Rozdiely v spotrebe vody medzi vidieckymi a mestskými oblasťami

V analýze, ktorá je predmetom tohto článku, sa skúma vplyv špecifík mestského a vidieckeho prostredia na spotrebu vody z verejného vodovodu. Výsledky vyplynuli z porovnania charakteristických znakov spotreby vody na Slovensku a v Maďarsku.

Zníženie spotreby vody v záujme trvalej udržateľnosti

V rámci snahy o trvalú ekologickú udržateľnosť je základnou požiadavkou zásobovania vodou zníženie dnešnej úrovne spotreby a využitia vody a zníženie množstva dodávanej vody. Ak by sme chceli splniť tieto dve podmienky súčasne, pri dnešných technologických možnostiach prichádzajú spomedzi alternatívnych možností zásobovania vodou do úvahy iba rôzne metódy využitia sivej vody. Pri použití vody z vlastnej studne alebo pri čoraz rozšírenejšom využití dažďovej vody sa množstvo dodávanej vody neredukuje, len sa odčerpáva voda na inom mieste hydrologického cyklu.
Množstvo spotrebovanej vody ovplyvňujú viaceré faktory kategorizované na obr. 1. Uvedené parametre sa navzájom ovplyvňujú, takže na množstvo spotrebovanej vody pôsobia zložité interakcie rôznych faktorov. Zníženie spotreby v prospech trvalej udržateľnosti si však vyžaduje vždy uvedomelé používanie vody.

V analýze, ktorá je predmetom tohto článku, sa skúma vplyv špecifík mestského prostredia na množstvo spotreby vody z verejného vodovodu. V Maďarsku aj na Slovensku sa mnohé parametre v mestskom a vidieckom prostredí odlišujú. Tieto rozdiely sú zrejmé aj z rozboru pojmov uvedených v jednotlivých poliach na obr. 1. Je však otázne, či sú preukázateľné rozdiely aj v spotrebe vody z vodovodu v obciach rôznych typov. V analýze sú publikované výsledky skúmania zistené porovnaním charakteristických znakov spotreby vody na Slovensku a v Maďarsku.

Charakteristické znaky dennej spotreby vody

Na porovnávanie nasledujúcich výpočtov možno aktuálne využiť údaje o spotrebe vody v európskych krajinách z rokov blízko prelomu tisícročí (obr. 2). Nižšia spotreba v bývalých socialistických krajinách (stredná skupina) sa výrazne odlišuje od spotreby v hospodársky vyspelejších 15 členských štátoch EÚ (1. skupina) alebo od vyššej spotreby vody vo Švajčiarsku, na Islande a v Nórsku (3. skupina), tzn. v krajinách, ktoré sú najbohatšie na vodu. Spotreba vody v Maďarsku zodpovedá priemeru v bývalých socialistických krajinách, v prípade Slovenska je táto hodnota nižšia ako priemer skupiny.

Priemerná spotreba vody strednej skupiny je v porovnaní s 1. skupinou nižšia o 54,3 % a s 3. skupinou je nižšia o 157,7 %.

Ekonomická reštrukturalizácia v roku 1990 priniesla radikálny pokles spotreby vody. V roku 2009 sa spotreba vody na jedného obyvateľa v Maďarsku znížila na 64,3 % ročnej hodnoty z roku 1990 (KSH/Štatistický úrad), na Slovensku sa v rovnakom období znížila na 43,5 % (Prčík).

