Správna obnova titánzinkových striech

Zásady správneho návrhu strešných krytín z titánzinkového materiálu, ako aj najčastejšie sa vyskytujúce nedostatky pri návrhu a realizácii plechových zastrešení na dvojitú stojatú drážku – to je ústredná téma tohto článku.

 V súčasnosti sa investuje nezanedbateľné množstvo súkromných a štátnych prostriedkov do obnovy a revitalizácie striech. Niektoré strešné systémy aplikované v minulosti sa dnes nachádzajú na hranici životnosti. Sú na nich rozpoznateľné systémové nedostatky – pri návrhu aj pri realizácii. Zodpovedne zmýšľajúci investor si uvedomuje, že porucha ktoréhokoľvek elementu komplexného zastrešenia spôsobuje obrovské škody v ostatných konštrukciách strechy, ale aj samotnej stavby.

Aj preto sú nekvalifikované práce na obnove strešného plášťa alebo nevhodný výber materiálu, respektíve technické riešenie nevhodné v konkrétnych podmienkach stavby nehospodárnym a nebezpečným riešením. Výdavky zapríčinené nefunkčnosťou strechy sú často niekoľkonásobkom stavebných úspor a prinášajú len krátkodobú spokojnosť.
 
Zásady správneho návrhu
Dlhodobé skúsenosti a sledovanie realizácií ukazujú, že na bezporuchové a trvanlivé kovové strešné krytiny je nevyhnutné v projekčnej aj realizačnej oblasti venovať pozornosť týmto hlavným realizačným postupom:

• odvetranie strešného plášťa,
• zabezpečenie teplotnej rozťažnosti krytinových pásov,
• strešný sklon,
• klampiarske detaily a napojenia,
• realizácia.

 
Odvetranie strešného plášťa
Plechová drážkovaná strešná krytina na rozdiel od iných skladaných  predstavuje prakticky nepriedušnú obalovú vrstvu. Je pritom nevyhnutné vylúčiť zrážanie vlhkosti na spodnej strane kovu na zabránenie korózii a na ochranu celej strešnej konštrukcie. Táto požiadavka sa týka všeobecne plechových krytín z rôznych materiálov. Z tohto dôvodu je podľa súčasného stavu techniky predpokladom na správnu funkciu a dlhodobú životnosť celej strešnej konštrukcie práve dvojplášťová vetraná konštrukcia. Zhotovenie striech s drážkovanou plechovou krytinou ako jednoplášťových (nevetraných) je spojené s radom v praxi veľmi ťažko splniteľných požiadaviek.

Strechy zakryté z titánzinkového materiálu sú dnes takmer výlučne navrhované ako tzv. studené dvojplášťové vetrané strechy s dôrazom na dostatočne nadimenzovanú odvetrávaciu vzduchovú vrstvu, s vyriešením detailu privádzacieho a odvádzacieho otvoru, na zodpovedne zhotovenej parotesnej zábrane a difúzne otvorenej fólii na hornom líci tepelnej izolácie. Tieto požiadavky sa dnes týkajú prakticky všetkých plechových krytín.

Vetraná strešná skladba 1 (obr. 1) je v súčasnosti overenou a najvyužívanejšou strešnou sklad­bou, a to z hľadiska nenáročnosti vyhotovenia a bezproblémovej funkčnosti. Pri tejto skladbe musíme klásť dôraz na kvalitu vyhotovenia dreveného debnenia a jej pripevnenia (použitie vhodných krútených klincov, skrutiek a podobne). Ďalej treba správne dimenzovať výšku odvetrávacej medzery, ktorá je závislá od strešného sklonu.

Obr. 1 Vetraná strešná skladba 1 (s nevetranými nosnými prvkami s tepelnou izoláciou na plnú výšku krokvy) 1 –    systém dvojitej stojatej drážky 2 –    drevené debnenie, hr. 24 mm, šírka dosiek max. 160 mm 3 –    vetraný strešný priestor (pozri tab. 1) 4 –    poistná (prelepená) hydroizolačná fólia, resp. oddeľovacia vrstva ako funkčné podstrešie 5 –    tepelná izolácia/krokvy 6 –    parozábrana (styky a okrajové napojenia hermeticky zlepiť a mechanicky upevniť)	Obr. 2 Vetraná strešná skladba 2 (s vetranými nosnými prvkami, bez tepelnej izolácie na plnú výšku krokvy a so štruktúrovanou podkladovou vrstvou) 1 –    systém dvojitej stojatej drážky 2 –    štruktúrovaná oddeľovacia vrstva 3 –    drevené debnenie, hr. 24 mm, šírka dosiek max. 160 mm 4 –    vetraný strešný priestor (pozri tab. 1) 5 –    tepelná izolácia/krokvy 6 –    parozábrana (styky a okrajové napojenia hermeticky zlepiť a mechanicky upevniť)

Častými chybami pri tejto strešnej skladbe sú napríklad nesprávne nadimenzované odvetranie, znemožnenie funkcie odvetrania chybne umiestnenou tepelnou izoláciou, nepoužitie poistnej difúznej fólie či použitie nesprávnej fólie.

