. Ak neberieme do úvahy rôzne zázračné nátery, tekuté membrány a PUR nástreky, vykazujúce  už po pár rokoch obrovskú poruchovosť, môžeme tieto materiály rozdeliť do dvoch veľkých skupín: asfaltové pásy a plastové fólie. Obe skupiny hydroizolačných materiálov majú svoje pevné miesto v hydroizolačnej praxi.