Po preskúmaní obdobia od roku 1996 do roku 2011 pri jednotlivých poskytovateľoch služieb (zásobovateľoch vodou) v Maďarsku sú vo vzťahu k priemernej spotrebe pitnej vody zrejmé tieto závery:

• Pri poskytovateľoch služieb, ktorých oblasť pozostáva zvyčajne z menších obcí, je hodnota spotreby vody na obyvateľa nižšia, v prípade mestských zariadení na zásobovanie vodou je však vyššia.
• Podľa odporúčaní Európskej únie je minimálne množstvo tzv. sanitárnej vody 70 l/deň na osobu – pri 95 % dodávateľov možno pozorovať, že spotreba vody je aspoň na tejto úrovni.
• Medzi skupinami dodávateľov vody, ktoré boli vytvorené na základe objemu predaja (ročný objem vody pod alebo nad 10 miliónov m3), sa ukázal 18,9-percentný a 3,5-percentný rozdiel v spotrebe vody vo vzťahu k prvému a poslednému roku skúmaného obdobia. Tieto rozdiely približne ukazujú odlišnosti medzi tými dodávateľmi vody, ktorí poskytujú svoje služby vo vidieckom prostredí, a tými, ktorí pôsobia v mestskom prostredí. Skupina väčších poskytovateľov služieb zahŕňa najmä spoločnosti, ktoré zásobujú vodou krajské mestá a niektoré z okolitých dedín. Skupina menších poskytovateľov vody zásobuje vodou zvyčajne menšie obce. Spotreba vody z vodovodu v Budapešti je rádovo väčšia, než je spotreba hoci aj pri najväčšom vodárenskom podniku, preto má osobitnú skupinu. 
• Medzi skupinami dodávateľov vody sa znížil rozdiel v dennej spotrebe vody počas sledovaného obdobia.
• Priemerná hodnota zníženia spotreby vody bola tým vyššia, čím vyššia bola počiatočná hodnota ročnej spotreby vody.

Parametre určujúce spotrebu vody

V rámci analýzy sa hľadala aj odpoveď na otázku, účinok ktorého zo širokého okruhu faktorov ovplyvňujúcich vysokú spotrebu vody sa môže považovať za štatisticky signifikantný. Výpočty sa vykonávali použitím metódy lineárnej regresie v programe SPSS.

Vzhľadom na povahu dátových zdrojov (Magyar Víziközmű Szövetség/Maďarská asociácia verejných sietí distribúcie vody, KSH/Štatistický úrad) sa skúmali predovšetkým parametre opisujúce obyvateľstvo a charakterizujúce dodávateľa vody, spolu to bolo dvadsať faktorov.

Analýzou sa nakoniec podarilo preukázať, že signifikantný vplyv na dennú spotrebu vody má osem parametrov. Ako nezávislé premenné spoločne vysvetľujú v pomere 46,9 % závislú premennú, t. j. dennú spotrebu vody (obr. 3). Keďže časť vysvetlená parametrami signifikantne ovplyvňujúcimi závislú premennú je viac ako 1,5-násobkom v štatistikách všeobecne akceptovanej 30-percentnej dolnej hranice, možno postavený model považovať za schopný poskytnúť správne vysvetlenie. Jeho úroveň sa ešte zvýši, ak si uvedomíme, že spotreba vody je ovplyvnená mnohými faktormi vrátane takých, ktorých hodnotu nemožno vyčísliť.

Najvplyvnejším pozitívnym parametrom (Beta = 0,568, sig. = 0,000) je množstvo odvádzanej odpadovej vody – táto hodnota sa mení rovnako ako výška spotreby vody, t. j. v prípade nízkeho množstva odvádzanej odpadovej vody bude nižšia aj spotreba vody. Táto nízka hodnota nezávislej premennej je typická pri dodávateľoch zásobujúcich vodou malé obce. Preukázanie jej signifikantného vplyvu na množstvo spotrebovanej vody je možné vďaka štatistickému programu, pretože bežná logická úvaha tento záver neumožňuje jednoznačne vyvodiť. Pri analýze druhej krajnej hodnoty už túto súvislosť vidieť lepšie: ak je objem odvádzanej odpadovej vody vysoký (môže ísť o veľkého dodávateľa, čo predpokladá veľké osídlenie a dobre vybudovanú kanalizačnú sieť), môže to spotrebiteľom dodať viac odvahy aj pri využívaní vody. Z tohto hľadiska už viac pociťujeme obmedzujúci účinok malého množstva odvádzanej odpadovej vody na spotrebu vody. Zhrnutie úvah, ktoré môžeme rozvinúť v súvislosti s ďalšími nezávislými premennými, je znázornené v tab. 1.

