Hydroizolácia spodnej stavby realizovanej v podloží s výskytom tlakovej alebo agresívnej vody

Postavenie dobrej stavby závisí od vybudovania dobrých základov. Iba správne navrhnutá a zrealizovaná spodná stavba bude dlhodobo chrániť objekt pred nepriaznivými účinkami jej najväčšieho nepriateľa – vody. Zárukou nepriepustnosti stavby je dôkladne vybudovaná hydroizolácia, ktorá zabráni trvalému poškodeniu a znehodnoteniu budovy. Izolovanie spodnej stavby proti vode je prvým krokom k výstavbe kvalitného stavebného diela s bezproblémovou funkčnosťou a dlhodobou životnosťou.

Hydroizolácia spodnej stavby je zložitý systém, ktorý chráni stavebné dielo pred pôsobením vlhkosti a vody obsiahnutej v pôde (čiže podpovrchovej vody), ale aj atmosférických zrážok (dažďa a pod.). Izolácia sa umiestňuje na tej strane konštrukcie, z ktorej pôsobí voda. V prípade, že voda (najmä tlaková) pôsobí z obidvoch strán stavebnej konštrukcie, navrhuje sa hydroizolácia na obe strany stavebnej konštrukcie.

Rozdelenie hydroizolácií spodnej stavby
Pod hydroizolácie spodných stavieb patria hydroizolácie stenových konštrukcií a vodorovné izolácie podlahových konštrukcií. Zvislé i vodorovné hydroizolácie by sa mali vyznačovať predovšetkým tesnosťou a brániť prieniku vody do samotnej stavby. Hydroizolácie sa z hľadiska hydrofyzikálneho zaťaženia rozdeľujú na:
a) izolácie proti zemnej vlhkosti,
b) izolácie proti gravitačnej (stekajúcej) vode,
c) izolácie proti tlakovej vode,
d) izolácie proti agresívnej vode.

Zemná vlhkosť je voda, ktorá hydroskopicky vniká do objektu. Ak stavba nie je chránená proti tejto vode, môže sa do vnútorných priestorov dostať vlhkosť. V prípade hydroizolácie proti zemnej vlhkosti sa vo väčšine prípadov používajú oxidované pásy s hrúbkou 2,4 až 4 mm alebo PVC fólie s hrúbkou 0,6 až 1 mm. Gravitačná (stekajúca) voda je voda, ktorá sa pohybuje v smere gravitácie. Môže to byť zrážková, ale aj spodná voda.

Najčastejšie však ide o zrážkovú vodu, ktorá tečie po povrchu a cez priepustné zeminy sa dostáva do podložia, kde v prípade nahromadenia okolo objektu vytvára spojitú hladinu a pôsobí na objekt tlakom, mení sa na tlakovú vodu. Tlakové hydroizolácie sú izolácie pod úrovňou maximálnej hladiny spodnej vody. Agresívna voda obsahuje rozličné chemické látky získané z prostredia, ktorým voda prechádzala, a tieto látky môžu narúšať stavebné konštrukcie, s ktorými neskôr príde voda do styku. Pri hydroizolácii proti agresívnej vode sa hydroizolácia proti tlakovej vode doplní primárnou alebo sekundárnou ochranou.

Prvým krokom je hydrogeologický prieskum
Predpokladom správneho návrhu hydroizolácie proti tlakovej vode je hydrogeologický prieskum. Prostredníctvom prieskumu sa zisťujú geologické a hydrogeologické vlastnosti zeminy a vody. Vhodný spôsob hydroizolácie treba navrhnúť na základe druhu základovej pôdy, diagnostiky hydrofyzikálneho zaťaženia pôsobiaceho na spodnú stavbu, nepriepustnosti zeminy, najvyššej hladiny podzemnej vody a jej chemického zloženia. Zistené poznatky slúžia na správny výber materiálov na hydroizoláciu, na stanovenie rozsahu stavebnotechnických opatrení, vďaka ktorým bude možné tlakovú vodu odviesť, prípadne znížiť jej pôsobenie na objekt.

