Podlahové krytiny
Galéria(5)

Podlahové krytiny

Partneri sekcie:

Keramické a kamenné krytiny patria medzi často používané povrchové úpravy podláh nielen v občianskych budovách. Aby však mohli plniť svoju funkciu a nepodliehali poruchám, je dôležité vybrať správne napojenie podlahovej krytiny a podkladovej vrstvy.

 

Konštrukcie krytiny

Podlahové krytiny z keramiky alebo kameňa možno ukladať:
a) na väzbu s nosným podkladom,
b) na separačnú vrstvu a na tepelnoizolačné, resp. zvukovoizolačné vrstvy.

Podľa toho sa rozlišujú podlahové krytiny spojené s podkladom a plávajúco položené podlahové krytiny. Ďalej uvedené vyhotovenia sa vzťahujú najmä na podklad na báze cementu v podobe poteru alebo maltového lôžka.

Keramické a kamenné krytiny na nosnom podklade (konštrukcie spojené s podkladom)

Podlahové krytiny spojené s podkladom sa používajú všade tam, kde treba očakávať vysoké mechanické namáhanie, tepelné zaťaženie a pod. (priestory remeselnej a priemyselnej výroby) a konštrukcia krytiny nemusí spĺňať požiadavky na tepelnú, zvukovú a požiarnu ochranu (obr. 1).

Princíp konštrukcie spojenej s podkladom spočíva v tom, že všetky vrstvy – podlahová krytina, hrubé alebo tenké maltové lôžko – sú spojené navzájom a s nosným podkladom celoplošným silovým spojením pevným v šmyku. Rozhodujúci význam má najmä spojenie medzi podkladovou maltou, resp. podkladovým poterom a nosným podkladom.

Na dokonale očistený podklad sa kvôli zlepšeniu adhézie vždy musí naniesť najprv adhézny mostík (cementová suspenzia). Adhéziu zvyšujú aj disperzie zo syntetických alebo reakčných živíc.

Obr. 1 Schematické znázornenie konštrukcií podláh s keramickou a kamennou krytinou
a) Podlahová krytina spojená s nosným podkladom. Dilatačné škáry (škáry ohraničujúce polia) sa nevytvoria pri poteroch spojených s podkladom. b) Krytina na potere nad separačnou vrstvou alebo hydroizoláciou s dilatačnou škárou (škárou ohraničujúcou polia). c) Krytina na potere nad tepelnoizolačnou vrstvou s pomocnou hydroizoláciou a dilatačnou škárou (škárou ohraničujúcou polia)

1 – keramické a kamenné podlahové krytiny, 2 – lepidlo na tenkú vrstvu, 3a – poter spojený s podkladom alebo hrubé maltové lôžko, 3b – roznášacia vrstva (plávajúci cementový poter), 4 – adhézny mostík, 5 – nosný podklad (holý betónový strop), 6a – separačná vrstva, resp. klzná vrstva (polyetylénová fólia v dvoch vrstvách), 6b – separačná vrstva nad hydroizoláciou (polyetylénová fólia v jednej vrstve), 7 – izolácia proti vlhkosti podľa DIN 18 195, 8 – elastoplastická škárovacia látka s výplňovým profilom, 9 – dilatačná škára (škára ohraničujúca polia), 10 – pomocná hydroizolácia (polyetylénová fólia 0,1 mm v jednej vrstve), 11–  epelnoizolačná vrstva, 12 – výstuž podľa potreby (vystužovacia sieť)

Konštrukcia podlahovej krytiny

Keramické a kamenné krytiny možno ukladať:

  • na vytvrdnutý poter spojený s podkladom, resp. na  vyrovnávaciu vrstvu spravidla do tenkovrstvového lôžka alebo do hrubovrstvového lôžka;
  • na čerstvo nanesené maltové lôžko na hrubú vrstvu podľa pomocou adhéznej disperzie ako kontaktnej vrstvy nanesenej vopred; pri určitých keramických a kamenných krytinách môže tento druh kladenia spôsobiť vznik fľakov a výkvetov; odporúča sa len pre menšie plochy podlahovej krytiny;
  • na dostatočnej rovný holý strop do tenkovrstvového lôžka; predpokladom je však podkladová plocha spĺňajúca požiadavky na väčšiu rovinnosť.

Proces zmršťovania

Pri kladení keramických a kamenných podlahových krytín treba postupovať opatrne, ak sa na podklade prejavujú silné zmeny tvaru následkom zmrašťovania (napr. neukončený proces zmrašťovania ešte mladého oceľobetónového stropu alebo čerstvého cementového poteru spojeného s podlahou). Keďže tvrdá horná vrstva nesleduje pretvorenia podkladu, môžu vznikať šmykové napätia, ktoré už spriahnutie nemôže preniesť a hrozí oddelenie.