Hodnota nezávislých premenných znižujúcich spotrebu vody, ktoré majú v modeli silnejší pozitívny alebo negatívny vplyv, je príznačná najmä pri vodárenských spoločnostiach dodávajúcich vodu do menších sídel. Zároveň však hodnota viacerých premenných znižujúcich spotrebu vody predpokladá poskytovateľa mestského charakteru. Z toho vyplýva, že otázka súvislosti medzi výškou spotreby vody a charakterom oblasti poskytovaných služieb na základe modelu zostáva stále nezodpovedaná.

Štruktúra osídlenia z hľadiska systému dodávky vody

Do konca 20. storočia sa v Maďarsku vytvoril veľký počet drobných a malých obcí, ktorých rozvoj bol zablokovaný. V súčasnosti 12 % všetkých obcí predstavujú mikroobce, v ktorých je menej ako 200 obyvateľov, viac ako jednu pätinu (21,3 %) predstavujú obce s počtom obyvateľov nižším ako 1 000. Podiel obyvateľov žijúcich v obciach s počtom obyvateľov nižším ako 1 000 nie je zanedbateľný, predstavuje 7,7 % z celkovej maďarskej populácie. Slovensko charakterizuje ešte vyšší podiel malých obcí – až 13,35 % všetkých sídel má menej ako 200 obyvateľov a obce s počtom obyvateľov nižším ako 1 000 tvoria 66,3 % z celkového počtu sídel. Vzhľadom na vysoký podiel druhého typu obcí je podiel obyvateľov žijúcich v týchto obciach (15,7 %) asi dvojnásobkom toho maďarského (Štatistický úrad SR).

Medzi vidieckymi regiónmi (aj) v Maďarsku existujú značné rozdiely vo vývoji, a to v dôsledku nadmernej regulácie a nevyváženého procesu vývoja [1]. Tieto rozdiely sa prejavujú rovnako v štruktúre a ziskovosti ekonomiky, v štruktúre zamestnanosti obyvateľstva, postavení na trhu práce, v príjmových pozíciách, vo vyspelosti infraštruktúry, vybavení domácností či v demografických pomeroch. Zároveň platí, že parametre preukazujúce rozdiely figurujú aj medzi faktormi, ktoré ovplyvňujú výšku spotreby vody.

V dôsledku zlepšenia prístupu k finančným zdrojom na rozvoj sa v ostatnom čase v Maďarsku umelo zvýšil proces urbanizácie a rýchly nárast počtu miest. Zmena statusu obcí a šírenie mestských foriem života sa však zvyčajne nespájajú so zmenou návykov v oblasti spotreby vody [6]. Celkový obraz je ešte o to zložitejší, že dnes sa viac ľudí sťahuje z mesta na vidiek než z dediny do mesta [2]. Ak toto vysťahovanie nemožno vysvetliť z hľadiska suburbanizácie, ale dochádza k nemu z dôvodu nižších životných nákladov, prejaví sa to aj v redukovaní spotreby vody z vodovodu či pri využití prípadných alternatívnych príležitostí získavania vody (studne, zber dažďovej vody atď.).

V súvislosti s urbanizáciou patrí medzi ďalšie zaujímavé fakty aj to, že vyspelosť vodnej infraštruktúry nových maďarských miest, ktoré získali svoj status v posledných 15 až 20 rokoch, bola vyššia ako pri veľkých mestách. Typickým bolo napríklad 100-percentné pokrytie zásobovania vodou, takisto podiel domácností napojených na kanalizáciu bol vysoký [9]. Na účely získania štatútu mesta boli totiž rozvojové aktivity v tomto smere miestnou prioritou a prípadný nedostatok ekonomickej sily kompenzovali malé obce  spoluprácou, integráciou alebo združovaním [4].

