Energetická certifikácia a trh s budovami
Galéria(2)

Energetická certifikácia a trh s budovami

Partneri sekcie:

Úsporné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a požiadavky na ochranu životného prostredia sú v súčasnosti prioritami, ktoré sa začínajú dotýkať každého. Spotreba energie v budovách tvorí významný podiel z celkovej spotreby energie v jednotlivých ekonomikách. Snaha o jej zníženie sa premieta aj do oblasti správy budov a bude mať takisto vplyv na trh s nehnuteľnosťami. Významným nástrojom sa v tejto súvislosti stáva energetická certifikácia budov.

Prečo energetická certifikácia budov

Ak sa nám doma pokazí chladnička, ideme si do hypermarketu kúpiť novú. V príslušnom oddelení zistíme, že sa tam vystavuje veľké množstvo chladničiek. Niektoré sú malé, iné veľké, s mraziacou časťou alebo bez nej, drahšie či lacnejšie. Jednoducho sa potrebujeme v tom množstve rozličných výrobkov nejako zorientovať. Keď už si vyberieme takú, ktoré nám vyhovuje litrážou, technickým vyhotovením a približne zodpovedajúcou cenou, uvedomíme si, že taká chladnička „stále ide“ a jej prevádzka niečo stojí. Pri výbere čo najúspornejšej chladničky nám v tomto prípade pomôžu energetické štítky, ktoré sú na každej z nich.

Ak si chceme pri investovaní, správe budov, nájme či obchode s realitami doplniť hodnotnú nehnuteľnosť alebo len kúpiť slušný byt, kde nebudeme platiť extrémne veľa za energiu, potrebujeme podobný orientačný nástroj. Na trhu s budovami na to slúžia energetické certifikáty budov.

Energetický certifikát

Najdôležitejšou úlohou energetických cer­tifikátov je prístupnou a prehľadnou formou oznámiť a deklarovať záujemcovi o nehnuteľnosť či byt, že nehnuteľnosť ktorú by chcel kúpiť alebo prenajať, má príslušné vlastnosti z hľadiska spotreby energie v budove. Ak má teda záujem postaviť novú budovu alebo kúpiť už existujúcu budovu a chce platiť v budúcnosti za jej dlhoročnú prevádzku z pohľadu nákladov na energiu čo najmenej, vyberie si z ponúkaných možností takú budovu, ktorá má certifikát s čo najnižšou energetickou triedou.

Energetické certifikáty plnia aj dôležitú informačnú funkciu. Na každom energetickom certifikáte musia byť uvedené rámcové návrhy energeticky úsporných opatrení, ktoré sa v budove dajú uskutočniť. Opatrenia majú byť rozdelené na opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy (najmä na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností stavebných konštrukcií a zvýšenie účinnosti technického a energetického vybavenia budovy) a na organizačné opatrenia v správe budovy (najmä na zlepšenie prevádzky a údržby budovy a jej technických a energetických zariadení).

Ak už sme vlastníkmi alebo kupcami existujúcej budovy, alebo máme záujem kúpiť byt v konkrétnom dome, treba vedieť, čo sa s budovou dá urobiť, aby bola lepšia a energeticky úspornejšia, resp. s akými opatreniami, a tým aj výdavkami treba v budúcnosti na tento účel počítať. Tak možno určiť potenciál energetických úspor v budove a zistiť, v akej triede bude budova po realizácii týchto opatrení. Investorovi v spolupráci so správcom budovy to umožňuje lepšie poznať svoje budovy a plánovať jednotlivé investície so znalosťou ich efektov.

Energetické certifikáty predstavujú záro­veň dôležitý nástroj na skvalitnenie a do­siahnutie väčšej transparentnosti trhu s ne­hnuteľnosťami. Je zrejmé, že na miestnom nasýtenom trhu s príslušným druhom budov (napr. administratívne budovy a pod.) budú kvalitnejšie budovy s nižšími prevádzkovými nákladmi na energiu (deklarované energetickým certifikátom) hodnotnejšie a bude o ne väčší záujem, čím dosiahnu aj vyššiu cenu pri predaji. Energetické certifikáty môžu plniť aj určitú marketingovú funkciu vo vzťahu k identite spoločnosti, ktorá si zakladá na priaznivom vzťahu k životnému prostrediu a deklaruje ho napr. aj vlastníctvom alebo prevádzkovaním budov s nízkou spotrebou energie, čím šetrí životné prostredie.

