Utesnenie obkladov bazénov

O ideálnom stave možno hovoriť v prípade, ak nie je nutné podklad bazénu vyrovnávať. Realita je však taká, že táto situácia nastáva len zriedkakedy a následné vyrovnanie podkladu je súčasťou väčšiny realizácií. Tento pracovný krok odstraňuje prípadné nerovnosti, resp. nepresnosti, ktoré vznikli pri betonáži. Podklad sa nevyrovnáva cementovou omietkou, ale zaisťuje sa štandardnou reprofiláciou betónu s deklarovanou priľnavosťou reprofilačných mált min. 1,5 MPa.

Riešenie, ktoré je vhodné pre malé a veľké bazény, exteriér aj interiér a poskytuje i veľkú variabilitu pri architektonickom riešení, je utesnenie železobetónovej vane stierkovou hydroizolačnou vrstvou.
Vyhotovenie stierkových hydroizolácií možno rozdeliť do štyroch etáp.

Z podkladu sa dôkladne odstránia všetky nečistoty, ako sú prach, nesúdržné častice, zvyšky oddebňovacieho oleja a pod. Nanesie sa penetračný náter, ktorý podklad spevní, zvýši priľnavosť vrstiev, zníži nasiakavosť a pravdepodobnosť vzniku trhlín.

Spôsob utesnenia závisí od tvaru prestupu. Prestup v mieste stierkovej hydroizolácie treba utesniť prírubou alebo epoxidovou zálievkou doplnenou penetračným náterom (obr. 1). Jednoduché zatretie prestupu hydroizolačnou stierkou naruší funkčnosť systému.

Obr. 1 Utesnenie prestupu stierkovej hydroizolácie
a – monolitická železobetónová konštrukcia, b – prestup, c – stierková hydroizolácia, d – obklad, e – utesnenie prestupu epoxidovou zálievkou a vhodnou penetráciou

Zabezpečí sa dvojzložkovou event. jednozložkovou flexibilnou minerálnou stierkou v dvoch až troch vrstvách po celej ploche bazéna v hrúbke 2 až 3 mm pri celkovej spotrebe približne 4 až 5 kg/m² v závislosti od použitého materiálu. Funkčnosť systému možno dosiahnuť iba dodržaním požadovanej spotreby.

Súčasťou hydroizolačnej stierky sú flexibilné tesniace pásy, ktoré riešia problematické detaily (dilatácie, škáry, vnútorné rohy a pod.). Ich montáži treba venovať dostatočnú starostlivosť, pretože chybne spracovaná bandáž môže viesť k problémom ohrozujúcim funkčnosť celého systému.

Problematika tesniacich pásov úzko súvisí s predpokladanou flexibilitou stierkovej hydroizolačnej vrstvy. Väčšina výrobcov deklaruje vo svojich technických listoch schopnosť preklenúť trhlinky na podklade. V skutočnosti je však táto vlastnosť obmedzená, predovšetkým pri nižších teplotách, čo treba vziať do úvahy najmä pri statickom riešení konštrukcie a plánovaní funkčných dilatačných celkov.

Na záver utesnenia treba vykonať skúšky zatopenia bazénovej vane vrátane prelievacích kanálikov.

Výrobcovia materiálov použiteľných pri tesnení bazénových telies a škárovaní obkladov ponúkajú ucelené flexibilné systémy. Tieto odporúčané a overené skladby sú popísané v dokumentácii, vykalkulované v rozpočtoch, no zriedkakedy realizované. Pri realizácii sa často používa materiál, ktorý je pre realizačnú firmu finančne zaujímavejší, ale i adekvátne menej kvalitný. Cenový rozdiel však predstavuje len zanedbateľnú čiastku vzhľadom na celkovú cenu diela.

Bežným spôsobom montáže je nanesenie lepidla hrebeňovou stierkou a osadenie dlaždice. Je dôležité zabezpečiť plnoplošné prilepenie dlažby bez vzniku dutín po hrebeňovej stierke. V praxi sú však časté prípady, keď sa obklad prilepí na 30 až 50 % plochy. V takom prípade škára nie je vodotesná, čo po čase vedie k jej podmáčaniu. To je neprijateľné nielen z hygienického hľadiska, ale i nebezpečné pri vypúšťaní bazénu v zimnom období.

Rez škáry dlažby musí umožniť jej dilatačný pohyb, aby nedošlo k vzniku prasklín a odseparovaniu keramickej dlažby.

Z hľadiska chemického a mechanického zaťaženia sa odporúča vyhotoviť finálne škárovanie keramiky na ploche bazénovej vane i na jej priľahlých ochodziach z materiálu na báze epoxidovej živice. Pri chybne navrhnutých škárovacích hmotách na bazénových ochodziach nie je vhodné časté používanie agresívnych čistiacich prostriedkov. V prípade, že ide o bazén s nižšou úžitkovou hodnotou, možno použiť škárovaciu hmotu na cementovej báze.