Vplyv vidieckeho prostredia na spotrebu vody

Na základe štatistických údajov sme analyzovali aktuálne zloženie obcí v maďarských župách z roku 2010, počet obyvateľov žijúcich v mikroobciach, drobných a malých obciach a ich podiel v jednotlivých župách a skúmali sme vplyv tohto charakteristického faktora na spotrebu vody v župe. Priemerná hodnota množstva použitej vody na osobu sumarizovaná podľa jednotlivých žúp sa pohybuje od 96 až po 236 l/deň na osobu, znížením počtu obcí v jednotlivých župách stúpa hodnota spotreby vody na osobu. Ak vytvoríme poradie žúp na základe podielu obyvateľov žijúcich v obciach danej veľkosti (s malým počtom obyvateľov) zistíme rovnaký trend: znížením podielu ľudí žijúcich v malých dedinách narastá hodnota spotreby vody na osobu (obr. 4) [5].

Spotreba vody na osobu sa vypočítala na základe údajov dodávateľov vody, čiže je typická pri použití vody z vodovodu. V obciach a malých osadách je táto spotreba vody v mnohých prípadoch doplnená vodou z vlastnej studne, čo umožňuje znížiť spotrebu vody z vodovodu, aj keď v praxi voda z vlastnej studne slúži obvykle na použitie mimo domu, v menšom rozsahu nahradzuje spotrebu vody v kúpeľni/v kuchyni.

Hodnoty spotreby vody na osobu určené v analýze pri jednotlivých poskytovateľoch sa až na niekoľko výnimiek výrazne približovali k priemernej hodnote. Údaj, ktorý je výraznejšie vyšší ako priemerná hodnota, vysvetľuje vysoký podiel kúpeľných hostí v pomere k počtu stálych obyvateľov – táto skutočnosť upozorňuje na dôležitosť používania armatúr, ktoré umožňujú racionálne využívať vodu pri spotrebiteľoch tohto typu.

Podobný trend možno zistiť na základe štúdie, ktorá skúma situáciu na Slovensku v rokoch 2003 až 2005. Pri skúmaní spotreby vody vo vidieckych obciach rôznych regiónov Slovenska sa priemerná hodnota dennej spotreby vody v jednotlivých obciach menila od 9 po 286 l/deň na osobu [3].

Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaraďuje vo svojej metodickej príručke zostavenej na určenie dlhodobej potreby vody vidiecke obce do troch kategórií: skupina s počtom obyvateľov nižším ako 1 000, s počtom obyvateľov medzi 1 001 až 2 000 a s počtom obyvateľov od 2 001 do 5 000. Štúdia, ktorá analyzovala údaje o spotrebe vody v týchto troch kategóriách, nezistila žiadne signifikantné rozdiely medzi jednotlivými kategóriami [3]. Existujúce rozdiely nedáva do súvislosti s veľkosťou obce, ale s typickými znakmi ekonomickej intenzity regiónu. Ďalšou analýzou údajov uvedených v štúdii možno zistiť rozdiely v súvislosti s odporúčanou minimálnou hodnotou spotreby vody 80 l/osoba . deň. V rámci poskytovateľov údajov v danej kategórii sa v štúdii udáva počet tých, u ktorých je spotreba vody nižšia ako uvedený limit. Na základe podielu obcí s takouto nízkou spotrebou vody z celkového počtu obcí možno konštatovať, že zatiaľ čo v prípade obcí s počtom obyvateľov nižším ako 1 000 a s počtom obyvateľov medzi 1 001 až 2 000 sa tieto podiely veľmi nelíšia, v skupine najväčších obcí je výrazne menší podiel tých s nízkou spotrebou vody (tab. 2). Z toho vyplýva záver, že v menších obciach je podiel obyvateľov s nízkou spotrebou vody vyšší.