Z prieskumu vychádza návrh hydroizolácie
Príprave samotného projektu hydroizolácie spodnej stavby predchádza hydrogeologický prieskum. Podcenenie hydroizolácie a hľadanie tých najlacnejších variantov vedie často k nedostatočnému a skorému poškodeniu hydroizolácie. Návrh hydroizolácie spodnej stavby si preto vyžaduje úzku spoluprácu projektanta a zhotoviteľa, a teda odborný projekt spojený s odbornou rea­lizáciou. V prípade zistených nedostatkov treba projekt doplniť. Projektant v návrhu určí nielen skladbu, ale aj vlastnosti a druh hydroizolačných konštrukcií.

V projektovej dokumentácii stanoví požiadavky na vlastnosti hydroizolácie tak, aby vyhovovali hydrostatickému zaťaženiu. V návrhu sa spresní spôsob uloženia hydroizolačnej vrstvy, zvolí sa vhodný hydroizolačný systém a súčasne sa navrhne riešenie detailov (napojenie zvislej a vodorovnej hydroizolácie, dilatačné škáry, ukončenie hydroizolácie nad terénom, prestupy hydroizoláciou, zosilňovanie detailov a pod.).

Izolovanie stavby proti tlakovej vode
Zhotovenie izolácie spodnej stavby proti tlakovej vode je komplikovaný a náročný proces. Správnemu postupu predchádza niekoľko krokov, ktorými možno dosiahnuť vodotesnú spodnú stavbu. Dôležitú úlohu pri výbere hydroizolácie zohrávajú vlastnosti zeminy. Ak sa objekt zakladá do nepriepustnej zeminy, môže sa po zhotovení stavby v zásypoch okolo objektu, ktoré sú z priepustnej zeminy, hromadiť zrážková voda. V prípade, že nie je navrhnutý drenážny systém, tvorí táto voda súvislú hladinu, ktorá pôsobí na hydroizolačný systém tlakom. Škodám v dôsledku nesprávne položenej hydroizolácie sa možno vyhnúť len zvýšenou pozornosťou venovanou spodnej stavbe na začiatku výstavby. V prípravnej fáze realizácie spodnej časti objektu treba konzultovať návrh hydroizolácie s odborníkom. Po ukončení stavebných prác na objekte je hydroizolácia často ťažko prístupná a v prípade porúch si vyžaduje nákladné opravy, v niektorých prípadoch je rekonštrukcia dokonca nemožná.

Tvárnosť a pružnosť asfaltovaných pásov
Účinnú ochranu proti vode zabezpečujú asfaltované pásy. Pri izolácii stavieb proti tlakovej vode sú vhodným typom modifikované asfaltované pásy. Modifikované asfaltované pásy sa vyrábajú z asfaltu, ku ktorému sa pridávajú vhodné elastoméry alebo plastoméry. Charakteristickými znakmi je ich tvárnosť aj pri nízkych teplotách, pružnosť a lepšia technická použiteľnosť. Modifikované asfaltované pásy s elastomérom sú ohybné do teploty –25 °C. Oproti fóliám majú pásy výhodu v tom, že sa dajú použiť ako dvojvrst­vový systém, ktorý sa odporúča vzhľadom na väčšiu bezpečnosť. Asfaltované pásy sú ľahko opracovateľné, čo zjednodušuje rea­lizáciu detailov. Nezanedbateľnou prednosťou je možnosť ich natavenia k podkladu, kde je možnosť lokálneho zistenia zatečenia.

Možnosť aplikácie PVC fólií
Na izoláciu spodnej stavby proti tlakovej vode možno okrem asfaltovaných pásov použiť aj rôzne druhy fólií (PVC fólie, HDPE fólie, LDPE fólie, PO fólie). Najčastejšie sa však používajú PVC fólie. Na hydroizoláciu spodnej stavby proti tlakovej vode treba použiť fóliu s minimálnou hrúbkou 1,5 mm. Toto pravidlo platí aj v prípade málo priepustných alebo nepriepustných základových zemín. Menšie hrúbky fólií nedokážu odolávať náročným podmienkam, ktoré pôsobia na spodnú stavbu. V prípade PVC fólií je možnosť ich aplikácie na vlhké podklady, ale aj rýchlejšia montáž, pretože sa vyrábajú vo väčších šírkach ako asfaltované pásy. Na druhej strane sú však hydroizolácie z PVC fólií náchylnejšie na poškodenie a konkrétne miesto lokálneho poškodenia sa pri tomto type hydroizolácie lokalizuje ťažšie ako pri natavovaných asfaltovaných pásoch.

