rekonstrukcia drevenej podlahy muzea martin gropius bau
Galéria(8)

Rekonštrukcia drevenej podlahy múzea Martin-Gropius-Bau

Partneri sekcie:

Použitie elastických silanových lepidiel prispieva k redukcii napätia v šmyku, čím sa zamedzuje vzniku ťahových síl v podklade. Ich aplikácia je veľmi jednoduchá. Pri spracovaní nezanechávajú nijaké škvrny na dlaniach. Jednozložkové silanové lepidlá sú vhodné na lepenie všetkých druhov drevených podláh. Svoje uplatnenie našli aj pri rekonštrukcii drevených podláh v múzeu Martin-Gropius-Bau v Berlíne.

01henkel big image
08henkel big image
07henkel big image
05henkel big image
04henkel big image
03henkel big image
02henkel big image
rekonstrukcia drevenej podlahy muzea martin gropius bau 6339 big image
Budovu v súčasnosti známu ako Martin-Gropius-Bau postavili v roku 1884 podľa projektu Martina Gropiusa a Heina Schmiedena ako múzeum úžitkového umenia. Múzeum sa nachádza v berlínskej štvrti Kreuz­berg, ktorá sa z jednej najchudobnejších častí Berlína, akou bola na konci sedemdesiatych rokov 20. storočia, premenila na súčasné kultúrne centrum nemeckej metropoly. Múzeum bolo v roku 1945 na konci druhej svetovej vojny poškodené bombardovaním a v rokoch 1978 až 1981 a 1991 až 2000 prešlo rekonštrukčnými a reštaurátorskými prácami. V priebehu rokov sa však podlahy vo výstavných priestoroch skrivili a viditeľne sa prepadli aj staré dosky z oregonskej pínie, ktoré boli uložené na nosných trámoch. Radikálna oprava drevenej podlahy sa tak stala nevyhnutnosťou.

Rozsah prác bol v dôsledku improvizovaného reštaurovania po druhej svetovej vojne enormný. V podloží sa vzájomne prekrývali liate povrchy zo surového betónu so starými klenbovými stropmi a až na minimum neporušených podlahových dosiek (98 % starých podlahových parkiet sa rozobralo) sa musela vytvoriť úplne nová konštrukcia podlahy. Na vyrovnanie výškových rozdielov sa pod parkety ako podkladová vrstva použil suchý podlahový systém pozostávajúci z panelov na báze síranu vápenatého so zámkovým spojom. Ide vlastne o dutú podlahu s hladkým povrchom, ktorá je pochôdzna už po jednom dni. K zadaniu rekonštrukcie podlahy, ktorá bola čiastočné financované aj z európskeho fondu, patrila aj podmienka, že rozdiely medzi novými a pôvodnými parketami nesmú byť na prvý pohľad viditeľné.

Po vykonaní prvého prieskumu sa zistilo, že pôvodný podklad bol realizovaný z parkiet z oregonskej borovice s hrúbkou 32 mm. Pôvodne bol vo výstavných halách položený smrekovec, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ho však vymenili za robustné dosky z ušľachtilého dreva oregonskej borovice, ktoré sa používajú na realizáciu pódií. Na obnovu podláh v múzeu sa museli vyrobiť nové dosky. Drevo sa prepravilo loďou z USA do Nemecka a tu sa upravilo na dosky s hrúbkou 28 mm. Drevená podlaha tohto druhu sa nenachádza nikde inde na svete. Ide o jedinečný produkt, vyrobený na mieru.

Drevo pred uložením muselo dosiahnuť správnu vlhkosť, preto sa k samotnej realizácii pristúpilo až jedenásť mesiacov po narezaní dosiek. Vo finálnej fáze sa dosky vysušili v sušiarni na priemernú vlhkosť 9 %. Všetky výstavné priestory múzea sú klimatizované. V každej miestnosti sa nachádza prístroj na meranie vlhkosti vzduchu, aby sa dala rozpoznať aj tá najmenšia zmena. Všetky namerané dáta sa starostlivo uchovávajú – iba tak možno vystavené diela chrániť proti poškodeniu.

Celkovo sa mali rekonštruovať podlahy v 38 výstavných priestoroch s plochou 3 800 štvorcových metrov. Pôvodne sa plánovali parketové dielce dlhé 6 metrov, ­realita však ukázala, že dosky s takouto dĺžkou nebude možné položiť. Namerali sa odchýlky až 10 cm. Preto sa nakoniec parkety skrátili. Výsledná dĺžka najdlhšej parkety bola 3,10 metra a najkratšej 2,4 metra.

Na lepenie parkiet sa použilo jednozložkové vysokoelastické silanové lepidlo vhodné na lepenie drevených podláh. Elastické lepenie zmenšuje napätie v šmyku, a tým dlhodobo zamedzuje vzniku ťahových síl v podklade. Výhodou lepidla je priľnavosť k rozličným podkladom. Lepidlo sa nanášalo na povysávanú, ale inak nepredpripravenú podlahu – penetrácia podkladu nebola nutná. Vďaka takzvanému času otvorenia lepidla 25 až 40 minút mali podlahári dostatok času, aby skompletizovali nové a pôvodné parketové dielce presne podľa predstáv pamiatkarov.

Múzeum Martin-Gropius-Bau v Berlíne
Zhotovovateľ: spoločnosť Viebahn GmbH, Mllenhagen
Rozsah prác: 3 800 m2 drevených podláh
Drevo: oregonská borovica
Lepidlo: Thomsit P 685 Elast Universal s technológiou Flextec
Suchý podlahový systém: FLOOR and more, Lindner Group

TEXT: Peter Šovčík
FOTO: Henkel ČR

Peter Šovčík je externým spolupracovníkom spoločnosti Henkel ČR, spol. s r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.