Sadrokartónové a sadrovláknité podlahy

Typickou ukážkou využitia suchých procesov pri realizácii podláh sú rekonštrukcie. Pri starších objektoch sa často stretávame s drevenými trámovými stropmi a ak projekt statiky kvôli stuženiu vyslovene nepredpíše želetobetónovú dosku, zvyčajne sa snaha minimalizovať dodatočné zaťaženie budovy premietne aj do výberu podlahy. Ak by sa potery realizovali klasickým mokrým procesom, do objektu by sa zbytočne zabudovávala vlhkosť, realizácia by bola zbytočne prácna a zvýšila by sa hmotnosť konštrukcie. Sadrokartónové a sadrovláknité podlahy tvoria zvyčajne dosky s rozmermi 600 x 2 000 mm a hmotnosťou asi 25,5 kg/m³.

Je nevyhnutné si uvedomiť, že suchá podlaha, alebo možno výstižnejšie podpodlaha (z nemeckého Trockenunterboden) neslúži ako nosná konštrukcia, ale iba ako roznášacia (vyrovnávacia) vrstva pod nášľapnú vrstvu, a preto musí byť podklad dostatočne únosný. Pokiaľ má podkladová vrstva požadovanú rovinnosť, môžu sa klásť dosky priamo na separačnú polyetylénovú fóliu, alebo štandardne na krokovú izolačnú vrstvu z polystyrénu, alebo z minerálnej vlny, ktorá má lepšie akustické vlastnosti. Fólia sa používa pri betónových stropoch, aby sa zabránilo prenikaniu zvyškovej vlhkosti do suchej podlahy, naopak pri drevených stropoch sa nesmie použiť, aby konštrukcia mohla dýchať a drevo nehnilo. Priedušná by mala byť, samozrejme, aj nášľapná vrstva.

Ukladanie bez vyrovnania je zväčša možné iba pri novostavbe, pretože pri rekonštrukcii je podkladová vrstva málokedy dostatočne rovná. Vtedy je potrebné, aby sa vyrovnala suchým podsypom, ktorý sa napríklad pri drevenom záklope realizuje na priedušnú fóliu alebo papierovú lepenku. Suchú podlahu s podsypom možno použiť aj pri podlahovom vykurovaní, ale okolie rúrok treba vyplniť vláknitou izoláciou a výška podsypu nad rúrkou musí byť minimálne 10 mm. Práca s podsypom si vyžaduje istú zručnosť, treba sa vyhnúť napríklad nakopeniu podsypu v strede miestnosti a jeho následnému rozťahovaniu. Jednoduchšie je rozvoziť ho po celej miestnosti a potom vyrovnať. Pri sťahovaní latou sa postupuje vždy v smere von z miestnosti. Po vyrovnanom podsype sa neodporúča chodiť. Ak pri vyrovnávaní treba dosiahnuť hrúbku väčšiu ako 100 mm, musí sa po desiatich centimetroch hrúbky položiť obyčajná sadrokartónová doska a až potom sa môže pokračovať v sypaní ďalšej vrstvy.

Pri kladení ďalšej vrstvy podlahy existuje niekoľko možností. Pri plávajúcej podlahe treba po obvode miestnosti lepiť okrajové pásiky z minerálnej vlny s hrúbkou 10 mm, aby sa zamedzilo prenosu krokového hluku do zvislých konštrukcií. Dôležitá je tiež voľba správneho typu podlahových dosiek. V štandardných obytných miestnostiach sa môže použiť sadrokartónová podlaha, pretože jej plošná zaťažiteľnosť je 1,5 – 3,5 kN/m². Ak sa však podlaha realizuje v kanceláriách, kde sa ako nášľapná vrstva použije tenkovrstvové PVC a nábytok bude na kolieskach, musí sa podlaha celoplošne prestierkovať na tento účel určenou stierkou s hrúbkou minimálne 2 mm. Ak sa vyžaduje vyššia pevnosť, je vhodné použiť sadrovláknité dosky.
 
