Plavecké bazény
Výstavba bazénu predpokladá vysoký stupeň kvality použitých stavebných materiálov, zhotovenia prestupov v stenách a v podlahe, ako aj zhotovenia detailov. Všetky bazény by z tohto dôvodu, bez ohľadu na použitý finálny materiál, mali realizovať montážne firmy s dostatkom praktických skúseností.
Obkladové prvky
Za najčastejšie používané povrchové materiály bazénu sa považujú keramický obklad a sklená mozaika. Dôvodom sú výhody, ktoré tieto materiály poskytujú:
- obmedzená tvorba mikroorganizmov, povlakov vzhľadom na anorganický charakter (keramické obklady a dlažby, škárovacia malta),
- odolnosť proti chlóru a chemikáliám,
- tvarová a farebná variabilita, formátová flexibilita a kombinovateľnosť,
- minimálna nasiakavosť (mrazuvzdorný materiál),
- protišmyková úprava (využitie na schodoch, podlahe, prípadne zaobľujúce prvky v protišmykovej úprave),
- ľahká údržba hygieny rohov bazénov pri použití fabiónov,
- vylúčenie ostrých hrán,
- ľahká preprava materiálu na miesto zabudovania v malých objemoch.
K nevýhodám patria vyššie finančné náklady v porovnaní s nákladmi na fóliové alebo laminátové typy bazénov. Zhotovenie si vyžaduje precíznu prácu pri aplikácii hydroizolačnej stierky okolo prestupov (najčastejší problém zatekania bazénov), dilatačných škár a podobne. Výsledná funkčnosť bazénu závisí od kvality realizácie. Predpokladom kvalitnej realizácie je dodržanie odporúčaných pracovných postupov (obr. 1).
Realizácia železobetónovej vane
Železobetónová vaňa musí byť vodotesná s kvalitne vyhotovenou povrchovou vrstvou. Akokoľvek kvalitný materiál nie je totiž zárukou dosiahnutia požadovaných vlastností a funkčnosti bazénu, ak sa ukladá na nedostatočne pripravený podklad.
Použitý betón musí z hľadiska životnosti svojimi vlastnosťami vyhovovať požiadavkám normy STN EN 206-1: 2002 (Betón. Časť 1: Špecifikácia, vlastnosti, výroba a zhoda). Z vybraných požiadaviek je nutné dodržať vodný súčiniteľ, minimálnu triedu pevnosti, minimálne množstvo cementu. Vzhľadom na predpokladané hrubšie steny bazénu je nevyhnutné betónovú zmes dokonale vibrovať, aby sa zamedzilo tvorbe štrkových hniezd. Požadovanú tekutosť betónovej zmesi možno dosiahnuť správnym návrhom prísad. Od tekutosti závisí schopnosť betónovej zmesi zatiecť okolo oceľovej výstuže respektíve vyplniť prípadné medzery.
Ak sa bazény realizujú ako zapustené do terénu, treba ich z dôvodu zemnej vlhkosti izolovať z vonkajšej strany vhodnými bariérami (obr. 2). Používajú sa bituménové pásy, fólie, prípadne bentonitové tkaniny, ktoré sú novinkou na trhu. Pracovná škára medzi základovou doskou a stenami sa vytesňuje napučiavacími povrazcami na báze akrylpolymérov alebo bentonitov.
Kvalitu podkladu ovplyvňuje správne ošetrovanie betónu po zrealizovaní vane. V prvých dňoch, hlavne v horúcom letnom alebo veternom počasí, treba povrch betónu kropiť vodou, pripadne použiť vhodné ošetrovacie prípravky, aby sa zamedzilo tvorbe trhlín.
Vyrovnanie podkladu
Pred inštaláciou keramických obkladových prvkov alebo mozaiky je dôležité venovať pozornosť rovinnosti nového, prípadne existujúceho (pri rekonštrukcii) podkladu.
Na vyrovnanie stien sa odporúča použiť malty na báze cementu zušľachtené špeciálnymi tekutými latexovými prísadami. Ich aplikáciou sa dosahuje požadovaná prídržnosť k podkladu a lepšia spracovateľnosť. Hrúbka vyrovnávacej vrstvy závisí vždy od kvality podkladu. Možno aplikovať s hrúbkou do 20 až 30 mm (obr. 3).
Na vyrovnanie vodorovných povrchov sa používajú poterové materiály, ktoré možno nanášať minimálne s hrúbkou 10 mm ako kotvené k podkladu, s použitím vhodného adhézneho mostíka. Na tento účel sú vhodné cementové materiály s rýchlym priebehom tuhnutia a tvrdnutia, bez tvorby zmrašťovacích trhlín, ktoré umožňujú následné nanesenie izolácii proti vode už v priebehu niekoľkých hodín, prípadne dní, v závislosti od zrealizovanej hrúbky.