Vzhľadom na to, že energetické certifikáty budov budú mať priamy vplyv na trh, je nevyhnutné, aby ich vyhotovovali kvalifikované odborne spôsobilé osoby a dôsledne ich kontrolovali. Kto sa pohybuje na trhu s nehnuteľnosťami a chce sa orientovať aj podľa energetických certifikátov, by mal mať istotu, že budova, ktorá je predmetom jeho záujmu, má skutočne vlastnosti uvedené na certifikáte.

Zákonný rámec

Zákonný rámec pre energetickú certifi­ká­ciu budov stanovuje na úrovni EÚ smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/91/ES zo dňa 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov. Jej cieľom je podporovať lepšiu energetickú hospodárnosť budov v spoločenstve, berúc do úvahy vonkajšie klimatické podmienky, ako aj požiadavky na teplotu vnútorného prostredia a hospodárnosť prevádzky budov. Jednou z jej požiadaviek je aj energetická certifikácia budov.

Zákonný rámec pre energetickú certifikáciu budov v SR tvorí zákon č. 555/2007 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláška MVRR SR č. 625/2006 Z. z., ktorou sa tento zákon vykonáva. Zákon č. 555/2007 Z. z. ustanovuje postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov a určuje pôsobnosť orgánov verejnej správy. Vykonávacia vyhláška určuje podrobnosti o výpočte, obsahu energetického certifikátu vrátane rozpätia energetických tried, vzor energetického certifikátu a energetického štítku.

Povinnosti vyplývajúce z energetickej certifikácie

Povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje na novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začne po 1. januári 2008 a na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008.

Pojem významná obnova budovy definuje stavebné úpravy existujúcej budovy alebo jej samostatne užívanej časti, ktorými sa vykonáva zásah do tepelnej ochrany zateplením jej obvodového a strešného plášťa, výmenou pôvodných otvorových výplní budovy alebo energetického vybavenia budovy takým spôsobom, že to má vplyv na energetickú hospodárnosť budovy. Významnú obnovu budovy možno uskutočniť jej jednorazovou stavebnou úpravou alebo postupnými čiastkovými stavebnými úpravami.

Energetická certifikácia je povinná pri predaji budovy, pri prenájme budovy a pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy, inak je dobrovoľná. Vykonanie energetickej certifikácie budov sa osvedčuje energetickým certifikátom, ktorý platí najviac 10 rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť.

Energetická certifikácia sa vzťahuje na nasledujúce kategórie budov:

  • rodinné domy,
  • bytové domy,
  • administratívne budovy,
  • budovy škôl a školských zariadení,
  • budovy nemocníc,
  • budovy hotelov a reštaurácií,
  • športové haly a iné budovy na šport,
  • budovy na veľkoobchodné a maloobchodné služby,
  • ostatné nevýrobné budovy spotrebúvajúce energiu.

Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie celej budovy vykonať aj energetickú certifikáciu jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno vykonať aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už bola vykonaná.

Energetická certifikácia sa nevzťahuje na nasledujúce typy budov:

  • budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad,
  • kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia,
  • budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky,
  • priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
  • bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku,
  • samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2.

Energetické triedy

Energetickou certifikáciou sa budova zatrieďuje do energetickej triedy v zmysle zákona č. 555/2005 Z. z., pričom jej základom je výpočet potreby energie (celková dodaná energia) a kategorizácia budovy. Harmonizovaný postup zohľadňuje spôsob užívania pri jednotlivých kategóriách budov a rozdielne podmienky vnútorného prostredia v nich. Na základe rozdelenia na jednotlivé kategórie budov sa môžu aj vzájomne porovnávať budovy v jednotlivých kategóriách podľa ich energetickej hospodárnosti.