Ak priestory nebudú dlhodobo zaťažené vlhkosťou (napríklad bytové kúpeľne), stačí naniesť na podlahu kaučukový izolačný náter. Ak sa však predpokladá vyššia alebo dlhotrvajúca vlhkosť, je vhodné použiť cementové dosky. Nejde však o cementotrieskové dosky, ktoré môžu podliehať objemovým zmenám a sú ťažšie spracovateľné, ale o cementové dosky novej generácie bez drevnej hmoty, s ktorými sa napriek ich pevnosti pracuje ako so sadrokartónom.

Najrýchlejšia montáž sa dosiahne pri použití sendvičových dosiek, ktoré pozostávajú z troch továrensky zlepených sadrokartónových dosiek s hrúbkou 8 mm, s nalepenou polystyrénovou alebo minerálnou izoláciou s rôznou hrúbkou a ktoré sú po obvode vybavené perom a drážkou. Dostupné sú, samozrejme, aj dosky s perodrážkou bez izolácie. Na lepenie stykov sa používa špeciálne lepidlo, ktoré sa musí naniesť v dostatočnej hrúbke. Pri kladení podlahy na suchý podsyp sa postupuje opačne ako pri sypaní, teda od dverí smerom do miestnosti. Zhotovenie sendvičovej podlahy kladie na realizáciu podkladu zvýšené nároky, pretože pri ňom už nie je možná dodatočná korekcia nerovností.

Správne kladenie prvej a druhej vrstvy dielcov	Správne rozmiestnenie sponiek

Tradičný postup pri realizácii podlahy je prácnejší a časovo náročnejší. Takáto podlaha pozostáva z dvoch vrstiev sadrokartónu alebo sadrovlákna, spravidla s hrúbkou 12,5 mm, ktoré sa zlepia priamo na stavbe. Na suchý podsyp sa začne smerom od dverí klásť polystyrén, nie však naraz po celej ploche miestnosti, ale vždy iba tak, aby vznikol dostatočný manipulačný priestor. Hneď sa ukladá prvá vrstva dosiek, čím sa získa pochôdzny povrch. Dosky sa kladú na krížovú väzbu nasucho, vzájomne sa v stykoch nelepia. Po položení celej miestnosti sa pokračuje druhou vrstvou, ktorá musí byť oproti prvej vrstve položená na väzbu a to v oboch smeroch. Vrchné dosky sa na spodné lepia tmelom alebo lepidlom, čo možňuje pomocou hrúbky jeho vrstvy vyrovnať prípadné drobné nerovnosti (preto je tento typ obľúbený aj medzi spracovateľmi s menšou praxou) a následne sa kotví aj mechanicky. Mechanické spájanie vrstiev sa pri sadrokartónových doskách robí sponkovaním, pri sadrovláknitých doskách pomocou skrutiek. Ak sa kladú sendvičové dielce bez podsypu, začína sa s kladením v ľavom rohu miestnosti oproti dverám, pri styku so stenou, respektíve obvodovým dilatačným pásom sa najskôr odstráni pero.

Pri použití cementových dosiek je postup prác podobný ako v predchádzajúcich prípadoch. Dôležité je však použitie originálnych prvkov, ktoré sú schopné odolať aj permanentnej vlhkosti, ako napríklad špeciálne montážne lepidlá, tmely a antikorové skrutky.

Väčšina chýb pri realizácii vzniká pre nedostatočné naštudovanie montážnych postupov alebo svojvoľné zamieňanie komponentov. Množstvu chýb sa možno vyhnúť jednoduchým prečítaním návodu či technického listu. Sú však miesta, kde je pravdepodobnosť chyby vyššia. Je preto dôležité, aby sa skladba podlahy správne navrhla už v projekte. Ináč sa môže ľahko stať, že sa pri realizácii vynechá napríklad parozábrana, alebo sa použije nepriedušná fólia na drevený podklad. Niekedy sa podceňuje úloha obvodových dilatačných pásikov, čo môže poškodiť akustiku celého objektu, alebo minimálne sa nedosiahnu vlastnosti uvádzané v technických listoch. Pri akýchkoľvek pochybnostiach je určite najvhodnejšie kontaktovať výrobcu stavebného systému.