Obnoviteľné alebo tradičné?

Ing. Peter Višváder

hovorca
Ministerstvo životného prostredia SR

1. Z hľadiska ich zabezpečenia treba uviesť, že tieto nástroje sú v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR. Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s maximálnym využitím potenciálu OZE pri zabezpečení podmienok ochrany životného prostredia. Najväčší potenciál má biomasa a vodná energetika. MH SR v spolupráci s MŽP SR pripravuje v tejto oblasti viacero materiálov na zvýšenie výroby, ku ktorej sme sa zaviazali EÚ: v roku 2020 vyrábať 20 % energie z obnoviteľných zdrojov.

2. Zaznamenávame zvýšený záujem o informácie súvisiace s možnosťami využívania OZE, ale tieto aktivity treba vo väčšej miere preniesť do realizačnej fázy. V tomto smere treba spolupracovať najmä s energetikmi, ide o napojenie týchto zdrojov na energetickú sústavu.

3. Ministerstvo životného prostredia SR v rámci svojej pôsobnosti spolupracuje s Ministerstvom hospodárstva SR na tvorbe koncepčných materiálov zameraných na využitie OZE. Ako sme uviedli, podporné mechanizmy sú v pôsobnosti MH SR. MŽP SR prispieva k podpore využitia OZE v nadväznosti na ochranu ovzdušia a ozónovej vrstvy prostredníctvom environmentálneho fondu. Veľkou možnosťou na získanie finančných zdrojov je aj pomoc z eurofondov v rámci programovacieho obdobia 2007 až 2013, kde sú možnosti na financovanie projektov na zmenu palivovej základne. 

Dr. Ing. Kvetoslava Šoltésová, CSc.

riaditeľka odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania
Slovenská inovačná a energetická agentúra

1. Pri predkladaní dokumentov EÚ na podporu OZE chýba zohľadňovanie súvislostí pri ich využívaní. Treba si uvedomiť, že zvyšovaním podielu OZE pri zásobovaní elektrinou alebo teplom sa existujúce zariadenia využívajúce fosílne palivá stávajú často predimenzovanými a ich prevádzková účinnosť sa zhoršuje, a teda negatívne ovplyvňujú životné prostredie. Skutočnosť, že využívanie OZE je v porovnaní so súčasným využívaním fosílnych palív a jadrovej energie podstatne drahšie, nabáda na to, že v prvom kroku treba vykonať opatrenia prinášajúce úspory energie a až potom treba rozmýšľať nad využívaním OZE, aby sa tieto zariadenia nepredimenzovali, a tak sa zbytočne nezvyšovali investičné náklady. Týmto smerom treba orientovať legislatívne a finančné mechanizmy na podporu OZE.

2. Vzhľadom na to, že naša organizácia poskytuje informácie o možnostiach využívania OZE, registrujeme zvýšený záujem o túto oblasť. Zaujímavé však je, že len málokto sa pýta na vhodné technické riešenie. Väčšina otázok smeruje k podpore takýchto projektov zo strany štátu.

3. Každá podpora by mala byť aj efektívna. V prípade využívania OZE na Slovensku treba dôkladne zvážiť, využívanie ktorých OZE je pre našu krajinu najvhodnejšie, resp. ktoré OZE sú schopné zabezpečiť významný podiel v energetickej bilancii SR. Napriek európskemu trendu podporovať predovšetkým výrobu elektriny z OZE je veľmi dôležité zhodnotiť, či nie je vhodnejšie zamerať sa viac na výrobu tepla a chladu, najmä z dôvodu vyššej energetickej účinnosti. OZE by z hľadiska ich výskytu a efektívneho využívania mali byť hlavne regionálnou záležitosťou.

Mgr. Jarmila Galandáková

vedúca kancelárie GR a orgánov spoločnosti
hovorkyňa
Bratislavská teplárenská, a. s.

1. Keďže podpora vlády a fondov EÚ smeruje len k dotáciám pre farmárov – dodávateľov biomasy, využívanie OZE je pre našu spoločnosť ekonomicky neúnosné. Podpora využívania OZE musí obsahovať celý proces, t. j. aj oblasť konečného spracovania OZE.

2. Vzhľadom na obmedzenú regionálnu pôsobnosť Bratislavskej teplárenskej, a. s., a súvisiaci nedostatok zdrojov je pre nás využívanie OZE (biomasy) ekonomicky nerentabilné. V prípade dotácií do investícií v oblasti OZE bude v budúcnosti možné uvažovať o rozvíjaní využívania slnečných kolektorov a veterných elektrární.

3. V súčasnosti je forma využívania OZE v SR ekonomicky výhodnejšia pre regióny s rozsiahlymi zdrojmi biomasy, resp. odpadu zo spracovávania drevnej hmoty, ako sú napríklad stredné a východné Slovensko. Pre nás nie je dobrá dostupnosť týchto zdrojov, a teda je problematická aj možnosť ich dopravy a spracovania. Týmto smerom sa preto neorientujeme.

RNDr. Ladislav Židek

generálny riaditeľ
združenie Biomasa

1. Dokumenty EÚ považujem za nevyhnutné a dostatočné. Vláda SR ich síce s oneskorením prijíma, v praxi sú však minimálne a nedostatočne zabezpečené finančnými, legislatívnymi a technickými opatreniami. Slovensko takýmto spôsobom nie je schopné splniť svoje záväzky a ani ich nesplní, čo prinesie v budúcnosti veľmi vážne problémy. Žiaľ, situácia sa vôbec nezmenila ani s príchodom novej vlády. Musím konštatovať, že naši politici nerozumejú tomu, čo je pre rozvoj Slovenska dôležité, a sú pod obrovským tlakom zo strany jadrovej loby.

2. Veľmi veľa sa o týchto dokumentoch hovorí a aj pociťujeme zvýšený záujem. Keďže je však podpora minimálna a neprehľadná, veľa potenciálnych záujemcov váha s konkrétnymi riešeniami. Aj teraz Ministerstvo pôdohospodárstva SR vyhlásilo obrovský program využitia biomasy, podobne ako nedávno Ministerstvo hospodárstva SR. Ja sa však pýtam, kde boli títo experti doteraz a aké sú dosiaľ výsledky? Mám taký dojem, akoby išlo cielene len o masívne neefektívne vyčerpanie zdrojov EÚ s minimálnym vplyvom na rozvoj Slovenska. Na našich 44 kotolniach sme ukázali, že vykurovanie peletami je lacnejšie ako vykurovanie plynom, LVO či propán-butánom. Povedať treba aj to, že tu výrazne chýba v podstate nárokovateľná podpora malých zdrojov, napríklad do 1 MW. Viem, že je s tým veľa práce, ale prináša to skutočný regionálny rozvoj.

3. Nijaká masívna podpora nie je. Tri roky sme pracovali v komisii na Ministerstve hospodárstva SR na podporu zavádzania biomasy a solárnych kolektorov v rodinných domoch. Materiál napokon schválila aj vláda SR, ale v rozpočte na rok 2008 sa nenašla ani koruna. Len nejaké sľuby. Žiaľ, domnievam sa, že najväčšou bariérou sú ľudia a veľmi zlá strategická politika Slovenska zameraná len na využitie jadra. Výroba palív (štiepok, peliet, brikiet) nepotrebuje žiadnu podporu, podporu treba jednoznačne nasmerovať na spotrebu, najlepšie do malých zariadení s výkonom do 1 MW. Kotly na biomasu by mali dostať aspoň takú podporu, aby stáli rovnako ako kotly na zemný plyn. Slovensko by malo zaviesť v podstate nárokovateľnú podporu vo výške do 50 %. Veľkou chybou je, že jeden záujemca získa podporu 95 % a ďalších desať nijakú. To vytvára obrovský priestor na korupciu a neefektívnosť vynakladaných zdrojov.

Ing. Milan Novák

riaditeľ
Thermo I Solar Žiar, s. r. o., výrobca termických slnečných kolektorov

1. Aktivít je dosť, no ich výsledok je taký, že na Slovensku je podpora domácností v oblasti využívania slnečnej energie a biomasy nulová. Slovensko bude pomaly jedinou krajinou v EÚ, kde domácnosti nebudú môcť využiť nijaký investičný stimul pri znižovaní svojej energetickej závislosti od elektrárenských a plynárenských monopolov vyšším využívaním biomasy a slnečnej energie. Vláda SR dosiaľ nezverejnila Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie (s pôvodným termínom 30. 9. 2007), takže ani nezabezpečila jeho zohľadnenie v štátnom rozpočte na rok 2008, hoci si tieto úlohy sama stanovila.

2. Záujem o využívanie slnečnej energie na Slovensku neustále rastie. No v dôsledku široko medializovanej kampane o pripravovanej podpore domácností  aj konkrétneho vládneho uznesenia z apríla 2007 počet realizácií solárnych systémov vlani poklesol, a to práve pre presun tohto zámeru na rok 2008. Z nášho pohľadu by bola situácia napokon lepšia, keby sa nesľubovalo to, čo sa nakoniec nesplnilo, pretože to akurát negatívne ovplyvnilo a stále ovplyvňuje trh so slnečnými kolektormi.

3. Opakujem, pre domácnosti na Slovensku neexistuje žiadna masová forma podpory v takej forme, ako ju poznáme z väčšiny krajín EÚ, a to dokonca už aj z tých nových a chudobnejších. Zatiaľ to vyzerá tak, že Európska komisia nás do niečoho tlačí a my úspešne odolávame. V tejto situácii je 14-percentný podiel OZE na konečnej spotrebe energií Slovenska v roku 2020 (predstavený EK dňa 23. 01. 2008 v rámci klimaticko-energetického balíčka) pre nás nedosiahnuteľnou métou. Veď v susednom Rakúsku, ktoré sa veľkosťou a klímou od Slovenska príliš nelíši, sa v roku 2007 namontoval približne trojnásobný počet slnečných kolektorov ako za celú existenciu samostatného Slovenska.   

Ing. Oto Halás

projektový manažér
Slovgeoterm, a. s., poskytovateľ služieb pri vy­užívaní geotermálnej energie

1. Geotermálna energia sa v dokumentoch predložených vládou SR spomína iba okrajovo, čo považujem vzhľadom na potenciál geotermálnych zdrojov na Slovensku za nedostatočné. Podporu OZE však považujem vo všeobecnosti za správne smerovanie.

2. Predložené materiály zvýšili všeobecný záujem o OZE a pozorujem nárast záujemcov o využívanie geotermálnej energie.

3. Žiaľ, oblasti využívania geotermálnej energie sa táto podpora zatiaľ výraznejšie neprejavila. Bariéry pociťujem najmä v nedostatočnej podpore prípravy predprojektovej a projektovej dokumentácie pre mestá a obce zo strany vlády SR.

Ing. Ivan Klobušický

Vaillant sales manager
Vaillant Group, predajca vykurovacej techniky

1. Masívnejšia podpora využívania OZE vládou SR na podnet EÚ je stále len v rovine teoretickej a byrokratickej a podľa môjho názoru je dostatočne „utajená“ pred verejnosťou. Stále je tu zo strany vlády nedostatočná informovanosť obyvateľstva o výhodách OZE (čiastočne suplovaná súkromnými médiami), chýbajú reálne podporné opatrenia pre obyvateľstvo, neexistujú dlhodobé stabilné podmienky na výkup elektriny vyrobenej prostredníctvom OZE atď.

2. Zvýšený záujem verejnosti o OZE vyvoláva neustály rast cien energií a osvetové pôsobenie rôznych printových či elektronických médií. Tento záujem sa prejavuje viac zo strany občanov ako firiem.

3. Vo výrobnom sortimente našej firmy má využitie OZE veľké zastúpenie. Máme klasické solárne systémy na ohrev teplej vody či podporu vykurovania, kotly na spaľovanie biomasy, tepelné čerpadlá voda – voda, zem – voda i vzduch – voda, fotovoltické články – to všetko doplnené vhodnou reguláciou. Tieto výrobky postupne prinášame na slovenský trh, ich masívnejšiemu predaju však vzhľadom na relatívne vysokú obstarávaciu cenu stále chýba reálna dotačná politika štátu.

Ing. Branislav Sedlák

vedúci zastúpenia
Viessmann, s. r. o., predajca vykurovacej techniky

1. Tieto aktivity hodnotíme mimoriadne pozitívne. Najmä v oblasti legislatívnej, a to predovšetkým v EÚ. Slovenská republika v tomto smere zaostáva. Legislatíva tu prakticky neexistuje, a tak ťažko očakávať aj súvisiace finančné nástroje. Osobne považujem finančnú motiváciu vo forme dotácií za nie veľmi vhodnú, pretože nezaisťuje trvalý rast využívania OZE. Ako veľmi pozitívny príklad legislatívnej úpravy môžeme uviesť Veľkú Britániu, kde vláda už dnes definovala postupné zvyšovanie efektívnosti výstavby nových objektov. To vedie k vyššej miere využívania nových technológií, ako aj OZE, a to postupne, čo je tiež veľmi pozitívne z pohľadu získavania praktických skúseností realizačných firiem s jednotlivými technológiami.

2. Zvýšený záujem je zrejmý, aj keď zväčša len v oblasti informovania sa. To však nie je nič nepochopiteľné, keďže investičné náklady na vykurovacie systémy využívajúce OZE sú vyššie ako na štandardné vykurovacie systémy.

3. Naša spoločnosť sa dlhodobo usiluje vyvíjať zdroje tepla využívajúce OZE. Na ciele stanovené EÚ – do roku 2020 znížiť spotrebu fosílnych palív o 20 %, zvýšiť využívanie OZE na 20 % celkovej spotreby a znížiť emisie CO₂ o 40 % – sme zareagovali spustením projektu Efektivita plus v našom hlavnom výrobnom závode v Allendorfe v SRN. Tu sme v rámci tohto projektu uplatnili dvojitú stratégiu úspory – zvyšovanie efektívnosti a využívanie OZE. Takto sa nám podarilo znížiť spotrebu energie o 40 %.

Naši partneri – montážne firmy, projektanti, servisní partneri, ako aj ostatní návštevníci našej spoločnosti – tu môžu vidieť veľa vysokohodnotných moderných technológií: kondenzačné kotly, kogeneračné jednotky, solárnu klimatizáciu, fotovoltickú elektráreň, kotol na drevné štiepky s ORC jednotkou na výrobu elektriny, kotol na drevené pelety s inštalovaným Stirlingovým motorom alebo vetrací systém s rekuperáciou. Takto ukazujeme, že ciele stanovené EÚ na rok 2020 je naša spoločnosť ako dodávateľ vykurovacej techniky schopná splniť už dnes.

JUDr. Gábor Zászlós

predseda predstavenstva
TriGranit Centrum, a. s., developerská spoločnosť

1. Aktivity vlády SR smerujúce k podpore využívania OZE vnímam jednoznačne pozitívne. Je na čase, aby sme sa aj my v rámci svojich ekonomických možností priblížili ku krajinám, kde sa už tradične využívajú OZE. V súčasnosti sú práve vo vzťahu k ekonomickému rastu vytvorené finančné podmienky na začlenenie týchto zdrojov do klasického energetického systému. To je na jednej strane. Na druhej strane sa však domnievam, že okrem iného treba prísne strážiť aj environmentálne kritériá. Z praxe totiž prichádzajú signály, že napríklad veterné zdroje elektrickej energie by sa mali na Slovensku zabezpečiť pomocou technológií, ktoré sa u našich vyspelejších susedov budú demontovať a premiestnia sa k nám. V nijakom prípade by sme sa nemali uberať touto cestou. Legislatívne aj ostatné podmienky by mali motivovať k tomu, aby sa nakupovali výlučne špičkové technológie z danej oblasti. Napokon, technický vývoj je veľmi rýchly a my si nemôžeme dovoliť nesprávať sa racionálne aj vo vzťahu k veľkosti nášho trhu.

2. Keďže my staviame svoje objekty takmer výlučne v meste, kde máme k dispozícii všetky klasické siete, doteraz sme neexperimentovali. Evidujeme však zvýšený záujem fyzických a právnických osôb o OZE. Kvalifikovaný záujem možno evidovať najmä v oblasti komunálnej sféry, ale aj v zástavbe bytových jednotiek, resp. v individuálnej výstavbe rodinných domov. K tejto skutočnosti výrazne pomáha aj značný technický pokrok domácich producentov.

3. Domnievam sa, že každá podpora v tejto oblasti je vítaná. Pri implementovaní však treba využiť najnovšie poznatky vedy a technického rozvoja, zároveň sa treba opierať aj o skúsenosti z iných krajín, kde, ako som spomínal, sa tie zdroje tradične využívajú.

Je zrejmé, že všetko nové sa pri zavádzaní stretáva ak nie s konkrétnymi bariérami, tak aspoň s opatrnosťou praxe. Našťastie sa v tejto oblasti pracuje s konkrétnymi technickými a ekonomickými veličinami, ako aj s konkrétnym environmentálnym vplyvom. Namieste je vždy vyváženosť a proporcionalita jednotlivých zdrojov s nadväznosťou na hospodárnosť a bezpečnosť prevádzkovania a spokojnosť užívateľov. V SR je momentálne optimálna ekonomická situácia, ktorá poskytuje veľmi priaznivé podmienky aj pre vládu ako tvorcu príslušnej legislatívy. Ak boli v oblasti normotvorby bariéry, dynamicky sa odbúravajú. Nezanedbateľným aspektom, i keď všeobecným, je aj vysoká úroveň technickej gramotnosti obyvateľstva SR.

