centrala medzinarodnej unie ochrany prirody
Galéria(7)

Centrála Medzinárodnej únie ochrany prírody

Partneri sekcie:

Stavba vo Švajčiarsku je príkladom toho, že stavať udržateľne možno aj so štandardným rozpočtom.
Za ukážkovým výsledkom stoja dobré a najmä realizovateľné nápady a úzka spolupráca všetkých zainteresovaných subjektov. Dvojpodlažná administratívna budova nadväzuje na existujúcu stavbu z 90. rokov 20. storočia a minulý rok ju na Slovensku predstavil jeden z autorov návrhu Hanspeter Oester.

03holcim big image
05holcim big image
04holcim big image
2010iucn22x big image
2010iucn44x big image
centrala medzinarodnej unie ochrany prirody 6277 big image
 Prístavba Centrály Medzinárodnej únie ochrany prírody (IUCN) sa realizovala pre po­treby centrály s cieľom skvalitniť jej priestory a doplniť ich o multifunkčné kancelárie, knižnicu, výstavné, konferenčné či kaviarenské priestory. Budova je v maximálnej miere koncipovaná so zreteľom na energetickú efektívnosť a udržateľnosť a zároveň poskytu­je komfortné, zdravé a stimulujúce vnútorné prostredie. Všetky tieto ciele bolo nevyhnutné dosiahnuť aj vzhľadom na predpoklad, že centrála bude vďaka svojmu medzinárodnému charakteru a poslaniu slúžiť ako vzorová budova a príklad hodný nasledovania.

S navrhovanou koncepciou súvisela požiadavka na kompaktnosť stavby, popri ktorej bolo úlohou architektov zabezpečiť aj čo najlepšie využitie denného svetla v budove. Preto má prístavba dve átriá, ktoré umožňujú slnečným lúčom presvetliť všetky kancelárie. Balkóny umiestnené po celom obvode budovy slúžia ako požiarna úniková cesta a umožňujú flexibilné a maximálne využitie interiéru. Navyše regulujú množstvo slnečného žiarenia, ktoré preniká do budovy v lete aj v zime. Budova tak spotrebuje na vykurovanie iba 25 kWh/m2 ročne. Energia (aj elektrická) sa získava solárnymi a fotovoltickými panelmi umiestnenými na streche a z osemnástich geotermálnych vrtov v hĺbke 180 m pod povrchom zeme. Teda aj to málo potrebnej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov.

Z hľadiska použitia stavebných materiálov sa architekti riadili princípom použiť čo najmenší počet druhov stavebných materiálov, pochádzajúcich pokiaľ možno z lokálnych zdrojov. To umožnilo cenu stavebných materiálov výrazne znížiť. Konštrukčné materiály a infraštruktúra budovy sú v celej budove priznané, čo znižuje ďalšie náklady na jej údržbu.

Úzka spolupráca všetkých zainteresovaných subjektov umožnila budovu postaviť tak, aby vyhovovala princípom udržateľnej architektúry a zároveň neprekročila hranicu štandardného rozpočtu. Výsledkom je aj získanie certifikátov LEED Platinum a Minergie P-Eco.

Názov stavby:
Centrála Medzinárodnej únie ochrany prírody
Začiatok výstavby: jún 2008
Ukončenie výstavby: marec 2010
Náklady:
približne 20 miliónov CHF (asi 16,65 mil. €)
Potreba energie na vykurovanie:
25 kWh/(m² . rok)
LEED konzultant:
Architectural Energy Corporation, USA
Energetický koncept:
Hansjürg Leibundgut, Chair of Building
Systems ETH Zurich, Švajčiarsko
Technologické riešenia:
Amstein + Walthert SA, Švajčiarsko

Technológie
Vnútorné technológie navrhla pre budovu centrály IUCN projekčná firma Amstein + Walthert. Jej úlohou bolo pomôcť architektom dosiahnuť také parametre, aby budova spĺňa­la požiadavky na certifikáty Minergie-P-Eco a LEED Platinum. Projektanti preto zvolili v tomto smere holistický prístup a inovatívne riešenia. Podmienkou však bolo, aby sa navrhnuté riešenia mohli použiť aj pri iných stavbách a neboli len výstrednou jednorazovou záležitosťou.

Vykurovanie, vetranie a klimatizácia
V tejto oblasti sa použil prístup „lean-tech” – teda pokiaľ možno čo najjednoduchšie a najmenej početné technológie. Riešenie sa opiera o kvalitne navrhnutý obal budovy, ktorá minimalizuje tepelné straty (pasívny dizajn) a návrh mechanických zariadení (aktívny prvok), ktoré plnia takto znížené nároky. Zároveň sa počítalo s tým, že dobre izolované, vzduchotesné budovy znižujú tepelné straty na minimum a otvárajú tak priestor pre väčší rozsah riešení vykurovania a chladenia. Balkóny, ktoré sú umiestnené po obvode oboch hlavných podlaží a sú tepelne izolované od budovy, sú ďalším pasívnym prvkom. V lete poskytujú tieň a zamedzujú prehrievanie interiérov, v zime umožňujú dostatočné solárne zisky a počas celého roka aj potrebný prísun denného svetla.

Tepelné čerpadlá
Na vykurovanie a chladenie budovy sa použí­va tepelné čerpadlo. V 15 okruhoch siahajúcich do hĺbky 180 metrov pod povrchom zeme cirkuluje ako nosič tepla voda zmiešaná s glykolom. Stabilná teplota v tejto hĺbke umožňuje prísun tepla v zime a ochladzovanie média v lete. Okruhy sú napojené na tepelné čerpadlo, ktoré však možno v prípade vhodných teplotných podmienok obísť a dosiahnuť tak ešte vyššiu efektivitu systému. Teplotné médium je napojené na zariadenia pre vykurovanie, vetranie a klimatizáciu – konvektory pripevnené k stropom, vzduchové boxy skryté pod podlahou a veľké vetracie zariadenia v suteréne.

Konvektory
Konvektory sú súčasťou primárneho systému na vykurovanie a chladenie väčšiny budovy. Teplotné médium (teplé v zime a chladné v lete) sa privádza cez rozvodné potrubie inštalované pod stropmi chodieb na všetkých podlažiach. Bočné potrubia slúžia na spojenie s konvektormi, ktoré sú tiež umiestnené pod stropmi. Konvektory ohrievajú alebo ochladzujú vzduch a vďaka svojmu umiestneniu priamo zohrievajú alebo ochladzujú betón, ktorý je hlavným zdrojom tepelnej zotrvačnosti v budove. Takéto riešenie prepojené s termálnou masou eliminuje výkyvy teplôt a je v súlade so snahou o čo najjednoduchšie riešenie mechaniky. Hoci je reakčný čas relatívne dlhý, vďaka veľmi malej oscilácii teplôt v interiéri to neprekáža.

Vzduchové boxy
Vzduchotesné budovy potrebujú riadenú výmenu vzduchu. Túto úlohu zabezpečujú v budove IUCN vzduchové boxy inštalované pod podlahou pozdĺž obvodových stien. Každý box obsahuje filter, ventilátor a výmenník tepla. Boxy nasávajú vonkajší vzduch cez otvory umiestnené pod balkónmi, prečistia ho, upravia teplotu a vháňajú ho do interiéru cez krátke potrubie napojené na tri výduchy umiestnené v podlahe. Na vzduchových boxoch treba raz ročne vykonať údržbu, ktorú uľahčuje prístupový panel v podlahe. Navyše, boxy sú umiestnené pred balkónovými dverami, kde nebudú nikdy zapratané nábytkom, alebo pred oknami. Krátke a rovné potrubie umožňuje ľahké, a teda aj častejšie a lacnejšie čistenie od prachu, čo pomáha predĺžiť životnosť technológie.

Výmena vzduchu
Odpadový vzduch sa odvádza cez otvory umiestnené na strope. Rýchlosť výmeny vzduchu riadia senzory, ktoré merajú koncentráciu CO2 v interiéri. Úsporu energie zabezpečuje aj automatické zníženie výmeny vzduchu v prípade, keď koncentrácia CO2 klesne pod stanovenú úroveň (napríklad v noci). Budova tak dýcha spolu so svojimi užívateľmi.

CO2 senzory a výduchy na odpadový vzduch
sú integrované v inovatívnych stropných paneloch, ktoré okrem toho obsahujú konvektory, svietidlá, protipožiarne zariadenia a akustické tlmiče. Zariadenia v týchto paneloch sú napojené na centrálny okruh pozdĺž chodieb. Panely integrujú mechanické a elektrické zariadenia do organizovanej a esteticky príjemnej jednotky a navyše pekne ladia s betónovými stropmi, na ktorých sú zavesené. Montáž panelov umožňuje flexibilitu v usporiadaní podlaží.

Systém vetrania je jednoduchý a univerzálny a dokáže sa prispôsobiť zmenám vo využití priestorov. Nahrádza vetranie oknami – skúsenosti ukazujú, že individuálne vetranie oknami zo strany používateľov narúša optimálne fungovanie systému.

Decentralizovaný systém vykurovania, vetrania a klimatizácie
Typ decentralizovaného systému vykurovania, vetrania a klimatizácie, aký sa navrhol pre budovu IUCN, bol v roku 2010 v danej časti Švajčiarska radikálnou novinkou. Okrem toho, že systém efektívne využíva energiu a je postavený na malých štandardizovaných zariadeniach, umožňuje tiež urýchliť výstavbu, znížiť náklady a poskytnúť flexibilitu, pretože každá jednotka sa môže nastaviť bez toho, aby ovplyvnila ostat­né. Samostatné zariadenia vzduchotechniky pre reštauráciu, kuchyňu a konferenčnú miestnosť sú umiestnené v suteréne. Aj tieto zariadenia využívajú tepelné výmenníky.

Elektrické systémy
Budova centrály IUCN je plne postavená na zelenej energii – v kombinácii hydroelektrických a fotovoltických zdrojov. Fotovoltická elektráreň na streche budovy generuje 150 kW, čo pokrýva približne 70 % potrieb. Na začiatku projektu sa počítalo s tým, že tento systém vyrobí 120 kW energie, ale do momentu inštalácie pokročila technológia natoľko, že jej účinnosť sa zvýšila o 25 %.

V administratívnych budovách je hlavným spotrebičom energie osvetlenie, preto sa aj tu maximalizovalo denné osvetlenie – strešnými oknami na chodbách a veľkými oknami po obvode budovy. Žiarenie a prehrievanie v lete obmedzujú tieniace balkóny a vonkajšie rolety, ktoré sa vysúvajú zdola nahor. Rolety sú motorizované a ovládané centrálne, užívatelia však majú možnosť ovládať ich aj individuálne. Navyše je centrálne riadený systém pripravený prispôsobiť sa zmenám v usporiadaní priestorov a ich využití.
V budove sú inštalované dva hlavné typy svietidiel. Fluorescentné svietidlá poskytujú hlavné osvetlenie a sú napojené na senzory pohybu a denného svetla. Nastaviteľné LED svietidlá poskytujú svetlo teplej farby. Všetky svietidlá spĺňajú podľa štandardov EÚ podmienky triedy A.

Vysokonapäťové a nízkonapäťové vedenie ako aj dátové káble sú ľahko prístupné vďaka umiestneniu v podlahových drážkach. Všetky zásuvky sú takisto inštalované v podlahe. Projektanti sa tak vyhli inštalácii v stenách a priečkach, čo by jednak ovplyvnilo termoizo­lačné vlastnosti budovy a vyžadovalo by si aj podstatne viac inštalatérskych prác. Okrem to­ho sa tak podarilo ponechať priečky pohyblivé.

Zdravotnotechnické inštalácie
Aj v tejto oblasti sa pri návrhu budovy IUCN myslelo na efektívne využívanie vody. Vodovodné batérie sú vybavené pohybovými senzormi a časovačmi. Nízkoprietokové armatúry znižujú spotrebu vody. Pisoáre sú bezvodé. Dažďová voda sa zachytáva na streche a skladuje vo veľkej nádrži. Používa sa na splachovanie toaliet a zavlažovanie záhrady. Na hlavných chodbách sú inštalované štyri fontány s pitnou vodou, ktoré neslúžia len na uhasenie smädu užívateľov budovy, ale aj na pripomenutie toho, že prístup k pitnej vode je základným ľudským právom, ktoré je viac ako miliarde ľudí na svete odopreté. Teplá voda sa pripravuje s využitím tepla získaného z prevádzky chladiacich miestností.

Definícia udržateľnosti vo výstavbe – ktorá je tá správna?
Udržateľnosť vo výstavbe je čoraz frekventovanejším pojmom, jeho vysvetlenie však býva často rôzne. Na jednoduchšie pochopenie vyvinula Nadácia Holcim Foundation for Sustainable Construction päťbodovú definíciu. Tá zároveň slúži na posúdenie toho, do akej miery je tá-ktorá stavba „udržateľná“.

Prvé tri body sa týkajú ekonomických, environmentálnych a sociálnych vplyvov stavby. Stavba by mala byť ekonomicky realizovateľná, a to nielen z hľadiska investičných nákladov, ale aj z hľadiska nákladov na prevádzku; dôležitou súčasťou projektu môže byť v niektorých situáciách aj schopnosť zabezpečiť adekvátne financovanie stavby. Z environmentálneho hľadiska sa má budova vyznačovať najmä energeticky efektívnou prevádzkou a zvážením ekologických vplyvov použitých materiálov – nezanedbateľný je v tomto ohľade aj spôsob výstavby. Sociálne hľadisko zahŕňa nielen vplyv stavby na život spoločnosti (či integruje alebo rozdeľuje, podnecuje alebo utlmuje spoločné aktivity, alebo či prispieva k lepšej kvalite života atď.), ale aj to, či napríklad budúci užívatelia a susedia stavby boli zapojení do jej plánovania.

Ďalší, štvrtý bod, sa zameriava na kvalitu stavby z architektonického a urbanistického hľadiska. Hovorí sa, že nárok na úspech aj v oblasti udržateľných stavieb majú iba pekné a kvalitné stavby realizované v kontexte dobrého urbanistického riešenia.

Posledný z piatich bodov nabáda k použitiu inovatívnych riešení, ktoré by však mali byť dostupné a hlavne aplikovateľné aj na iných stavbách. Inovácia má aj na poli udržateľnosti vo výstavbe totiž zmysel iba vtedy, ak ju možno použiť na viac ako jednom projekte.

Dobrý príklad
Architekti v tomto prípade ukázali, ako sa dá s niekoľkými dobrými nápadmi a v úzkej spolupráci všetkých subjektov postaviť budova, ktorá je priateľská k životnému prostrediu a jej užívateľom a nevyžaduje si zvýšené investície. Zároveň však potvrdili, že aj zelená architektúra môže byť provokatívna a vybočovať zo všeobecne vnímaných stereotypov.

(sf)
Článok vznikol z podkladov spoločnosti Holcim, ktorá spolupracovala na vývoji a dodávkach betónu pre stavbu. Zároveň financovala sklenenú nadstavbu budovy s názvom Holcim Think-Tank, v ktorej sa vytvorili kongresové priestory.

Foto: Holcim

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.