Právne a technické predpisy súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov

Smernica 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov bola v SR implementovaná zákonom
č. 555/2005 Z. z. [1] o energetickej hospodárnosti budov s platnosťou od 1. 1. 2006 a účinnosťou
od 1. 1. 2008. Zákon vymedzil podmienky a povinnosti pri procese hodnotenia energetickej hospodárnosti budov a energetickej certifikácii. Povinnosťou projektanta podľa § 4 ods. 3 je zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov, ktoré sú určené technickými normami. Minimálne požiadavky musí spĺňať aj budova významne obnovovaná, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.

Právne predpisy platné v súčasnosti
Osvedčenie o energetickej hospodárnosti budovy a jej zaradenie do energetickej triedy A až G je spracované odborne spôsobilou osobou. Vlastník budovy, alebo v jeho zastúpení správca budovy, má povinnosť zabezpečiť energetický certifikát ku kolaudačnému konaniu novej alebo významne obnovovanej budovy, ale aj v prípade predaja alebo prenájmu budovy.

Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v § 9 ods. 2 ustanovuje pre MVRR SR povinnosť vydať všeobecne záväzný dokument, v ktorom sa ustanovia podrobnosti o výpočte, obsah energetického certifikátu, vrátane energetických tried a emisií oxidu uhličitého uvádzaných v energetickom certifikáte, vzor energetického certifikátu pre jednotlivé kategórie budov a vzor energetického štítku. Vykonávacia vyhláška MVRR SR č. 625/2006 Z. z. [2] k zákonu č. 555/2005 Z. z. platná od 1. 1. 2007 určuje postup pri vyhotovení energetického certifikátu a hodnotení energetickej hospodárnosti budovy. Na spracovanie energetického certifikátu novej a významne obnovenej budovy určuje použitie výpočtového normalizovaného hodnotenia.

Použitie prevádzkového hodnotenia na základe nameranej spotreby energie sa pripúšťa pri prenájme a predaji budovy. Zaraďovanie do tried energetickej hospodárnosti je pre normalizované podmienky určené na národnej úrovni pri zohľadnení klimatických podmienok, spôsobu užívania budov a zvyklostí osôb.

Nové právne predpisy
Zákonom č. 476/2008 Z. z. [3] o energetickej efektívnosti sa v čl. II rozširuje obsah vyhlášky o povinnosť zabezpečenia evidovania energetických certifikátov, ich vyhodnocovania a doručenia výsledkov vyhodnocovania podľa jednotlivých kategórií budov prevádzkovateľovi monitorovacieho systému efektívnosti pri používaní energie. Tento zákon v § 8 ods. 7 určuje, že energetický audit sa považuje za energetickú certifikáciu budovy vykonanú podľa zákona č. 555/2005 Z. z. Hodnotenie energetickej hospodárnosti sa musí vykonávať podľa postupov daných vyhláškou vykonávajúcou zákon č. 555/2005 Z. z.

Vzhľadom na ukončený proces spracovania európskych noriem súvisiacich so smernicou č. 2002/91/ES a ich prevzatie do sústavy STN, vzhľadom na povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 476/2008 Z. z. a na skúsenosti z energetickej certifikácie počas jedného roka uplatňovania zákona č. 555/2005 Z. z. je spracovaný návrh novej vyhlášky MVRR SR [4].

Rozdiely vyplývajúce z návrhu novej vyhlášky MVRR SR
Nová vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je ustanovená podľa § 9 ods. 2 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení zákona č. 476/2008 Z. z. § 15 ods. 2 a 5 nadobudne účinnosť pravdepodobne od 1. októbra 2009. Účinnosťou novej vyhlášky sa zruší platnosť vyhlášky MVRR SR č. 625/2006 Z. z.

Nová vyhláška zavádza okrem rozšírenia predmetu o podrobnosti súvisiace s evidenciou a vyhodnocovaním energetických certifikátov ďalšie zmeny, ktoré sa týkajú najmä:

• odkazov na technické normy národné alebo do sústavy slovenských technických noriem prevzaté európske a medzinárodné normy (EN, EN ISO) súvisiace so smernicou č. 2002/91/ES,
• spresnenia určovania hraníc budovy pre výpočet celkovej dodanej energie,
• spresnenia podmienok výpočtu pre ostatné budovy ako budovy so zmiešaným účelom využitia (rozličné kategórie v jednej budove) a určenia podielu budovy, ktorý sa započítava na určenie budovy so zmiešaným účelom využívania,
• spresnenia klimatických údajov pre zimné a letné obdobie s rozšírením o mesačné hodnoty celkovej energie slnečného žiarenia pre zimné a letné mesiace,
• spresnenia prevádzkového času najmä pre osvetlenie,
• rozšírenia a spresnenia podmienok pre nebytové budovy s požiadavkou na uplatnenie mesačnej metódy výpočtu potreby tepla na vykurovanie,
• spresnenia započítavania vnútorných tepelných ziskov,
• spresnenia podmienok výpočtu pre miesta spotreby chladenie a vetranie, príprava teplej vody a osvetlenie,
• využitia denného svetla pre výpočet potreby energie na osvetlenie,
• používania pomenovania energetické médium, ktoré sa mení na pomenovanie energetický nosič,
• rozšírenia hodnotenia energetickej hospodárnosti rodinných domov aj podľa primárnej energie,
• rozšírenia a úpravy obsahu energetického certifikátu,
• zmeny rozpätí energetických tried; spresnenia určenia hraníc energetických tried; zmenili sa požiadavky na niektoré referenčné budovy, čo ovplyvnilo určenie hornej hranice energetickej triedy B;
• zmeny vzoru energetického certifikátu a energetického štítku,
• prideľovania čísla energetického certifikátu,
• postupu pri evidovaní energetických certifikátov,
• spracovania správy o výpočte energetickej hospodárnosti a jej obsahu,
• platnosti a postupu evidovania energetických certifikátov spracovaných a vydaných podľa vyhlášky MVRR SR č. 625/2005 Z. z.

Energetické certifikáty vydané podľa vyhlášky MVRR SR č. 625/2005 Z. z. budú platiť v čase, na ktorý boli vydané. Odborne spôsobilé osoby na tepelnú ochranu budov budú mať povinnosť poslať energetické certifikáty vydané do termínu, ktorý bude určený novou vyhláškou, elektronicky ministerstvu alebo ním poverenej osobe podľa § 9 ods. 3 zákona.

Metodika výpočtu je založená nezmenene na hodnotení energetickej hospodárnosti budov podľa daného procesu povoľovania stavieb, pričom metodika výpočtu je rovnaká pre všetky spôsoby výpočtového hodnotenia: pre projektové hodnotenie, normalizované hodnotenie a upravené hodnotenie.

Pre každé miesto spotreby energie a pre každý energetický nosič v budove sa určuje dodaná energia so zohľadnením tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií a vplyvu systémov vykurovania, núteného vetrania, prípravy teplej vody a zabudovaného vnútorného osvetlenia. Celková dodaná energia je váženým súčtom dodanej energie (s vážením záujmu jednej) podľa jednotlivých energetických nosičov pre jednotlivé miesta spotreby v budove a je vyjadrená jedným globálnym číselným ukazovateľom v kWh na m² celkovej podlahovej plochy budovy za rok (ďalej len globálny ukazovateľ).

Celková dodaná energia sa určuje za predpokladu splnenia požiadaviek stanovených technickými normami a predpismi platnými na národnej úrovni, napr. splnenia požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov podľa STN 73 0540. Z dodanej energie sa určí primárna energia podľa jednotlivých miest spotreby a energetických nosičov upravenej konverznými alebo transformačnými faktormi zohľadňujúcimi typ primárneho energetického zdroja a vzdialenosť od miesta dodania energie do budovy.

Energetický certifikát obsahuje škálu hodnotenia pre jednotlivé kategórie budov a účel spotreby energie určenej rozpätím energetických tried. Podľa hodnoty globálneho ukazovateľa celkovej dodanej energie budova patrí do energetickej triedy A až G v každej kategórii budov.

Rodinné domy vyhovujú minimálnej požiadavke na energetickú hospodárnosť, ak je vyrátaná hodnota primárnej energie menšia alebo sa rovná 160 kWh/(m² . a).

Energetický certifikát budovy okrem uve­dených náležitostí musí obsahovať aj návrh opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy, najmä na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií budovy a na zvýšenie účinnosti technického a energetického vybavenia budovy, prípadne návrh organizačných opatrení v správe budovy, najmä na zlepšenie prevádzky a údržby budovy a jej technických a energetických zariadení. Navrhované opatrenia musia byť nákladovo efektívnym zlepšením energetickej hospodárnosti budovy, ktoré má primeraný čas návratnosti vložených investícií, alebo sú nevyhnutné na splnenie základných požiadaviek na stavby.

prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.
Foto: Dano Veseleský

Autorka je riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o.

Literatúra
1. Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 8. novembra 2005.
2. Vyhláška MVRR SR č. 625/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 22. novembra 2006.
3. Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. zo 4. novembra 2008.
4. Vyhláška MVRR (pripravuje sa), ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu.

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov.