Energetická certifikácia budov Máme za sebou tri roky jej vykonávania – čo priniesli?
Od 1. januára 2008 začala na Slovensku platiť povinnosť vykonávať energetickú certifikáciu budov. Po viac ako troch rokoch a odstránení prirodzených počiatočných problémov je teda najvyšší čas pýtať sa, čo priniesla. Darí sa vďaka nej dosahovať stanovené ciele? Zmenila sa atmosféra v tomto sektore stavebníctva? A má vôbec vplyv na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov? Pozrime si názory z praxe, ktoré nám pomôžu spoznať reálny stav ešte pred tým, než sa začne implementovať nová európska legislatíva.
Na koho sa vzťahuje povinnosť energetickej certifikácie budov
Zabezpečiť energetickú certifikáciu budovy je povinnosťou vlastníka budovy vždy pri dokončení novej budovy alebo po významnej obnove existujúcej budovy, pri predaji alebo prenájme. Povinnosti vlastníka budovy sa vzťahujú aj na správcu budovy vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce, na spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a na bytové družstvo.
Odborne spôsobilé osoby
Slovenská komora stavebných inžinierov je poverená vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti. Ku koncu roka 2010 eviduje v zozname 320 odborne spôsobilých osôb, ktoré môžu vykonávať energetickú certifikáciu. Na porovnanie – v prvom polroku 2008, keď sa s certifikáciou začínalo, bolo k dispozícii 197 odborne spôsobilých osôb.
Energetickú certifikáciu (živnosť) pritom vykonáva odborne spôsobilá osoba, ktorá má potrebné vzdelanie, prax a odbornú spôsobilosť preukázanú skúškou odbornej spôsobilosti podľa príslušného predpisu. Podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „zákon“) sa vyžadujú tri roky odbornej praxe v oblasti projektovania alebo posudzovania. Najmä vzhľadom na regionálne pokrytie je podmienkou dobrého fungovania systému energetickej certifikácie budov dostatočný počet odborne spôsobilých osôb na všetky miesta spotreby energie.
Centrálna evidencia energetických certifikátov
Doplnením zákona sa zaviedla centrálna evidencia energetických certifikátov, ktoré odborne spôsobilá osoba zasiela na ministerstvo. Od januára 2010 sa všetky energetické certifikáty budov elektronicky zasielajú a evidujú cez IS INFOREG, čím sa vytvára databáza údajov o certifikovaných budovách. Ku koncu roka 2010 bolo v systéme evidovaných 9 342 energetických certifikátov budov. Podľa účelu sa najviac (až 75 %) certifikátov vydáva na nové budovy. Podľa kategórie budovy sú najčastejšie certifikované rodinné domy (74,6 %) a potom nasledujú bytové domy (12,5 %). Len za január tohto roka pribudlo ďalších približne 1 000 certifikátov. Ministerstvo pripravuje podrobnejšie vyhodnotenie energetickej certifikácie budov za uplynulý rok v súvislosti s monitorovaním efektívnosti pri využívaní energie.
Zo zasielaných certifikátov sú k dispozícií reálne údaje o celkovej spotrebe energie v jednotlivých kategóriách budov. Navrhované opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti, ktoré sú súčasťou energetických certifikátov, sú zdrojom ďalších možných úspor energie. Vytvorený systém na internetovej stránke www.inforeg.sk umožňuje automatickú evidenciu energetických certifikátov, ako aj prehliadať zoznam certifikovaných budov odborne spôsobilou osobou a takisto prehliadať zoznam všetkých budov, ktoré majú energetický certifikát. Prístup do tohto systému nemajú len odborne spôsobilé osoby – vyhľadávanie v zozname certifikovaných budov je voľne prístupné.
Dohľadom nad výkonom energetickej certifikácie a plnením povinností vlastníka budovy je poverená Štátna energetická inšpekcia, ktorá v uplynulom roku vykonala viac ako sto kontrol v zmysle príslušného zákona.
| Osvedčenie o vykonanej energetickej certifikácii Osvedčením o vykonanej energetickej certifikácii je energetický certifikát budovy. Jeho obsah najskôr podrobne upravovala vyhláška MVRR SR č. 625/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. a určovala vzory energetického certifikátu a energetického štítku. Neskôr sa však nahradila vyhláškou MVRR SR č. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu (ďalej len „vyhláška“). Platnosť certifikátu môže byť najviac 10 rokov a končí sa vykonaním stavebných úprav, ktoré majú vplyv na energetickú hospodárnosť budovy. Súčasťou certifikátu je opis nedostatkov a odporúčanie na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy. Prílohou energetického certifikátu je správa k energetickému certifikátu budovy vypracovaná podľa prílohy k vyhláške. Zdroj: Ing. Alena Ohradzanská, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR |
Budúcnosť podľa Európskej únie
Európsky parlament a Rada prijali 19. mája 2010 prepracované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov č. 2010/31/EÚ. Táto smernica by mala byť v plnom rozsahu implementovaná do právnych predpisov SR najneskôr do 9. júla 2012. Väčší dôraz sa v nej kladie na pozitívny príklad verejných budov, napríklad:
- v preambule smernice je uvedené, že budovy, v ktorých sídlia verejné orgány, a budovy často navštevované verejnosťou by mali byť príkladom zohľadňovania environmentálnych a energetických prístupov, preto by tieto budovy mali pravidelne podliehať energetickej certifikácii,
- smernica okrem iného určuje povinnosť, aby všetky nové budovy boli po roku 2020 budovami s takmer nulovou spotrebou energie, pričom budovy verejného sektora majú túto povinnosť plniť už po roku 2018.
Z úloh vyplývajúcich zo smernice treba vypracovať národný plán zameraný na zvýšenie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie (pozn. redakcie: tejto téme sa venujeme v samostatnom článku časopisu na s. 24). Členské štáty majú vypočítať nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Európskej komisii sa budú oznamovať všetky vstupné údaje a odhady použité na výpočet, ako aj výsledky výpočtov v pravidelných intervaloch.
| Legislatívna úprava energetickej certifikácie budov Energetická certifikácia budov je jednou zo základných požiadaviek smernice č. 2002/91/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „smernica“), ktorú Slovenská republika prevzala do svojho právneho systému zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov. SR bola jednou z mála krajín, ktorá v stanovenom termíne (január 2006) zaviedla smernicu do právneho systému. Energetická certifikácia budov sa však reálne vykonáva od januára 2008, pretože sa uplatnil dvojročný odklad, ktorý umožňovala smernica. Zdroj: Ing. Alena Ohradzanská, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR |
A teraz dávame priestor našim respondentom, ktorí nám odpovedali na tri otázky týkajúce sa zhodnotenia procesu energetickej certifikácie.
1. Tri roky vykonávania energetickej certifikácie na Slovensku nám už dávajú možnosť pozrieť sa na tento proces reálnymi očami. Ako ho teda vnímate? Čo nám dal alebo, naopak, vzal? Aké najväčšie problémy ho sprevádzajú?
2. Ako ovplyvnila energetická certifikácia sféru vášho pôsobenia alebo priamo vaše profesionálne aktivity?
3. Myslíte si, že proces energetickej certifikácie má v praxi reálny vplyv na zvyšovanie energetickej efektívnosti, zlepšenie kvality budov alebo zvýšenie ceny energeticky hospodárnych budov? Kam by sa podľa vás mal uberať? Je niečo zásadné, čo by ste na jeho pravidlách navrhovali zmeniť?
Dr. h. c. h. doc. Ing. Vladimír Mošat, CSc.
Štátna energetická inšpekcia (ŠEI)
generálny riaditeľ
1. Zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene niektorých zákonov bola zavedená povinnosť energetickej certifikácie na nové budovy a na významne obnovené existujúce budovy, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008 a na budovy predávané alebo prenajímané po 1. januári 2008. Certifikácia je dôležitá najmä pri významných obnovách existujúcich bytových domov (zateplenie, výmena okien), kde sa výrazne znižuje príkon budovy. To má za následok podstatné zníženie dodaného množstva tepla na vykurovanie, a tým aj zníženie emisií oxidu uhličitého. Pri takýchto významných obnovách sa financovanie zabezpečuje prevažne z európskych fondov alebo z bankových úverov a v týchto prípadoch je certifikácia podmienkou financovania projektu.
Aké najväčšie problémy vidíme pri certifikácii? Určite je potrebná väčšia spolupráca s niektorými stavebnými úradmi pri poskytovaní zoznamov kolaudovaných stavieb, resp. kolaudačných rozhodnutí. Ďalej by bolo treba, aby stavebné úrady zjednotili posudzovanie rekonštrukcie stavieb. Na niektoré rekonštrukcie požadujú len ohlasovaciu povinnosť, teda nevydávajú stavebné povolenia a nadväzne nezačnú ani kolaudačné konanie. Pri výkone štátneho dozoru sa inšpektori stretávajú s neochotou poskytnúť súčinnosť. Najmä stavebníci rodinných domov vnímajú energetickú certifikáciu budov ako povinnosť zo zákona a zbytočnú finančnú záťaž, splnením ktorej je podmienená kolaudácia ich stavby. Mnohí nechápu, že certifikácia im pomôže odhaliť možné zlepšenia, ktoré im následne umožnia šetriť energiou a znižovať náklady na prevádzku bývania. A už skutočne málokto si uvedomuje, že úspora energie prináša aj zdravšie životné prostredie. Zo získaných poznatkov z výkonu štátneho dozoru by sa vzhľadom na podstatu certifikácie mala pravdepodobne zvážiť potreba certifikácie pri novopostavených rodinných domoch, ktorá by mala byť povinná iba pri predaji alebo prenájme.
2. ŠEI zabezpečuje zo zákona výkon štátneho dozoru nad dodržiavaním ustanovení zákona. Musela preto bez nároku na navýšenie počtu zamestnancov zabezpečiť, aby sa inšpektori vykonávajúci štátny dozor špecializovali aj na uvedenú oblasť dozoru. V rámci kontrolnej činnosti sa stretávame s názorom, že predkladatelia certifikátov sú nespokojní a vynaložené peniaze považujú za zbytočne minuté.
3. Sme toho názoru, že hodnotenie energetickej hospodárnosti by malo byť povinné už pri schvaľovaní stavebnej dokumentácie, najneskôr pri vydávaní stavebného povolenia. Pri kolaudácii je už neskoro. Energetická certifikácia má v praxi veľký význam predovšetkým pri celkovom znižovaní tvorby emisií oxidu uhličitého, s ktorým je úzko spojená energetická hospodárnosť budov a optimalizácia ich vnútorného prostredia s cieľom realizácie technickej úrovne, ktorá bude vyššia, než stanovujú technické normy.
Energetická certifikácia budov môže skutočne reálne ovplyvniť aj trh s nehnuteľnosťami. Dôležité však je, aby sa dostala do povedomia širokého počtu ľudí. Tí by si mali uvedomiť, že nejde len o certifikáciu pre certifikáciu a povinnosť zo zákona. Stavebníci a budúci užívatelia musia pochopiť, že certifikácia im dáva skutočný obraz o stave predmetného objektu a jeho reálneho správania sa vo vzťahu k spotrebe energie počas jeho prevádzky. Je veľmi dobré, že sa zaviedlo hodnotenie energetickej hospodárnosti objektov – analogicky ako pri spotrebičoch bielej techniky –, kde si zákazníci už zvykli kupovať energeticky úsporné spotrebiče. Veríme, že si trh osvojí niečo podobné aj pri predaji nehnuteľností a cena budov sa bude odvíjať aj od ich energetickej náročnosti.
V súčasnosti sa však na energetickú certifikáciu hľadí skôr ako na formálnu záležitosť. Malo by sa vykonávať tzv. prevádzkové hodnotenie na základe skutočných hodnôt spotrieb energie (napríklad po troch rokoch riadneho užívania novostavieb, resp. pri významne obnovených budovách), ktorým by sa zhodnotila predpokladaná a skutočná energetická náročnosť objektu. To by prinieslo reálne zhodnotenie energetickej hospodárnosti.
Ing. Ján Magyar
odborne spôsobilá osoba pre miesto spotreby
vykurovanie a príprava teplej vody
Slovenská inovačná a energetická agentúra
1. Energetické certifikáty budov predstavujú užitočný a účinný nástroj, ktorého potenciál sa však v našich podmienkach stále ešte nedostatočne využíva. Súvisí to najmä s nejednoznačnou výpočtovou metodikou a chýbajúcim jednotným softvérom, nedostatočnou kontrolou správnosti údajov a registráciou certifikátov. Ľudia si tiež relatívne málo uvedomujú možné prínosy tohto nástroja.
2. Do mojej práce zasahuje tento proces iba nepriamo. Treba si však uvedomiť, že energetická certifikácia je širokospektrálny nástroj, ktorý by mal zavádzať viditeľné a ľahko pochopiteľné kritérium energetickej kvality budovy. Terajší študenti by už mali poznať postupy, ktoré im umožnia v budúcnosti projektovať nové budovy alebo obnovu budov energeticky hospodárne. Podľa mňa sme ešte len na začiatku cesty k tomu, aby certifikácia budov na Slovensku dosiahla taký status, ktorý by nútil projektantov a realizačné firmy projektovať a stavať len energeticky kvalitné budovy. Rezervy sú aj v sprehľadnení záruk za jednotlivé činnosti, resp. zodpovednosti za nekvalitu v tejto oblasti. Vlastníci budov by iste ocenili, keby mali v rukách rešpektovaný dokument, ktorý by kvalitné budovy s nízkou spotrebou energie a nižšími prevádzkovými nákladmi s perspektívou ich vyššieho ocenenia zatraktívnil a odlíšil od ostatných budov s horšími parametrami. Optimálne by bolo, keby sa kupujúci či potenciálny záujemca o prenájom mohol podľa energetického certifikátu lepšie zorientovať na trhu, vykonávať kvalifikovanejšie svoje rozhodnutia pri výbere nehnuteľnosti a mať záujem najmä o energeticky kvalitnejšie nehnuteľnosti za primeranú cenu. Na to treba dostatočne pripravené odborne spôsobilé osoby a zabezpečenie hodnotenia kvality a systému dôslednej kontroly certifikátov vypracovaných na základe jednoznačnej metodiky tak, aby ten, kto energetické certifikáty potrebuje, mal v ne dôveru na úrovni znaleckého posudku. Takto sa môže zabezpečiť selekcia medzi tými, ktorí vedia, a tými, ktorí nevedia správne vyhotovovať certifikáty.
3. V súčasnosti sú vplyvy energetického certifikátu na trhu s nehnuteľnosťami v SR prakticky okrajové, pretože certifikát sa používa pri predaji či prenájme ako hodnotiace kritérium iba v minimálnej miere. Iba v prípade, ak údaje uvedené v energetických certifikátoch zodpovedajú skutočnému stavu budov, energetické certifikáty budov predstavujú jednoduchý a ľahko zrozumiteľný orientačný nástroj pre všetkých, ktorí pôsobia na trhu s nehnuteľnosťami – čiže pre investorov/developerov, predávajúcich, prenajímateľov, inzerentov, ale najmä kupujúcich alebo tých, ktorí si chcú budovu či priestor prenajať.
Energetický certifikát je meradlom energetickej kvality budovy. Znamená to, že budovy, ktoré majú v certifikáte uvedenú lepšiu energetickú triedu, majú pri rovnakom spôsobe prevádzky aj nižšiu mernú spotrebu energie ako podobné budovy rovnakej kategórie s horšou deklarovanou energetickou triedou. Majú nižšie prevádzkové náklady na spotrebovanú energiu a sú teda napríklad pre kupujúcich aj zaujímavejšie a hodnotnejšie, keďže sú hospodárnejšie. Do určitej miery to môže znamenať aj to, že sú v lepšom technickom stave, a teda ich cena je vyššia. Práve tento efekt sa už začína prejavovať vo viacerých krajinách EÚ. U nás sú čoraz častejšie zateplené budovy a byty v nich drahšie ako v rovnakých nezateplených budovách, to však nič nehovorí o kvalite vykonaných opatrení z hľadiska spotreby energie. Cenový rozdiel nie je vždy založený na objektívnom odbornom posúdení všetkých aspektov, ktoré majú vplyv na spotrebu energie, čo je práve úlohou energetického certifikátu. Energetické certifikáty budov by tiež mali prispieť k zvýšeniu transparentnosti trhu, pretože v budúcnosti bude treba deklarovať energetickú triedu budovy či predávaného bytu už vo fáze inzerovania. To znamená, že potenciálny kupujúci sa dokáže lepšie orientovať a porovnávať v ponuke a nekúpi „mačku vo vreci“, za ktorú bude potom dlho a veľa platiť. Základným predpokladom na to je, aby hodnoty uvedené v certifikátoch boli správne, a teda s možnosťou overiť ich a kontrolovať. Celkový stav fondu budov sa zmení iba vtedy, keď nebude možné vyprojektovať budovu s vysokou mernou spotrebou energie, ktorá nesplní energetickú triedu A alebo B, alebo takúto budovu nebude možné skolaudovať. Zároveň budú kupujúci chcieť len kvalitné a hospodárne budovy. Práve táto zmena pravidiel vo výstavbe a v chovaní na strane dopytu je kľúčová.
prof. Ing. Ivan Chmúrny, PhD.
odborne spôsobilá osoba pre miesto spotreby
tepelná ochrana stavebných konštrukcií a budov
Stavebná fakulta STU, Katedra konštrukcií pozemných stavieb
1. Zákon č. 555/2005 Z. z. zaviedol práva, povinnosti a kompetencie pre gestorské ministerstvá, orgán štátneho dozoru ŠEI, Slovenskú komoru stavebných inžinierov (SKSI), odborne spôsobilé osoby a vlastníkov budov. Každý z nich sa svojím spôsobom podieľal na zavedení procesu zlepšovania energetickej hospodárnosti budov v SR, ktorý predstavuje novú problematiku v európskom meradle a aj s jeho vplyvom ho treba vnímať v dlhodobom horizonte. Samotná smernica č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov bola prijatá výrazne skôr, než bola pripravená technická normalizácia upravovaných činností – najmä vo vykurovaní, príprave teplej vody, vetraní a klimatizácii. Toto spôsobilo určité problémy predovšetkým v začiatkoch procesu. Najmenej problémov s technickými normami sme mali v oblasti tepelnej ochrany budov, kde sa v TK 58 na SÚTN prakticky všetky technické špecifikácie priebežne preberali prekladom a zaraďovali do sústavy STN.
Určitým fenoménom pri energetickom hodnotení budov je neúplne spracovávaná projektová dokumentácia na stavebné povolenie. V oblasti tepelnej ochrany budovy (TOB) sa riešia vlastnosti stavebnej podstaty budovy a v praxi je veľmi dôležité dostať proces energetického hodnotenia do projektovej prípravy. To je z hľadiska naplnenia cieľov smernice 2002/91/ES pri nových navrhovaných budovách kľúčový faktor. Ak sa nerešpektuje vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z. v oblasti TOB a neurobí sa tepelnotechnický posudok, teda projektové hodnotenie, potom sa pri energetickej certifikácii a kolaudácii budovy často stáva, že aj keď sa navrhnú opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti, mnohé z nich pravdepodobne ostanú len v polohe deklarovaných odporúčaní s minimálnou možnosťou realizácie. Len veľmi málo budov, pre ktoré som spracoval energetický certifikát, malo v projektovej dokumentácii tepelnotechnický posudok.
Celkovo priznala SKSI odbornú spôsobilosť na vykonávanie energetickej certifikácie viac ako 320 osobám v oblasti tepelnej ochrany budov, vykurovania a prípravy teplej vody, vetrania a klimatizácie, elektroinštalácií a zabudovaného osvetlenia budov.
3. Očakávané zmeny vychádzajú zo spoločných problémov, ktoré sa objavili v členských krajinách EÚ pri zavádzaní procesu zlepšovania energetickej hospodárnosti budov. Prepracovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov č. 2010/31/ES reaguje na slabšie a problémové časti uplatňovania tohto procesu. Sprísňujú sa požiadavky na spotrebu energie, emisií oxidu uhličitého a na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty musia pripraviť akčné plány. Rozširujú sa požiadavky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní, požiadavky na technické systémy, definujú sa budovy s takmer nulovou potrebou energie, znižuje sa hranica plochy hodnotených budov na 500 m2 s povinnosťou štítkovania, od júla 2015 dokonca na 250 m2. Musí sa vytvoriť systém nezávislej kontroly energetických certifikátov. V smernici sa definujú nové pojmy – napríklad nákladovo optimálna úroveň, budova s takmer nulovou spotrebou. Metodiku na určenie nákladovo optimálnych úrovní má stanoviť Európska komisia.
Reálny vplyv na zlepšenie energetickej efektívnosti sa pri budovách prejaví až v dlhšom časovom horizonte, pričom monitorovať tieto úspory možno vybilancovaním navrhovaných opatrení v energetických certifikátoch. Tie sa evidujú v informačnom systéme Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Je však faktom, že navrhované opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti sa z hľadiska stavebného práva nemusia v praxi realizovať.
Ing. Milan Čurík
odborne spôsobilá osoba pre miesto spotreby
vetranie a klimatizácia
Ateliér vzduchotechniky, Šaľa
1. Svoje zhodnotenie budem smerovať k miestu spotreby vetranie a klimatizácia. Energetická certifikácia sa na Slovensku začala v tejto oblasti „na zelenej lúke“ – nemyslím, že tu vtedy viacerí používali rovnaký spôsob výpočtu. V súčasnosti je už síce k dispozícii metodika, osobne však nemám žiadnu spätnú odozvu, či ju niekto využíva. V tejto oblasti je nás pomerne málo, a aj napriek tomu neviem, akým spôsobom a ako podrobne to ostatní kolegovia počítajú.
Celý proces začal zo začiatku veľmi sľubne a zaberal pomerne veľkú časť nášho pracovného času. Posledný rok však sledujem výrazný útlm v požiadavkách na spracovanie energetického certifikátu. Možno sa prestali na Slovensku stavať budovy s centrálnou VZT, alebo niektorí kolegovia vyvinuli „zázračnú metódu“, ktorou to stíhajú vypočítať za podstatne kratší čas ako doteraz.
Zatiaľ som nepočul o tom, že by sa využíval nejaký spätný kontrolný mechanizmus. Certifikácia v oblasti chladenia/klimatizácie sa v podstate zastavila. Stanovením hranice 80 % chladených miestností z celkovej podlahovej plochy sa z certifikácie vylúčilo približne 95 % budov. Logicky sa teda aj pre zvyšných 5 % hľadajú cestičky, ako sa tomu vyhnúť, pretože pri zarátaní chladenia sa celkový energetický certifikát len zhorší.
2. Podľa môjho názoru má energetická certifikácia vplyv na zavádzanie nových technológií pri výstavbe. V oblasti vetrania a klimatizácie ide najmä o rekuperáciu, resp. regeneráciu nízkopotenciálneho tepla z odpadového vzduchu, využívanie chladiacich okruhov aj v režimoch tepelného čerpadla v zimnom období, kvalitné tepelné izolácie a podobne. Všetko je tu k dispozícii už pomerne dlho, mnoho projektantov však tieto možnosti nevyužívalo. Môžem to posúdiť na základe projektov VZT, ktoré sa ku mne dostali počas spracovávania certifikátov.
3. Už sa mi stalo, že investor požadoval pri zadávaní úlohy dosiahnutie určitého stupňa energetickej triedy – takže vplyv to má. Problém však bol vtedy v tom, že požadoval triedu komfortu A a energetickú triedu takisto A. To ako keby niekto chcel super výkonné auto s minimálnou spotrebou.