Preto treba dodržiavať príslušné lehoty, teda podkladové betónové plochy musia byť v čase kladenia podlahovej krytiny staré minimálne 6 mesiacov, cementové potery spojené s podkladom 28 dní. Treba dodržiavať aj zvyškovú vlhkosť uvedenú v tab. 1 a 2.

Tab. 1 Dovolené hodnoty vlhkosti poterov pod podlahovú krytinu

Tab. 2 Menovitá hrúbka a pevnosť, resp. tvrdosť vykurovacích poterov na tepelnoizolačných vrstvách pre úžitkové zaťaženie do 1,5 kN/m2

Ak nemožno dodržiavať minimálne lehoty, možno v závislosti od očakávaného namáhania položiť keramickú a kamennú podlahovú krytinu na elastické medzivrstvy (veľmi flexibilné lepidlá zušľachtené prísadou plastu), na dilatačné rohože (obr. 2) alebo ako plávajúce krytiny na separačnú vrstvu.

Pri podlahových krytinách spojených s podkladom treba vytvoriť dilatačné škáry medzi budovami na rovnakom mieste ako v nosnej konštrukcii. Pri poteroch spojených s podkladom netreba použiť dilatačné škáry (škáry ohraničujúce polia); sú škodlivé a rušia spojenie. Okrajové škáry sa vytvoria pri vysokých konštrukčných prvkoch len vtedy, keď nie sú pevne spojené s nosným podkladom.

Obr. 2 Schématické znázornenie dilatačnej rohože na kritickom podklade s dlaždicami v tenkovrstvom lôžku

1 – keramická a kamenná krytina, 2 – lepidlo na dlaždice, 3 – dilatačná rohož stabilná v tlaku s priehlbinami v tvare rybiny (podkladová rohož izoluje proti vlhkosti, je nosná, rozpojuje, chráni a sanuje), 4 – rúno nakašírované na zadnej strane, 5 – kritický podklad (napr. ešte čerstvý cementorvý poter)

Keramické a kamenné podlahové krytiny na separačnej vrstve

Konštrukcie podlahových krytín na separačnej vrstve (obr. 1 b) sa používajú najmä zo stavebno-technických alebo stavebno-fyzikálnych dôvodov.

Úlohou separačnej vrstvy je bezpečne oddeliť konštrukciu nachádzajúcu sa nad ňou od nosného podkladu pri čo najmenšom odpore v šmyku. Keďže pridaním separačnej vrstvy nie je žiadne adhézne spojenie s podkladom, horná vrstva stropu a nosný strop sa môžu pohybovať nezávisle od seba.

Podmienkou však je, aby rovný podklad, na ňom umiestnená dvojvrstvová separačná a klzná vrstva a elastické okrajové škáry medzi podlahovou konštrukciou a všetkými vysokými konštrukčnými prvkami umožňovali voľnú pohyblivosť. Podľa druhu poteru, veľkosti poterového poľa a geometrie miestnosti treba navrhnúť a vytvoriť škáry ohraničujúce polia a dilatačné škáry medzi budovami.

Konštrukcia podlahovej krytiny

Keramické a kamenné krytiny možno ukladať:

  • na vytvrdnutý poter nad separačnou vrstvou spravidla do tenkovrstvového lôžka alebo do hrubovrstvového lôžka,
  • na čerstvo nanesené maltové lôžko nad separačnou vrstvou na hrubú vrstvu.

Kladenie na poter

Zmeny tvaru a objemu vznikajú pri voľne uloženej, tenkej cementovej poterovej platni (s hrúbkou minimálne 35 mm) najmä pre zmrašťovanie,  napúčanie a tepelne podmienené procesy. Poterová platňa sa pri tom môže prehnúť alebo vyduť na okrajoch.

Kvôli obmedzeniu pretvorení cementového poteru na separačnej vrstve na neškodnú mieru sa treba snažiť o zloženie poteru čo najmenej podporujúce zmrašťovanie. Okrem toho musí byť cementový poter na separačnej vrstve v čase kladenia krytiny starý minimálne 28 dní a musí vykazovať zvyškovú vlhkosť uvedenú v tab. 1 a tab. 2.

Ak nemožno dodržať požadované lehoty, je možnosť, v závislosti od očakávaného namáhania, položiť podlahovú krytinu na elastické medzivrstvy (veľmi flexibilné lepidlá) alebo na dilatačné rohože (obr. 2).