–>–>
Izolovanie bazénov
Ak sa betón pripraví v súlade s požiadavkami STN EN 206-1, správne uloží, dostatočne zhutní, riadne ošetrí jeho povrch, mal by teoreticky vyhovovať požiadavke na vodotesnosť bez potreby dodatočného izolovania. Avšak v praxi bežne dochádza už v projektovej fáze k nesprávnemu návrhu vodného súčiniteľa betónovej zmesi alebo počas nedôslednej a nesprávnej realizácie (dopĺňanie vody) k vzniku defektov vo forme dutín respektíve prázdnych miest okolo výstuže, čo má za následok narušenie vodotesnosti. Z tohto dôvodu je preto nevyhnutné na betón aplikovať dodatočnú hydroizolačnú membránu. Najčastejšie ide o dvojzložkové malty na báze cementových spojív, jemného triedeného kameniva, špeciálnych prísad a syntetických polymérov, aplikovaných v celkovej hrúbke 2 mm (obr. 4).
Vzhľadom na menšie hrúbky sa do prvej vrstvy odporúča zapracovať sklotextilnú mriežku odolnú proti alkáliám. Na izoláciu detailov (styk stena-podlaha, stena-stena) sa používajú pružné pogumované pásy, ktoré vďaka pružnosti odolávajú vznikajúcim napätiam. V závislosti od tvaru bazénového telesa a náročnosti zvládnutia detailov sa používajú hydroizolačné membrány vo forme stierky, prípadne náteru alebo nástreku (obr. 5). Vodotesnosť bazénového telesa možno overiť zátopovou skúškou. Podľa druhu použitého materiálu sa táto skúška vykonáva až po úplnom vyzretí izolačnej membrány, po približne 3 až 5 dňoch.
Obr. 5 Plavecký bazén kompletne zaizolovaný s použitím dvojzložkovej pružnej malty vystuženej sklotextilnou mriežkou odolnou proti alkáliám
Lepenie obkladových prvkov
Existuje celý rad lepidiel, ktoré sa odporúča použiť pri realizácii bazénov. Pri výbere lepidla treba zohľadňovať použitý druh a formát finálnej krytiny, teda, či ide o keramickú dlažbu a obklad, mozaiku a podobne, lokalitu a aktuálne klimatické podmienky, alebo častú požiadavku investora na rýchlu realizáciu.
Pri realizácii plaveckých bazénov je nevyhnutné používať cementové lepidlá triedy C2 podľa STN EN 12004: 2008 (Malty a lepidlá na obkladové prvky. Požiadavky, hodnotenie zhody, klasifikácia a navrhovanie). Možná je však aj aplikácia deformovateľných (S1) a vysoko deformovateľných lepidiel (S2). Aby sa docielil 100-percentný spoj s podkladom, bez dutín a možnosti kondenzácie vody medzi obkladovým/dlažobným prvkom a podkladovou vrstvou je dôležité obklad/dlažbu nalepiť vždy obojstranne (obr. 6). Čas plnenia bazéna vodou je ovplyvnený druhom použitého lepidla, pohybuje sa v rozmedzí od 3 do 21 dní.
Škárovanie plaveckých bazénov
Obklad a dlažba plaveckých bazénov ako aj škárovací materiál musí odolávať vplyvu chemicky upravovanej vody alebo morskej vody s obsahom solí. Do prostredia s takým stupňom záťaže sa odporúča použiť škárovací materiál na báze epoxidových živíc triedy RG podľa STN EN 13888: 2009 (Škárovacie látky na obkladové prvky. Požiadavky, hodnotenie zhody, klasifikácia a označovanie). Výhodou je ich vysoká odolnosť proti chemikáliám, životnosť, stálofarebnosť, jednoduchšie čistenie.
Vo výnimočných prípadoch, prípadne pri menších plaveckých bazénoch s pitnou vodou je vhodné použiť aj cementové škárovacie malty triedy CG2 podľa STN EN 13888, zušľachtené tekutými polymérnymi prísadami, nahradzujúcimi v plnej miere zámesovú vodu, vďaka ktorým sa škára stáva menej pórovitá, kompaktnejšia, odolná proti oderu a má lepšiu prídržnosť k stenám škáry.
Na výplň škár v styku stena-podlaha, stena-stena, okolo prestupov, v plošnom rastri 9 m2 je nevyhnutné používať pružné tesniace tmely. Najčastejšie sa tieto detaily tesnia silikónovými acetátovými tmelmi, ktoré spĺňajú požiadavky normy STN EN ISO 11600: 2004 (Stavebné konštrukcie. Tesniace hmoty. Klasifikácia a požiadavky na tmely (ISO 11600:2002)). Vhodné tmely do bazénov sa vyznačujú rozťažnosťou až 25 %, vodotesnosťou, priepustnosťou pre vodné pary, odolnosťou proti plesniam, dobrou odolnosťou proti kyselinám, životnosťou. Na zvýšenie prídržnosti ku stenám škáry slúžia penetračné nátery.
TEXT: Ing. Stanislav Hošek
FOTO: MAPEI SK
Ing. Stanislav Hošek je technickým manažérom firmy MAPEI SK, s. r. o.
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.