Najväčšie riziko poškodenia hrozí pri zabudovávaní PVC fólií, ktoré sa z tohoto dôvodu musia oddeľovať od ostatných konštrukcií (betóny, polystyrén, drevené konštrukcie a pod.) separačnou vrstvou – geotextíliou.

Realizácia hydroizolácie proti tlakovej vode
Po výbere správneho typu hydroizolačného materiálu možno pristúpiť k samotnej realizácii hydroizolácie proti tlakovej vode. Zhotovuje sa do železobetónovej vane, ktorá zabezpečuje celistvosť izolácie. V prípade natavovanej hydroizolácie sa podklad, na ktorý sa nanáša hydroizolácia, musí dôkladne vyčistiť a opatriť penetračným náterom. Pri voľne kladenej hydroizolácii sa musí pod hydroizoláciu podkladať geotextília. Základnou podmienkou pritom je pevný, suchý a rovný podklad. Podkladom pod izolačné povlaky môže byť murovaná alebo betónová stena. Pri ukladaní nasledujúcich vrstiev je dôležitá tuhosť a parametre rovinnosti.

Podľa normy by rovinnosť betónu na dva metre laty mala byť ±5 mm. Následne sa na vnútornú stranu vane nataví hydroizolácia vo vodorovnom i zvislom smere. Pre zvislú stenu vane platí, že tlaková hydroizolácia sa musí končiť minimálne 30 cm nad maximálnou hladinou podzemnej vody. Ak sa na hydroizoláciu bude zhotovovať železobetónová doska, treba ochrane venovať dostatočnú pozornosť. Pri jej realizácii je dôležité postupovať vždy veľmi precízne. Aby sa zabránilo mechanickému poškodeniu, treba hydro­izoláciu chrániť geotextíliou a 5 cm hrubou betónovou mazaninou. V prípade hydroizolácie proti tlakovej vode sa neodporúča riešenie detailu prestupu z horizontálnej na vertikálnu konštrukciu spätným spojom.

Hydroizolácia proti agresívnej vode
Pri hydroizolácii proti agresívnej vode sa zhotovuje rovnaká hydroizolácia ako pri tlakovej vode. Odporúča sa však doplniť hydro­izoláciu primárnou alebo sekundárnou ochranou podľa druhu agresívnych látok pôsobiacich na stavebné konštrukcie. Pri primárnej ochrane sa na betóny používajú špeciálne cementy a volí sa väčšia hrúbka krytia výstuže v betónovej stene. Sekundárnou ochranou je aplikácia pomocného asfaltovaného pásu na prímurovky z ostro pálených tehál alebo kyselinovzdorných tehál kladených na asfaltocementovú maltu, alebo na podkladný betón zo špeciálne odolných cementov proti agresívnym látkam.

Kladenie hydroizolácie z asfaltovaných pásov
Pri realizácii hydroizolácie proti tlakovej vode sa odporúča aplikovať minimálne dve vrstvy asfaltovaných pásov. Jedna vrstva asfaltovaných pásov by mala mať nosnú vložku zo sklenej tkaniny, druhá z polyesterovej rohože. Na hydroizoláciu proti tlakovej vode možno použiť aj asfaltované pásy s kombinovanou nosnou vložkou (sklo + PES).

Prednosťou asfaltovaných pásov je možnosť ich celoplošného natavenia k podkladu. Tým sa zabráni vzniku vzduchovej medzery medzi hydro­izoláciou a samotnou stavebnou konštrukciou. Je to výhoda najmä pri kombinácii hydroizolácie proti tlakovej vode a hydro­izolácie proti prenikaniu radónu. Pri kladení viacerých vrstiev asfaltovaných pásov treba dodržať zhodný smer ukladania. Čelné a bočné presahy medzi susednými pásmi v jednej vrstve musia byť široké najmenej 100 mm.