Kladenie na maltové lôžko nad separačnú vrstvu

Konštrukcie takéhoto druhu sú veľmi poruchové. Vzhľadom na silnú tendenciu k pretvoreniu čerstvej maltovej vrstvy, ktorá má prevziať úlohu roznášacej vrstvy, predstavujú nekontrolovateľné riziko. Pri určitých kamenných a keramických krytinách môže tento spôsob kladenia vyústiť nielen do vzniku trhlín, ale aj fľakov a výkvetov.

Keramické a kamenné podlahové krytiny na tepelnoizolačnej vrstve

Plávajúce konštrukcie podlahových krytín (obr. 3) sa používajú najmä pre tepelnú a zvukovú ochranu.

Obr. 3 Schematické znázornenie konštrukcie podlahy s keramickými a kamennými krytinami na tepelnoizolačnej vrstve.

a) krytina v tenkom lôžku na stvrdnutom cementovom potere, b) krytina v hrubom lôžku na stvrdnutom cementovom potere, c) krytina v tenkom lôžku na stvrdnutom cementovom potere nad separačnou vrstvou alebo hydroizoláciou

1 – keramické a kamenné krytiny, 2 – lepidlo na tenké lôžko, 3 – stvrdnutý cementový poter (vrstva roznášajúca zaťaženie minimálne 45 mm), 4 – zakrytie (polyetylénová fólia 0,1 mm v jednej vrstve), 5 – tepelnoizolačná vrstva, 6 – nosný podklad (holý betónový strop), 7 – podkladová malta (hrubé lôžko 15 až 20 mm), 8 – separačná vrstva (polyetylénová fólia 0,1 mm v dvoch vrstvách), 9 – separačná vrstva nad hydroizoláciou (polyetylénová fólia v jednej vrstve), 10 – izolácia proti vlhkosti podľa DIN 18 195, 11 – ochranná vrstva (minimálne ≥ 35 mm)

Konštrukcia podlahovej krytiny

Keramické a kamenné krytiny možno ukladať:

  • na vytvrdnutý poter nad tepelnoizolačnou vrstvou  spravidla do tenkovrstvového lôžka alebo do hrubovrstvového lôžka,
  • na čerstvo nanesené maltové lôžko nad tepelnoizolačnou vrstvou na hrubú vrstvu.

Kladenie na poter

Aby sa zabránilo vzniku konvexných vydutí pri procese zmrašťovania spojeného systému krytina – cementový poter, treba aj pri tejto plávajúcej konštrukcii vytvoriť roznášaciu vrstvu čo najmenej podporujúcu zmrašťovanie; tá  musí byť pri kladení krytiny stará minimálne 28 dní (zrelosť pod krytinu). Dovolený obsah vlhkosti je uvedený v tab. 1 a tab. 2.

Ak nemožno dodržať požadované lehoty, je možnosť, v závislosti od očakávaného namáhania, položiť podlahovú krytinu na elastické medzivrstvy (veľmi flexibilné lepidlá) alebo na dilatačné rohože.

Pri cementových poteroch s keramickými a kamennými krytinami môže byť účelné použitie výstuže z rohoží na obmedzenie výškového posunu hrán trhlín pri vzniku prípadných trhlín.

Kladenie na maltové lôžko nad tepelnoizolačnú vrstvu

Tento spôsob kladenia je síce spojený s relatívne malou konštrukčnou výškou, ale v iných súvislostiach nie je bezproblémový (nebezpečenstvo vydúvania, vzniku trhlín, fľakov na povrchu krytiny) a mal by sa používať iba vo výnimočných prípadoch (obr. 4).

Obr. 4 Platne z prírodného kameňa uložené bezprostredne na čerstvo nanesenom potere s tepelnoizolačnou vrstvou (maltové lôžko zodpovedajúce poteru). Týmto spôsobom sa kladenia sa sice dosiahne relatívne nízka konštrukčná výška, nie je však celkom bezproblémový (nebezpečenstvo vydutia, vzniku trhlín, fľakov na povrchu krytiny), a preto by sa mal používať len vo výnimočných prípadoch a na malých plochách.

1 – okrajová škára s výplňovým profilom a elastoplastickým tmelom, 2 – platne z opracovaného prírodného kameňa, 3 – betónová stena s estetickou funkciou povrchu, 4 – čerstvo nanesený betónový poter, 5 – výstuž (rohož, ak je potreba), 6 – dilatačná škára (škára ohraničujúca pole)

D. Neumann, U. Weinbrenner, U. Hestermann, L. Rongen
Grafické prílohy: archív autorov
Foto: Port Exclusive