Vetraná strešná skladba 2 (obr. 2) so štruktúrnou rohožou sa aplikuje vždy pri použití záklopového materiálu bez schopnosti absorpcie a priepustnosti vlhkosti (veľkoformátové drevotrieskové dosky – OSB, CETRIS atď.), ako aj pri absencii poistnej difúznej fólie v skladbe strešného plášťa.

Štruktúrovaná rohož je špeciálna podložka, ktorá sa kladie priamo pod plech na debnenie a zamedzuje kontaktu spodnej strany plechu s prípadnou vlhkosťou. Tvorí ju polyamidová rohož s hrúbkou 7 až 8 mm uchytená na difúznej priepustnej fólii. Navyše, táto štruktúrna rohož zvukovo izoluje a môže slúžiť na určité vyrovnanie prípadných výškových nerovností na drevenom debnení.
 
Vzduchová vrstvička vymedzená výškou štruktúrnej rohože nenahradzuje odvetrávanú vzduchovú vrstvu, ktorej výška sa dimenzuje podľa strešného sklonu.

Častými chybami pri tejto strešnej skladby sú znemožnenie funkcie odvetrania pre vyhotovenie hrebeňa strechy bez odvetrania, nesprávna aplikácia štruktúrnej rohože, napojenie riešené len preložením aj pri sklonoch £15°, nesprávne ukončenie štruktúrnej rohože pri odkvape, nesprávne napojenie rohože na priestupy cez strešný plášť (komín, strešné okno atď.).

a)	b)
sklon strechy ≤10° dĺžka pásov 10 m, montáž pomocou predĺžených posuvných príponiek spádový stupeň s položenou drážkou pozor, drevený hranol nad krytinovým pásom namontovať následne výška stupňa ≥60 mm dilatačná medzera na pohyb ≥15 mm	sklon strechy >10° ≤35° hrúbka materiálu prídavnej drážky 0,80 mm dĺžka krytinových pásov max. 10 m presah krytinových pásov min. 250 mm vodná drážka so spätným ohybom, nezostrihovať dilatačná medzera na pohyb ≥15 mm
c)	d)
sklon strechy ≥35° pri dvojitej stojatej drážke a uhlovej stojatej drážke presah krytinových pásov 50 mm, podľa ich dĺžky dilatačná medzera na pohyb 10 mm	vyhotovenie detailu horného pásu (detail odkvapu bez štruktúrovanej oddeľovacej vrstvy) výška stupňa ≥80 mm
Obr. 3 Strešné krytiny, detaily a) priečny spoj ako spádový stupeň, b) priečny spoj s prídavnou drážkou, c) priečny spoj ako jednoduchá ležatá drážka, d) spádový stupeň so stlačenou drážkou
e)	f)
pás prídavnej drážky so spätným ohybom na zakvačenie krytinových pásov (väčšia stabilita) hrúbka materiálu 1,0 mm dĺžka ≥2 m ≤3 m, styk profilov preložiť, nespájkovať spájkovaním pripevniť ku krytinovému pásu	sklon strechy >35° iba pri systéme uhlovej stojatej drážky dĺžka krytinových pásov ≤6 m oblasť presahu musí vyrovnať teplotnú dĺžkovú rozťažnosť pásu aj v oblasti drážky
Obr. 3 Strešné krytiny, detaily (pokračovanie) e) optimalizácia detailu: prídavná drážka, f) priečny spoj ako drážka v drážke pri systéme uhlovej stojatej drážky

Zabezpečenie teplotnej rozťažnosti krytinových pásov
V modernej klampiarskej praxi sa pracuje väčšinou s plechom vo zvitkoch a dĺžky jednotlivých pásov môžu byť pri materiáli ­RHEINZINK® až 16 m. Strechu vyhotovenú z krytinových pásov na dvojitú stojatú drážku treba riešiť s ohľadom na teplotnú rozťažnosť použitého materiálu v priečnom i pozdĺžnom smere. V priečnom smere uvedené zaistíme správnou voľbou hrúbky, rozvinutej šírky a medzery medzi stenami stojatej drážky, čiže správnym profilom krytinového pásu.

V pozdĺžnom smere pri dĺžkach nad 3,0 m je nevyhnutné zohľadniť aj dilatačné pohyby krytinových pásov. Tomu zodpovedá pripojenie na podklad pomocou systému posuvných (dilatačných) a pevných príponiek. Pri bežných dĺžkach krytinových pásov do 10 m je dilatačná medzera 10 mm, ktorá sa musí dodržať pri odkvapnicovom páse a pri ukončení hrebeňa.

Vo zvláštnych prípadoch sa môže zvoliť dĺžka krytinových pásov až 16 m. Potom je však nutné dilatačnú medzeru zväčšiť na minimálne 16 mm a použiť predĺžené posuvné príponky. V tomto prípade je však potrebné posúdiť celý návrh vo všetkých súvislostiach. V prípade návrhov striech s väčšími dĺžkami (>16) musíme vyhotoviť priečne delenie. Voľba detailu priečneho dilatačného spoja musí byť vykonaná bez kompromisov v súlade s konkrétnym strešným sklonom.

