Hydroizolácie určené na rekonštrukcie plochých striech
Výhodami plochých striech sú pomerne jednoduchá realizácia, nižšie náklady na zastrešenie, ale aj rôznorodosť ich využitia. Navrhujú sa predovšetkým pre budovy na bývanie. Pri ich realizácii treba dodržať predpísané technologické postupy a použiť kvalitné stavebné materiály. Nesprávne zvolená hydroizolácia, jej kladenie alebo nedostatočné vyspádovanie strechy môžu viesť k zatekaniu a k následnému vážnemu znehodnoteniu vnútorného priestoru.
Prienik vody
Na plochých strechách treba zabezpečiť najmä dôsledné odtekanie vody a chrániť konštrukciu pred prienikom nežiaducej vlhkosti. Z tohto dôvodu treba na základe stanoveného mechanického zaťaženia zvoliť správny typ hydroizolačného systému. Finančne menej náročné riešenia sú v tomto prípade často nedostatočné a nižšia cena hydroizolácie či jej realizácie sa môže negatívne prejaviť už v priebehu niekoľkých rokov.
Dôsledkom realizácie strechy bez spádu je nerovnomerné namáhanie hydroizolácie stojatou vodou. Odvodnenie plochej strechy je významnou časťou skladby plochej strechy, ktorú treba vykonať kvalitne. Nekvalitná realizácia má za následok nielen nefunkčnosť strechy, ale aj celej stavby. Nezabezpečenie priaznivého vlhkostného stavu strechy a odtoku vody z povrchu strechy je dôvodom vzniku porúch a potreby budúcej opravy strechy.
Diagnostika príčin poruchy
Prvým krokom, ku ktorému treba pristúpiť pred opravou strechy, je diagnostika príčiny poruchy strechy a zvolenie následného postupu jej obnovy. Zvoliť vhodný spôsob rekonštrukcie je základným krokom k úspechu. Pri nesprávnom určení spôsobu obnovy plochej strechy totiž dochádza k skráteniu životnosti a celkovej funkčnosti obnovenej strechy. Návrh obnovy závisí od vlhkosti v strešnom plášti, zloženia jednotlivých vrstiev aj možnosti zateplenia.
Takéto prípady si vyžadujú správne zhodnotenie stavu strešného plášťa. Diagnostika je nevyhnutným predpokladom ďalšieho postupu obnovy strechy. Nesprávna diagnostika má za následok nevhodne navrhnutý spôsob obnovy, ktorý môže výrazne ovplyvniť jej celkovú funkčnosť. Kvalitné realizačné firmy alebo dodávatelia hydroizolačných materiálov pre strešné konštrukcie ponúkajú technický servis, v rámci ktorého zisťujú reálny stav strechy, a na základe výsledkov navrhnú ďalší postup rekonštrukcie. Po vizuálnej kontrole kvality strechy sa pomocou sondy zisťuje vlhkosť v strešnom plášti, počet a zloženie jednotlivých vrstiev. Následne sa odtrhovou skúškou vyhodnotí únosnosť podkladu.
Podľa zistených skutočností a podľa požiadavky na možnosť zateplenia strechy sa navrhne vhodný spôsob rekonštrukcie. Pokiaľ nie je daná požiadavka na zvýšenie tepelnotechnických vlastností strechy, rieši sa iba otázka obnovy hydroizolácie. V prípade, že vlhkosť prenikla všetkými vrstvami, je mnohokrát nevyhnutná celková výmena všetkých porušených vrstiev, nielen hydroizolačnej. V takomto prípade je nevyhnutná aplikácia nového strešného plášťa (nová parozábrana, tepelná izolácia alebo hydroizolácia), podľa druhu a skladby strešného plášťa. Jeden zo spôsobov, ktorým možno rekonštrukciu plochej strechy realizovať, je obnova založená na použití asfaltovaných pásov – modifikované asfaltované pásy. V prípade vyhovujúceho stavu pôvodnej povlakovej krytiny (staré asfaltované pásy), možno novú hydroizolačnú vrstvu aplikovať priamo na pôvodnú, tu sa však vyžaduje vytvoriť expanzné vrstvy (buď špeciálne pásy s úpravou spodného povrchu systémom kanálikov, alebo pridaním voľne položeného pásu s otvormi, cez ktorý sa nataví vrchná vrstva povlakovej krytiny).