Rozdiely v spotrebe vody medzi mestom a vidiekom

Keďže medzi jednotlivými dodávateľmi vody sú pomerne veľké rozdiely (aj) vo vzťahu k štrukturálnej charakteristike obcí, na ďalšie skúmanie maďarských údajov o spotrebe vody sa vytvorili cielene vybrané skupiny dodávateľov vody. Pri tejto analýze sa ignorovali tí dodávatelia vody, ktorí zásobujú natoľko zmiešanú oblasť, že sa nedajú jednoznačne zaradiť ani do jednej skupiny. Ak by sa brali do úvahy, existujúce rozdiely by sa redukovali. Na základe nového parametra definovaného na výpočet, t. j. na základe hustoty spotrebiteľov, sa rozdelili dodávatelia vody do dvoch skupín. Pod pojmom hustota spotrebiteľov sa pritom myslí počet spotrebiteľov využívajúcich službu premietnutý na dĺžku vodárenskej siete (osoba/m). Medzná hodnota, ktorá oddeľuje dve skupiny, sa stanovila na 0,15 osoby/m, a to na základe skutočných vlastností, ktoré možno merať v praxi. Polovica účastníkov tohto prieskumu bola zaradená do skupiny dodávateľov  vidieckeho typu. Táto skupina dodáva vodu prevažne vidieckym obciam a možno ju charakterizovať hustotou spotrebiteľov nižšou ako 0,15 osoby/m. Skupina poskytovateľov mestského typu dodáva vodu prevažne sídlam mestského typu s hustotou spotrebiteľov väčšou ako 0,15 osoby/m.

Do štúdie sa zahrnuli ukazovatele charakterizujúce tak dodávateľskú stranu, ako aj spotrebiteľskú stranu, najmä parametre vzťahujúce sa na počet obyvateľov zásobovaných vodou a množstvo predanej vody. Výsledky výpočtu ukazuje tab. 3.

Na základe výsledkov výpočtu je signifikantný rozdiel (t = –8,713, sig. = 0,000) v dennej spotrebe vody obyvateľov žijúcich v oblasti dodávania vody vidieckeho a mestského typu. V Maďarsku charakterizuje spotrebiteľov v mestských oblastiach o 29,12 % vyššia denná spotreba vody v porovnaní so spotrebiteľmi vo vidieckych oblastiach.  

Aké sú signifikantné rozdiely medzi definovanými skupinami dodávateľov vody? V prípade dennej spotreby vody a straty vody z vodovodnej siete (rozdiel medzi vyrobenou a predanou vodou – môže byť spôsobený technickým stavom, prevádzkovými podmienkami vodovodnej siete či rozdielmi v účtovaní spotreby vody) sú nižšie vo vidieckych oblastiach, v prípade spotreby energie premietnutej na predanú vodu, v prípade dĺžky vodovodnej siete na predanú vodu a v prípade výrobnej kapacity vodárne sú vo vidieckych oblastiach vyššie.

Proces zmien v spotrebe vody na Slovensku, ktorý Prčík opisuje vo svojej štúdii, je podobný procesu v Maďarsku: spotreba vody od roku 1990 klesá vo všetkých obciach zásobovaných vodou z vodovodu, a to napriek skutočnosti, že v dôsledku rozšírenia siete počet obyvateľov zásobovaných vodou stále rastie. Podľa štúdie je pokles spotreby vody na Slovensku charakteristický predovšetkým pri obciach do 2 000 obyvateľov. Tu nájdeme aj príklady dennej spotreby vody okolo 20 až 30 l na osobu [3], [8]. Spotreba vody redukovaná na takú nízku úroveň však môže spôsobiť aj problémy vo vodovodnej a kanalizačnej sieti, a to v dôsledku degradácie kvality vody, čo si vyžiada dodatočné prevádzkové náklady. Príklady na to možno nájsť aj v Maďarsku.

