Terazzové povrchy podláh v priemyselných objektoch

Do skupiny tenkovrstvových prekrytí podláh nepochybne patria terazzové povrchy, ktoré sú už klasickou technológiou­ povrchových úprav pre podlahy priemyselných objektov a vďaka svojmu zloženiu, farebnosti i architektonickej­ skladbe sú vhodné aj ako reprezentačné podlahy vstupných a iných hál priemyselných i verejných objektov.

Technológia výroby
Betónový poter
Prvým krokom je zhotovenie vystuženého betónového poteru (poter musí byť nehladený, čerstvý – vyzretý minimálne 48 hodín, rovnomerne hrubý s nerovnosťou maximálne 3 mm na celej ploche meranej latou s dĺžkou 2 m). Keďže ide v podstate o plávajúcu podlahu, medzi podklad a poter sa vkladá izolačná lepenka alebo fólia umožňujúca pohyb terazzovej vrstvy do strán.

Podkladom pre terazzové povrchy musí byť vždy betónová vrstva zhotovená z betónu pevnostnej triedy C 25/30. Najkvalitnejšie podlahy tohto typu sa zhotovujú metódou tzv. čerstvé na čerstvé. Po spracovaní nosnej podlahovej vrstvy sa ešte za čerstva (najneskôr do 2 hodín) nanáša vrstva terazzovej zmesi v hrúbke približne 15 mm (resp. trojnásobku veľkosti najväčšieho zrna terazzovej zmesi). Na takto pripravený poter sa leje terazzo, ktoré sa po technologickej pauze (minimálne 14 dní) brúsi za mokra do vysokého lesku. V záverečnej fáze po úplnom vysušení liateho terazza sa povrch ošetrí ochranným náterom. Aby nevznikali nechcené trhliny, treba terazzovú podlahu i podkladový betónový poter správne dilatovať v úsekoch maximálne 5 × 5 m. Po celom obvode treba podlahu dilatovať polyuretánovou páskou hrubou 3 až 10 mm. Túto dilatáciu možno prekryť lištou či soklom.

V prípadoch, keď je betón podkladu pre terazzo starší, nie však viac ako 24 hodín, možno aplikovať priamo na hrubo upravený, avšak urovnaný podklad adhézny mostík. Betónový podklad starší než 24 hodín sa musí pred nanesením adhézneho mostíka upraviť zrnovaním a musí sa aspoň 12 hodín vlhčiť alebo sa musí použiť vhodný adhézny mostík.

Zloženie terazza
Terazzo je zmes cementovej malty, farbiva a drviny, najlepšie vápencovej (mramor). Veľkosť zrna mramorových drvín je väčšinou podriadená veľkosti priestoru, prípadne plochy. Väčšie plochy môžu byť zhotovené zo zmesi hrubšej zrnitosti, na menšie plochy je vhodné použiť jemnejšiu zrnitosť.

Farebnosť terazzovej podlahy je daná najmä farebnosťou mramorových drvín, ale tvorí ju aj kombinácia farebných drvín, použitého farbiva v cementovej malte, prípadne farby kameniva v malte a v neposlednom rade použitý cement, ktorý napríklad v bielej farbe môže ovplyvniť celkový vzhľad podlahy. Kombináciou farieb, veľkosťou zrna a pôdorysným vytváraním tvarov či obrazcov možno zhotoviť terazzové podlahy na vysokej výtvarnej i architektonickej úrovni (obr. 1 a 2).

Obr. 1 a 2 Vytváranie ornamentov v terazzovej podlahe

Mramorová drvina
Základným materiálom liatej terazzovej podlahy je prírodný mramor frakcie 9 až 27 mm. K dispozícii je široká paleta farieb. Ako spojivo slúži cementová zmes biela alebo sivá, prípadne pigmentovaná do žiadaného odtieňa.

Hlavnou zložkou terazzovej podlahy sú použité mramorové drviny, ľahko obrusné, ktoré vytvárajú štruktúru povrchu. Drobné kamenivo s cementovým spojivom, prípadne farbivom, je v tomto prípade iba výplňová zložka. Množstvo jemného kameniva, väčšinou frakcie 0 až 4 mm, prípadne podľa zrnitosti drvených frakcií 0 až 2 mm, by v nijakom prípade nemalo presiahnuť 30 % celkového pomeru k drvinám. Drvené kamenivo by malo byť v úzkych frakciách, aby vynikla jeho prítomnosť v povrchu. Treba použiť vždy cement rovnakej triedy ako pre podklad, čiže triedy I 32,5, v množstve minimálne 350 kg/m³. Farbivo sa dávkuje v množstve zodpovedajúcom požadovanému farebnému tónovaniu maltovej výplne, maximálne však do 6 % hmotnosti cementu. Množstvo vody by malo zodpovedať vodnému súčiniteľu w = 0,5, v prípade použitia plastifikátora až w = 0,4. Zmes musí byť ľahko spracovateľná.

Všetky škáry vytvorené v podklade musia byť priznané aj vo vrstve zhotoveného terazza. Ich prerezanie musí prebehnúť najneskôr do 12 hodín od zhotovenia a rez vo vrstve terazza musí byť rovnaký ako šírka škáry v spodnom podkladovom betóne, prípadne širší. Nedodržanie tejto podmienky môže spôsobiť vytvorenie mostíka a pri zvýšení teploty deštrukciu terazzovej časti škáry.

Obr. 4 až 7 Brúsenie terazza

Brúsenie terazza
Aby nedochádzalo k vylamovaniu zŕn najmä drobného kameniva, možno začať brúsiť nášľapnú terazzovú vrstvu najskôr po uplynutí minimálne 5 dní od jej položenia. Brúsenie (obr. 5) sa najlepšie vykonáva diamantovými plošnými brúskami za stáleho oplachovania vodou. Podľa potreby sa plocha zatrie jemnou cementovou maltou, aby sa vyrovnali všetky prípadné kaverny a nedostatky.

Druhé brúsenie povrchu sa uskutočňuje tesne pred dokončením objektu, keď je už povrch bez chýb a pohľadovo uspokojivý. Jemné póry a drobné kaverny sa po brúsení v ďalšej fáze zatrú cementovou kašou plnenou prípadne i farbivom. Po dokonalom omytí a vyschnutí sa podlaha na oživenie farieb napustí riedenou ľanovou fermežou. Na údržbu sú potom vhodné transparentné vosky.

Základné zmesi kameniva možno pripraviť už vrecované, v presných označených dávkach, a na stavenisku sa dávkuje iba cement, farbivo a voda. Na trhu v súčasnosti pôsobia firmy, ktoré dodávajú suché terazzové zmesi už s cementom i prísadami v papierových vreciach. Zmes stačí iba zamiešať s vodou a aplikovať. Zmes možno v tomto prípade vzhľadom na malý objem miešať priamo na mieste zabudovania v bežných malých miešačkách. Následná technológia brúsenia zostáva rovnaká.

Použitie
Terazzové podlahové systémy na báze vápencových drvín sú určené do vnútorných častí budov. Vzhľadom na vyššiu nasiakavosť a malú odolnosť proti účinkom striedavého mrazu a topenia, prípadne rozmrazovacích prostriedkov, nemožno opísanými technologickými postupmi bez špeciálnych opatrení zhotovovať terazzové podlahy na miestach, ktoré sú vystavené poveternostným vplyvom.

Súčasná technológia brúsenia plôch pomocou diamantových nástrojov umožňuje použiť i tvrdé, málo nasiakavé drviny, odolné proti poveternostným vplyvom a súčasne aj proti oteru a obrusu. Za týchto okolností možno zhotovovať terazzové povrchy i na otvorených priestranstvách s tým, že obsah cementu nesmie byť nižší ako 400 kg/m³;  musia sa použiť účinné stekuťovacie prísady na zabezpečenie vodného súčiniteľa w < 0,4 a prevzdušňovacie prísady na zabezpečenie 6 % obsahu vzduchu v čerstvej terazzovej kompozícii. Na obr. 8 až 12 sú znázornené niektoré vzory terazza.

Záver
Terazzo možno použiť nielen ako podlahovú krytinu, ale aj ako obkladový materiál na steny, kozuby, prípadne schodiskové stupne, pracovné či parapetné dosky. Tieto obklady sa realizujú veľkoplošnými prefabrikovanými obkladovými panelmi, pričom spoje sa vypĺňajú cementovou zmesou. Výhodou terazza v porovnaní s kameňom je aj možnosť zvýšenia pevnosti vložením oceľovej výstuže (napríklad v prípade realizácie konzolových schodiskových stupňov, jednostranne votknutých do steny).

Spracované podľa publikácie J. Doležala a P. Svobodu Priemyselné podlahy a komunikácie v priemyselných parkoch. (Bratislava­: JAGA GROUP, 2009).