Na základe výsledkov odtrhovej skúšky sa rozhodne o tom, či sa povlaková krytina upevní na podklad mechanickým kotvením, alebo či sa plnoplošne nataví. Výhodou mechanického kotvenia je hlavne to, že na podklad, ktorým je pôvodný asfaltovaný pás, nie sú také kvalitatívne nároky ako v prípade natavenia novej povlakovej krytiny.
Strešný plášť môže obsahovať určitú vlhkosť, pôsobením ktorej sa môže nová vrstva deformovať. Mechanicky kotvené asfaltované pásy sú kotvené do nosnej konštrukcie pomocou vhodných kotiev a lepia sa navzájom iba v mieste spoja. Vzniknutá vodná para tak pôsobí na väčšej ploche a nespôsobuje porušenie novej hydroizolačnej vrstvy. Preto je pri mechanickom kotvení dôležité perforovať starú krytinu minimálne na 2 % plochy.
Ak nemožno povlakovú krytinu kotviť, možno ju nataviť. Asfaltované pásy sa natavujú na starú krytinu cez expanznú vrstvu (špeciálne perforované pásy). Asfaltovaný pás sa nataví ako vrchná vrstva.
V prípade zateplenia sa môžu použiť viaceré druhy tepelných izolácií, od ktorých závisí aplikácia asfaltovaných pásov.
Rekonštruovať plochú strechu možno aj prostredníctvom termoplastických fólií. Jednotlivé fólie možno spájať zváraním horúcim vzduchom. Pri kladení fólií na pôvodné asfaltované pásy nemožno zabúdať na zásadu oddelenia fólie od ostatných vrstiev geotextíliou. Fólie treba oddeliť aj od betónu alebo polystyrénu. Hydroizolačné fólie sa, podobne ako asfaltované pásy, kotvia mechanicky. Pri výbere kotviacich prvkov treba dodržať najmä správny výber ich množstva a tiež ich umiestnenie na ploche strechy.
Správne vyspádovanie strechy ako prevencia vzniku porúch
Predísť nákladným opravám a prieniku vody možno správnym a dôkladným vyspádovaním plochej strechy. Na odvodnenie strechy sa v mnohých prípadoch zabúda. Aby sa znížilo priame namáhanie povlakovej krytiny, ploché strechy sa navrhujú tak, aby ich konštrukcia zabezpečila plynulý odtok vody z povrchu hydroizolačných vrstiev do vtokov. Zvyšuje sa tým predpoklad väčšej bezpečnosti hydroizolácie strechy a predlžuje sa jej životnosť.
Spádová vrstva je súčasťou konštrukcie strešného plášťa a tvorí potrebný sklon nasledujúcich vrstiev, vrátane hydroizolačnej. Podľa normy STN 73 1901: 2005 Návrh striech. Základné ustanovenie. by mal byť minimálny sklon strechy 1° smerom k odvodňovacím prvkom. Týmto sklonom sa dosiahne optimálne odtekanie zrážkovej vody do vpustov alebo žľabov. Ak nie je povrch vyspádovaný, na povrchu plochých striech sa následne tvoria súvislé miesta vodných kaluží. Vplyvom zmien teplôt a stojatej vody na streche dochádza k degradácii strešnej krytiny, ale i k jej zanášaniu nečistotami. Tieto faktory ovplyvňujú životnosť samotnej hydroizolácie.
Odvodnenie plochej strechy
V praxi možno realizovať odvodnenie strechy vonkajším odvodnením alebo vnútorným spádovaním. Vonkajšie odvodnenie môže byť obojstranné alebo jednostranné (žľabmi). Vnútorné spádovanie strechy sa rieši rovinami s rozličným spádom, pričom najnižšie miesto spádovej vrstvy strechy musí byť v mieste dažďového vpustu. Vonkajšie spádovanie žľabmi sa v súčasnosti používa len v ojedinelých prípadoch. Medzi najčastejšie spôsoby odvodnenia plochých striech patrí vnútorné odvodnenie pomocou dažďových vpustov. Materiál na ich vyhotovenie môže byť rozličný. Väčšinou sa používali liatinové zvodové potrubia, ktoré sú ale náchylné na poruchy. Nový sanačný vpust sa nasadí do existujúceho zvodového potrubia.
Na sanačnom vpuste by malo byť integrované gumové tesnenie, ktoré slúži ako tesnenie proti „vzdutej vode“, v prípade upchatia kanalizačného potrubia. Aplikačné firmy mnohokrát podceňujú spomínanú „vzdutú vodu“ a nasadzujú lacnejšie vpusty bez tesnení. Dôsledkom je upchatie zvodových potrubí, následné zaplavenie strešného plášťa a znehodnotenie tepelných izolácií zvýšenou vlhkosťou. Problém sa zvyčajne hľadá v hydroizolácii, ale tá, po následných zisteniach, vo väčšine prípadov nie je na vine. Ideálnym riešením je zhotovenie vrchnej nakašírovanej vrstvy vpustov z rovnakého materiálu, z ktorého je vyrobená povlaková krytina. To je predpokladom na vytvorenie nepriepustného spojenia.