Dipl. Ing. Július Forgáč

konateľ
Projektová a inžinierska kancelária PIK, s. r. o.

1. Štátny fond na podporu týchto aktivít oficiálne oznámil, že poskytovanie štátnych príspevkov sa odkladá na september roku 2008, ak sa bude štátny rozpočet vyvíjať priaznivo. Celkovo ide o približne 150 miliónov Sk, ktoré mali byť k dispozícii od januára tohto roka. Žiaľ, výška podpory je menšia ako DPH pri týchto zariadeniach. Oceňujem ale už samotnú myšlienku využívania OZE formou štátnej podpory.

2. Áno, registrujeme zvýšený záujem investorov o využitie OZE. Žiaľ, niekedy aj v prípadoch, keď nie je reálna ekonomická návratnosť investície.

3. Pre určité objekty odporúčam investorovi OZE, resp. aspoň ekonomické posúdenie tejto alternatívy v porovnaní s klasickými zdrojmi tepla. Týka sa to najmä celoročného využitia tepelných čerpadiel s reverzným chodom (chladenie) a prípravy teplej vody pomocou solárnych panelov.

doc. Ing. Peter Horbaj, PhD.

zástupca vedúceho katedry
Katedra energetickej techniky
Strojnícka fakulta TU v Košiciach

1. Všetky aktivity ktorejkoľvek vlády zamerané na zlepšovanie kvality života ľudí sú vynikajúce. Dokumenty, ktoré tieto aktivity podporujú, sú zväčša veľmi kvalitné a opierajú sa o ratifikované dokumenty EÚ, resp. ich kopírujú. Aktivity vlády SR však považujem skôr za nedostatočné a vidím v nich zreteľné medzery. Najväčšie rezervy sú podľa mňa v oneskorovaní podávania výziev, v nedostatočnom informovaní obyvateľov a v pomalom zavádzaní legislatívnych prostriedkov v danej oblasti, čo v konečnom dôsledku spôsobuje zaostávanie Slovenska, napríklad aj za Českom. 

O akých finančných, legislatívnych a technických opatreniach v praxi sa dá hovoriť, ak na Slovensku reálne fungujú asi dve alebo tri malé bioplynové stanice, ani jedna skládka TKO nevyužíva skládkový plyn na energetické účely, máme jeden energeticky zaujímavý veterný park v Cerovej, obrovské zásoby geotermálnej energie využívame len na kúpaliská, jeden z najväčších zdrojov geotermálnej energie v strednej Európe v Ďurkove pri Košiciach vyvŕtaný už vari 10 rokov stojí pre majetkové spory bez využitia, solárne panely sú v plienkach a nefunguje ani jedna fotovoltická elektráreň? V ČR je napríklad štát povinný vykupovať elektrickú energiu vyrobenú z fotovoltiky 20 rokov, u nás legislatíva ÚRSO stanovuje ceny vždy na jeden rok. Navyše, legislatíva je komplikovaná a zasahujú do nej rôzne lobistické skupiny, a aj to diletantskými spôsobmi.

2. V poslednom období registrujem zvýšený záujem o energetiku, čo však nemožno pripísať len na vrub aktivít EÚ, resp. vlády SR, ale treba zdôrazniť aj skutočnosť permanentného zvyšovania cien energií. Za potrebné považujem tiež zdôrazniť zlepšenú informovanosť občanov Slovenska v oblasti možností šetrenia energiami.

3. Masívnejšiu podporu využívania OZE som zatiaľ zaregistroval skôr v mediálnej, politickej, odbornej, resp. laickej oblasti, nie však v oblasti reálneho využívania v praxi. Ciele a prostriedky nie sú zodpovedajúce, často im chýbajú jasné energetické koncepcie. Viac ako na systematické riešenia to často vyzerá na riešenia ad hoc, ktoré sa neopierajú o odborné stanoviská a energetické audity, ale o parciálne a lokálne záujmy.    

(sf)
Foto: archív vydavateľstva, R. Freund