Zároveň sa musí zohľadniť poloha priestupov, napríklad strešných okien, komínov, svetlíkov či strešných otvorov. Ak je to možné, priestupy treba umiestniť do pásma pevných príponiek. Pevné pásmo možno realizovať v prípade potreby až do dĺžky 3 m. Ak to nie je možné, musia sa jednotlivé oblasti oddeliť od seba dilatačnou lištou, ako už bolo uvedené.

Dilatácia musí byť zohľadnená aj v úžľabiach striech a pri všetkých typoch žľabov – zvlášť dôležitá je táto problematika pri zaatikových a medzistrešných žľaboch.

Obr. 4 Korektné vyhotovenie napojenia krytinového pásu na odkvap

Strešný sklon
Skúsenosti potvrdzujú, že v minulosti normami povolený minimálny spád plechových krytín 3° nie je pri drážkovanej krytine dostačujúci. Podľa našich poznatkov možno očakávať tzv. bezproblémovú strechu krytú plechovou krytinou zhruba od sklonu 7°, a to z dôvodu možnosti výskytu tlakovej vody z rozpúšťajúceho sa snehu, vytvárania ľadu na okrajoch strechy, nad snehovými zábranami alebo väčšími strešnými priestupmi.
Uvedené je zakotvené tiež v aktualizovanej norme STN 73 1901. Za určitých predpokladov je možné vyhotoviť strechy na dvojitú stojatú drážku aj pri sklone <7° (minimálne 5°). K takej streche však treba pristupovať so zvýšenou opatrnosťou a voliť riešenia, ktoré obmedzia rizikovosť. Patria sem napríklad celoplošné použitie tesniacich pásikov do drážok, zvýšenie tesnosti poistnej hydroizolácie vytvorením vodotesného podstrešia, aplikácia opatrení vylučujúcich vplyv kondenzovanej vlhkosti na krytinu i na podklad pod krytinou (použitie separačnej vrstvy – štruktúrnej rohože), a hlavne dostatočné prevetrávanie striech (výška vzduchovej medzery 100 mm). Musí sa znížiť aj hrúbka prvej dosky pri odkvape z dôvodu možnosti vytvorenia spätného spádu na krytine. Limitné obmedzenie strešného sklonu minimálne 5° nevylučuje vyhotovenie oblúkových striech s takmer 0° sklonom vo vrchole.

 
Klampiarske detaily a napojenia
Strešnému sklonu je nutné prispôsobiť výber a spôsob vytvárania klampiarskych detailov a priečnych dilatačných spojov. Aj vyhotovenie a oplechovanie strešných priestupov sa musí prispôsobiť sklonu strechy. Klampiarske detaily plechových krytín na dvojitú stojatú drážku treba riešiť ako drážkované spoje bez priameho kotvenia k podkladu (perforovania materiálu), bez nutnosti uplatňovať tesniace tmely. Z pohľadu návrhu detailov a ich napojení na krytinu musí plechová krytina fungovať ako celok aj v jej najnepatrnejšom detaile. Najčastejšou príčinou nefunkčnosti plechových krytín (až 90 %) je práve nesprávna voľba klampiarskych detailov a ich napojení. Uvedenej problematike treba venovať dostatok pozornosti počas projektovej prípravy a pochopiteľne aj počas realizácie. Dôslednú prípravu môže zabezpečiť len skúsený odborník, projektant s dostatočnými znalosťami a praxou v danej oblasti.
 
Realizácia
Súčasťou projektovej prípravy obnovy plechových striech má byť aj výber spoľahlivého, zodpovedného zhotovovateľa klampiarskych prác, ovládajúceho navrhnutú technológiu. Zhotovovateľ si musí pred realizáciou prevziať stavenisko a  spracovať o ňom podrobný písomný záznam. V rámci uvedených činností je potrebné podľa možností odhaliť skryté chyby, ktoré sú pri rekonštrukciách striech častým sprievodným javom, napríklad nefunkčné odvetranie strešného plášťa z dôvodu nevhodnej výšky tepelnej izolácie vo vzťahu k navrhnutej výške vzduchovej škáry, nevhodný podklad pod krytinou či nefunkčné vyhotovenie poistnej hydroizolácie a jej detailov.

Nevyhnutným predpokladom spoľahlivej realizácie je aj dôkladné naštudovanie všetkých projekčných podkladov, výkresov a detailov. V rámci predmetnej činnosti sa odporúča osobná konzultácia s riešiteľom projektu, prípadne s technickým dozorom stavby. Počas realizácie je nevyhnutné aplikovať všetky navrhnuté riešenia a používať pritom najmodernejšiu dostupnú strojovú či ručnú technológiu na zodpovedné spracovanie klampiarskych prác. Na základe dodržania uvedených zásad možno očakávať spoľahlivý výsledok – fungujúce zastrešenie.
 
TEXT: Ing. Gabriel Boros
Foto: Rheinzink

Ing. Gabriel Boros je konateľom v spoločnosti Rheinzink Sk, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.