Vtoky nemožno umiestňovať do blízkosti iných nadstrešných konštrukcií, ani do záveterných rohov striech. Vzdialenosť strešných vpustov od atík, iných nadstrešných konštrukcií alebo dilatačných škár by nemala byť menšia ako 500 mm. Materiály strešných vtokov musia byť odolné proti dažďovej vode a musia mať protikoróznu ochranu. Z dôvodu zamŕzania vody vo vtoku počas zimných mesiacov sa odporúča jeho tepelné izolovanie. Prípadne možno použiť vyhrievané vtoky.
Spádová vrstva ako tepelnoizolačná vrstva
Strešná konštrukcia nie je len ochrannou časťou budovy, ale má aj energetický charakter, ktorý významne ovplyvňuje energetickú náročnosť budov. Celkový podiel striech na energetickej náročnosti vykurovania budov závisí od mnohých faktorov – roku výstavby, výšky zástavby, tvaru, klimatických podmienok či tepelnotechnického riešenia strechy. Ku každej budove a streche bytového domu treba z toho dôvodu pristupovať individuálne. Eliminovať tepelné úniky, zvýšiť vnútornú povrchovú teplotu konštrukcie strechy, odstrániť kondenzáciu vodných pár, dosiahnuť úsporu energie potrebnej na vykurovanie, a tým znížiť finančné náklady možno zateplením. Výsledná cena závisí nielen od konštrukčného systému, množstva a druhu aplikovaných vrstiev, ale aj od náročnosti realizácie. O spôsoboch a vhodných tepelno-izolačných systémoch sa treba poradiť s odborníkom.
Výhodným a v súčasnosti často využívaným spôsobom spádovania plochej strechy je zlúčenie spádovej vrstvy s tepelnoizolačnou vrstvou, ktorá chráni konštrukcie pred nepriaznivým pôsobením teploty. Výhodou je aj to, že kombináciou tepelnoizolačných dosiek určených na zatepľovanie so systémom spádových klinov možno vylúčiť technológiu mokrej výstavby. Spádové dosky so spádom 2 % sa kladú na pôvodnú konštrukciu strechy a vytvárajú dostatočný spád.
Klampiarske prvky
Pri odvodnení striech zohráva svoju nezanedbateľnú úlohu použitie klampiarskych prvkov. Tie by totiž nemali vytvárať miesta, na ktorých by sa držala a stála voda. Treba zabezpečiť, aby neprišlo ku kondenzácii vodných pár na vnútornom povrchu plechov a prípadnú vlhkosť pod klampiarskymi výrobkami odstrániť vetraním. Podstatnou vlastnosťou týchto prvkov je ich spôsob prichytenia, pretože sú vystavené pôsobeniu vetra, snehu a iným poveternostným zmenám. Pripevňujú sa najmä drážkami, plechovými lištami alebo príponkami z pásovej ocele. Spojovacie a pripevňovacie prostriedky by mali byť z rovnakého materiálu, inak môže v dôsledku rozdielnej tepelnej rozťažnosti dôjsť k poruchám. Všetky ukončenia hydroizolácií na vysokých stenách treba ukončiť klampiarskou lištou
spolu so zatmelením trvale pružným tmelom a taktiež oplechovať atiky. Toto oplechovanie musí byť vyspádované smerom dovnútra strechy s minimálnym sklonom 5 %.
Záver
O každú plochú strechu sa treba pravidelne a dôkladne starať, aby sa zabránilo jej skorému opotrebovaniu. Revízia strechy by mala byť samozrejmosťou. Pri jej zanedbaní dochádza k nefunkčnosti plochej strechy, zatekaniu či iným poruchám, ktoré možno odstrániť len veľmi ťažko. K pravidelným činnostiam údržby patrí čistenie a kontrola strechy minimálne dvakrát do roka. Najmä pred a po zimnom období treba povrch strechy vizuálne skontrolovať.
Text: Ing. Rastislav Šmehyl, PhD.
FOTO: Icopal
Ing. Rastislav Šmehyl, PhD., pracuje ako technický poradca vo firme Icopal a. s.
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály Špeciál.