Jednotlivé budovy sa v rámci svojich kategórií zatrieďujú podľa energetickej hospodárnosti a emisií oxidu uhličitého do energetických tried A až G. Najkvalitnejšie budovy s najnižšou spotrebou energie, a tým aj najnižšími prevádzkovými nákladmi na energiu, majú certifikáty s triedou A prípadne B, najmenej hospodárne budovy majú triedu G. Každá energetická trieda sa vyjadruje číselným rozpätím a je súčtom číselných ukazovateľov jednotlivých miest a spôsobov spotreby energie v budove (napr. vykurovanie, príprava teplej vody, vetranie a klimatizácia, osvetlenie), ktoré sú vyjadrené čiastkovými energetickými triedami. Horná hranica triedy B je minimálnou požiadavkou pre novú a významne obnovovanú budovu.

Povinnosti vlastníka alebo správcu budovy

S certifikáciou budov sa spájajú konkrétne povinnosti pre vlastníkov, resp. správcov budov (ak sú zmluvne zaviazaní vlastníkom budovy). Vlastník budovy je povinný zabezpečiť energetický certifikát budovy prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Takisto musí uchovávať energetický certifikát po celý čas jeho platnosti a pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi, resp. pri prenájme budovy odovzdať osvedčenú kópiu platného energetického certifikátu jej nájomcovi.

Okrem toho je vlastník existujúcej budovy povinný vykonať nasledujúce technické opatrenia:

  • zabezpečiť po významnej obnove budovy reguláciu zásobovania teplom,
  • zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo do energetického vybavenia,
  • umiestniť energetický štítok v priestore budovy na mieste prístupnom všetkým užívateľom.

Ak ide o veľkú existujúcu budovu, v ktorej sídli orgán verejnej moci alebo právnická osoba poskytujúca služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju ľudia často navštevujú, musí sa v nej umiestniť energetický štítok na nápadnom, zreteľne viditeľnom mieste prístupnom ľuďom, ktorí ju navštevujú.

Odborne spôsobilé osoby na energetické certifikáty budov

Podnikanie v oblasti energetickej certifikácie budov je živnosťou, ktorú môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba, ktorá má potrebné vzdelanie a prax a odbornú spôsobilosť preukáže skúškou odbornej spôsobilosti podľa príslušného predpisu. Odborná spôsobilosť sa podľa miest spotreby člení na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov, vykurovanie a prípravu teplej vody, vetranie a klimatizáciu a elektroinštaláciu a zabudované osvetlenie budov. Odborne spôsobilá osoba bude niesť zodpovednosť potvrdenú podpisom za tú časť energetického certifikátu (podľa príslušného miesta spotreby energie v budove), ktorú vypracovala, a energetický certifikát na celú budovu vystaví odborne spôsobilá osoba na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov.

Energetické hodnotenie budov

Povinnosť hodnotenia úspor energie už v súčasnosti vyplýva zo stavebného zákona (§ 43 písm. d) a vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. (§ 21). Projektová dokumentácia nových a významne obnovovaných budov by mala obsahovať preukázanie potreby energie na jednotlivé miesta spotreby energie v budove. V zmysle stavebného zákona sa v súlade s vyhláškou č. 625/2006 Z. z. vykonáva projektové energetické hodnotenie budovy, ktoré je podkladom pre vydanie stavebného povolenia na novú alebo významne obnovovanú budovu. Vyhotovuje ho projektant a deklaruje ním, že navrhovaná budova spĺňa požiadavky platné pre novú a významne obnovovanú budovu. Normalizované energetické hodnotenie je podkladom na spracovanie energetického certifikátu alebo energetického štítku budovy, ktorá sa predáva alebo prenajíma, a je tak podkladom na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Energetický certifikát má deklarovať, že postavená budova spĺňa požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy platnú pre novú a významne obnovovanú budovu.

Ing. Ján Magyar
Foto: Dano Veselský

Autor pôsobí na Ministerstve hospodárstva SR ako hlavný štátny radca na Odbore medzinárodných vzťahov v energetike.