Záver

Pred skúmaním charakteristiky spotreby vody vo vidieckom a v mestskom prostredí sa postavila hypotéza, že dediny pôsobením antropogénneho ekosystému istým spôsobom harmonickejšie zapadajú do prírodného prostredia ako mestá. Táto hypotéza sa sčasti preukázala v prípade, ak je objem spotreby miernejší, ako je to v mestskom prostredí (aj keď dôvody sú rôznorodé), v oblasti technicky vyspelých zariadení sa však v súčasnosti neaplikujú vždy tie riešenia, ktoré najlepšie vyhovujú prostrediu. Pri týchto aglomeráciách s vodovodnou a kanalizačnou sieťou sa zásobovacie systémy  v obciach,  inštalované regionálnymi združeniami vyznačujú aj problémom vysokej spotreby energie na ich prevádzkovanie. Ich trvalá udržateľnosť sa môže stať nestabilnou aj pre finančné možnosti obce, aj z hľadiska životného prostredia. V malých obciach je preto dôležité vždy preskúmať možnosť aplikácie prírodných metód.

Mária Miklós Eördöghné
Autorka pôsobí na Technickej a informačnej fakulte Mihálya Pollacka Univerzity v Pécsi (PTE PMMIK).

Obrázky: autorka

Literatúra
1.    Beluszky, P.: A piramis alján. Szolgáltatások – kereskedelem a (kis)falvakban. Magyar Tudomány, 170. évf., pp. 664 – 671, 2009.
2.    Beluszky, P.: Változó falvaink. Magyarország falutípusai az ezredfordulón. Budapest, MTA Társadalomkutató központ., pp. 87 – 103, 2007.
3.    Čermáková, M. – Kriš, J.: Analýza spotreby vody vo vidieckych sídlach na Slovensku za obdobie rokov 2003 – 2005. Vodohospodársky spravodajca, pp. 24 – 25, 2008.
4.    Dövényi, Z.: Településrendszer. In: Perczel Gy.: Magyarország társadalmi-gazdasági földrajza. Budapest, ELTE Eötvös Kiadó, pp. 521 – 564, 2003.
5.    Eördöghné, M. M.: Vízfogyasztás – fenntarthatóság – településnagyság. In: Sipos N. – Gunszt D.: Interdiszciplináris Doktorandusz Konferencia 2012, Pécs, PTE Doktorandusz Önkormányzat. pp. 492 – 503, 2012.
6.    Jorgensen, B. – Graymore, M. – O.: Household Water Use Behavior: An Integrated Model. Journal of Environmental Management, pp. 227 – 236, 2009.
7.    Prčík, M. – Cviková, K.: Indikácia udržateľnej špecifickej spotreby vody na obyvateľa v špecifických podmienkach sídelného útvaru vidieckeho charakteru. Interaktívna Konferencia Mladých Vedcov 2013. http://www.preveda.sk/conference/search/?s=Cvikov%C3%A1&submit=
8.    Návrh krajského plánu rozvoja verejných vodovodov pre územie Nitrianskeho kraja. Nitra, Obvodný úrad životného prostredia, 2006.
9.    Rudl, J.: Az új kisváros és a városi funkciók. Földrajzi Értesítő, pp. 31 – 41, 1998.
10.    Wieland, U.: Wasserverbrauch und Abwasserbehandlung in der EU und in den Beitrittslandern
11.    http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-NQ-03-013/DE/KS-NQ-03-013-DE.PDF
12.    portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/…/poc_obyv_obce_2010.pdf
13.    http://www.ksh.hu: http://www.ksh.hu/docs/hun/xstadat/xstadat_eves/i_zrk001.html
14.    Valášek J. a kol: Zdravotnotechnické zariadenia budov, Bratislava: JAGA GROUP, 2005.

Článok bol uverejnený v TZB Haustechnik.