Horná vrstva musí byť navyše posunutá o polovicu šírky, pričom jednotlivé spoje pásov nemôžu byť nad sebou. Rohy a kúty sa odporúča zosilniť prídavným pásom. V súčasnosti možno aj asfaltované pásy voľne položiť cez geotextílie, pričom ich hrúbka by mala byť minimálne 4 mm. Z dôvodu zaistenia požadovanej hydroizolačnej bezpečnosti a ľahšej lokalizácie prípadných porúch možno pri asfaltovaných pásoch navrhnúť pasívne kontrolné systémy. Na asfaltované pásy sa natavia špeciálne tvarovky, ktoré umožnia vytvorenie jednotlivých sektorov na lokalizáciu netesností. Následne sa povrch zaleje betónom. Oproti fóliám, pri ktorých možno vytvoriť aktívny kontrolný systém, je tento systém menej výhodný a používa sa zriedkavo.

Postup kladenia hydroizolácie z PVC fólie
Na rozdiel od asfaltovaných pásov sa PVC fólie na podklad nenatavujú, ale voľne kladú. PVC fólie sa ukladajú na podkladový betón s geotextíliou. Jednotlivé fólie možno spájať zváraním horúcim vzduchom. Spoje fólie môžu byť jedno- alebo dvojstopové. V prípade dvojstopových spojov možno kontrolovať tlakovú tesnosť spoja.

Pri hydroizolácii z PVC fólií možno vytvoriť aktívny kontrolný systém. Princíp aktívneho kontrolného systému spočíva v tom, že sa zvarením dvoch fólií medzi sebou vytvoria uzavreté polia (sektory). Ich veľkosť a tvar závisia od členitosti spodnej stavby a tlaku v základovej škáre. Medzi fóliami je separačná vložka. Do jednotlivých sektorov sa osadia kontrolné trubice, pomocou ktorých sa robí kontrola vodotesnosti plochy a spojov. V prípade poruchy možno utesniť konkrétny sektor vtlačením tesniacej látky do separačnej vložky medzi fólie. Týmto spôsobom možno trvalo monitorovať funkčnosť hydroizolačnej vrstvy.

Precíznosť pri konštrukčných detailoch
Nezanedbateľnou súčasťou hydroizolácie je riešenie detailov. Pri konštrukčných detailoch hydroizolácie musia byť všetky použité materiály zlučiteľné. V prípade hydroizolácie treba venovať dôkladnú pozornosť prestupom vodovodného alebo kanalizačného potrubia. Pod hladinou podzemnej vody sa prestup potrubia realizuje voľnou a pevnou prírubou. Medzi voľnú a pevnú prírubu sa zovrie hydroizolácia, pričom pevná príruba je pripojená vodotesným zvarom. Návrh dilatácií sa musí dimenzovať už v projekte, pričom sa musí zohľadniť, aký bude očakávaný pohyb budovy. Očakávanému pohybu budovy treba prispôsobiť návrh dilatácie. Najlepšie je návrhy dilatácií konzultovať s technikom od výrobcu hydroizolácie. Dilatácia sa musí riešiť v rovine hydroizolácie. V prípade asfaltovaných pásov, ale aj v prípade PVC, sa dilatačné profily najčastejšie navrhujú z nevystužených pásov s vysokými parametrami ťažnosti. V mieste dilatačných škár sa odporúča hydroizoláciu zosilniť dodatočným pásom hydroizolačného povlaku. Dôležitou súčasťou správnej realizácie hydroizolácie proti tlakovej vode je ukončenie nad terénom. Hydroizolácia sa musí vytiahnuť minimálne 300 mm nad úroveň terénu. Navyše, hydroizoláciu treba dôkladne pripevniť na podklad a  v celej výške nad terénom chrániť proti mechanickému poškodeniu.

Dôkladné naprojektovanie hydroizolácie spodnej stavby, výber vhodných materiálov a dodržanie všetkých zásad pri realizácii vedie k bezproblémovému užívaniu objektu. Význam hydroizolácie nemožno podceňovať, pretože je nosnou zložkou budúceho objektu. Od nej závisí kvalita a užívanie celej stavby. Práve kvalitná hydroizolácia dokáže investorovi ušetriť nemalé finančné náklady, ktoré by musel použiť na odstránenie škôd spôsobených zanedbaným prístupom k jednotlivým fázam vymenovaným v tomto článku (prieskum, projekt, rea­lizácia a pod.).

Ing. Rastislav Šmehyl, PhD.
Foto: Icopal

Autor je technickým poradcom v spoločnosti Icopal a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.