Problém vidím v tom, že napriek tomu, že fyzikálne zákony platia rovnako v každom štáte EÚ, spôsob výpočtu je odlišný. Každý štát sa snaží vyvinúť ten svoj najlepší spôsob, čo považujem za samoľúbosť. Niektorí idú pritom cestou zjednodušovania, iní sa snažia podchytiť každý detail. Osobne som zástancom zjednodušovania a sprehľadňovania spôsobu výpočtu. Podľa mňa nemá význam venovať niektorým detailom 50 % času a energie, keď ich vplyv na výsledok je v rozsahu ±3 %. Navrhoval by som, aby sa:
- zaviedol nejaký mechanizmus „kompenzácií“, keď sa v niektorej budove počíta spotreba energie aj na chladenie. Inak sa logicky stále budú hľadať spôsoby, ako toto miesto spotreby vylúčiť;
- zverejnili niektoré výpočty aplikácie požadovanej metodiky výpočtu na konkrétne budovy. Ak sa už stalo, ospravedlňujem sa za svoju nevedomosť.
prof. Ing. Alfonz Smola, PhD.
odborne spôsobilá osoba pre miesto spotreby
elektroinštalácia a zabudované osvetlenie budov
Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STU
1. Snahu o racionalizáciu spotreby elektrickej energie treba vždy hodnotiť pozitívne. Energetická certifikácia budov znamenala predovšetkým skok v nazeraní na možnosti štítkovania, a teda aj možnosti racionalizácie spotreby energie. Kto by si bol pred pár rokmi pomyslel, že štítkovať sa dajú nielen práčky, chladničky a podobné elektrické spotrebiče, ale aj budovy. Najväčším problémom pri certifikácii je tradičná „vynachádzavosť“ investorov so snahou vyhnúť sa tomuto procesu. Nemenej závažným problémom je aj činnosť niektorých „certifikantov“, schopných vydať certifikát bez toho, že by budovu napríklad čo len videli. V našej časti elektroinštalácia a zabudované osvetlenie to bez poklesu kvality certifikátu určite nejde, napriek tomu sa s takýmito certifikátmi stretávame. Chýba tu fungujúci kontrolný mechanizmus na kvalitu
certifikátov.
2. Keď sme pred pár rokmi začínali s tvorbou legislatívy k energetickej certifikácii, nemali sme s touto problematikou žiadne skúsenosti. Nakoniec nám veľmi pomohla prax z energetických auditov. Celú metodiku riešenia certifikácie sme však museli doslova stvoriť. Mňa osobne, ale iste aj mojich kolegov, s ktorými sme tvorili metodiku k časti elektroinštalácia a zabudované osvetlenie, tento proces nesmierne obohatil najmä o nové vedomosti. Mimoriadne cenné skúsenosti sme nadobudli aj v procese vykonávania prvých certifikácií.
3. Myslím si, že certifikácia je z hľadiska racionalizácie spotreby energie veľmi osožná. Využime náskok, ktorý máme pred svojimi susedmi. Veď sme s certifikáciou začali medzi prvými v Európe. Neustále zlepšovanie metodiky, jednotný softvér pre osoby vykonávajúce certifikáciu a vytvorenie účinnej kontrolnej činnosti sú podľa mňa najdôležitejšie.
Ing. arch. Pavol Kollár
IN GROUP, spol. s r. o., Mlyny, a. s.
obchodná, realitná a developerská činnosť
Energetická certifikácia budov je absolútne zbytočný proces, ktorý sa v našich podmienkach – podobne ako mnohé iné – dotiahol do absurdnosti. Developeri a iní investori platia za niečo, čo pre nich nemá žiadny praktický význam. Na základe nanútenej požiadavky niekto prerába a iný zarába… Nie je to však jediná vec, s ktorou sa stretávame, a ktorá nemá zmysel. Ak však chceme fungovať, musíme s touto prekážkou existovať a kalkulovať. Žiaľ, peniaze vyhodené na energetické audity (ale okrem iného napríklad aj na archeologické prieskumy) potom musia nevyhnutne chýbať – a aj chýbajú – práve tam, kde sa dejú zmysluplné veci a kde sa peňazí nedostáva.
(sf)
Foto: archív respondentov
Poznámka redakcie:
Prof. Ing. Ivan Chmúrny, PhD., a prof. Ing. Alfonz Smola, PhD., sa autorsky podieľali na publikácii Energetický audit a certifikácia budov (vydavateľstvo JAGA GROUP, 2008). Prof. Ing. Alfonz Smola, PhD., patril s Ing. Jánom Magyarom aj do autorského kolektívu knihy Energetická hospodárnosť a energetická certifikácia budov (vydavateľstvo JAGA GROUP, 2010).
Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.
