image 87403 25 v1
Galéria(4)

Vladimír Gallo: „Ľudia si začnú vodu vážiť, až keď zdražie.“

Stavebný trh je nevyspytateľný a prináša rôzne výkyvy. Firma Combin Banská Štiavnica začínala so siedmimi zamestnancami, pričom v najlepších rokoch ich bolo až tristo. Dnes je však ich počet značne menší. Čo všetko musí urobiť stavebná firma, aby prežila náročné obdobie?

01 Zamok Halic Foto Combin
02 Bytovka Cintorinska BA Foto Combin
03 Cisticka vody Tr Stankovce Foto Combin
GALLO NOVY

Čomu treba pripisovať úbytok zamestnancov vo vašej spoločnosti?

Tento rok patrí k najťažším v našej histórii, a aj preto počet našich zamestnancov klesol pod 180. Uplynulý rok sme síce mali extrémne silný, keď sme sa dostali do TOP 12 najväčších stavebných firiem na Slovensku a obrat sme mali 70 miliónov eur, ale tento rok máme výrazný prepad.

Do decembra 2015 sa totiž ukončilo programové obdobie Európskej únie a projekty boli pozastavené vrátane začatých. Mnoho naplánovaných projektov sa tento rok ešte nezačalo a ďalšie sa len pomaly rozbiehajú. Táto situácia súvisí aj s tohtoročnými voľbami a následnými personálnymi zmenami na dôležitých postoch.

Takže nekopírujete vývoj stavebného trhu, ktorý sa opäť dostal do konjunktúry?

Najväčší podiel v stavebníctve majú cestné stavby a v rámci nich predovšetkým diaľničný program. Na ňom Combin neparticipoval a ani neparticipuje. V cestnom hospodárstve realizujeme len spätné opravy komunikácií. Naším profilovým zameraním stále zostávajú vodohospodárske a environmentálne stavby. Tento segment inžinierskeho staviteľstva obsahuje komplexnú dodávku čistiarní odpadových vôd, úpravní vody a vodojemov, ďalej výstavbu kanalizačných a vodovodných sietí, ako aj reguláciu brehov tokov riek, rekonštrukciu a výstavbu hrádzí vodných diel.

Ako sa z náročnej vnútropodnikovej situácie dostávate?

Predovšetkým sa musia rozbehnúť projekty, ktoré sú schválené, a musia sa začať stavať stavby, ktoré sa stále len preverujú a posudzujú. Jednoducho, musíme začať robiť.

Zámok, Halič, 2014 – 2015 Komplexná obnova a prestavba pôvodne renesančného zámku, ktorý dnes slúži ako hotel.
Zámok, Halič, 2014 – 2015
Komplexná obnova a prestavba pôvodne renesančného zámku, ktorý dnes slúži ako hotel.

Mnoho naplánovaných projektov sa tento rok ešte nezačalo a ďalšie sa len pomaly rozbiehajú.
Bude firma nútená aj ďalej prepúšťať svojich zamestnancov?

Hoci v minulom roku niektorí ľudia odišli do zahraničia a stavy sa nám znížili, snažil som sa zamestnancov neprepúšťať. Verím, že zákazky, ktoré sme vytendrovali, sa rozbehnú. Očakával som, že oproti minulému roku to bude horšie, ale zároveň som dúfal, že toto leto už pôjdeme naplno. Stále nejdeme na plné obrátky, hoci jeseň je už o niečo lepšia.

Sedíme vo vašom rezidenčnom projekte na Cintorínskej ulici v Bratislave, ktorý je najnovšou akvizíciou vašej bytovej výstavby. Tá je u vás na vzostupe?

Áno, popri tejto bytovke sme realizovali viacero projektov nájomných bytov, ale aj projektov na zníženie energetickej záťaže. Pre mestá a obce sme rekonštruovali budovy vrátane zateplenia škôl či verejných budov pre komunálny sektor. Istý čas to bol veľmi silný segment v našej činnosti a okolo roku 2009 dokonca prevýšil tržby na iných úsekoch. Neskôr sa však tento objem zmenšil a dnes tvorí výrazne menšiu časť nášho zamerania.

Vráťme sa k vodohospodárskemu programu. Ktoré projekty sa končia a ktoré by sa mohli začať?

Končí sa výstavba nových sietí, ktorými Slovensko spĺňa kritériá určené pred vstupom do Európskej únie, keď muselo odkanalizovať obce a mestá do 15-tisíc obyvateľov. Ešte sme nesplnili podmienku odkanalizovať obce nad 2 000 obyvateľov, ktorá by sa mala zrealizovať do roku 2020. Tým splníme kritériá určené pred vstupom do Európskej únie v rámci rezortu životného prostredia.

Polyfunkčný objekt, Cintorínska ul., Bratislava, 2014 – 2016 Objekt s podzemnými garážami, obchodnou jednotkou a 19 bytmi situovaný v preluke medzi dvomi budovami.
Polyfunkčný objekt, Cintorínska ul., Bratislava, 2014 – 2016
Objekt s podzemnými garážami, obchodnou jednotkou a 19 bytmi situovaný v preluke medzi dvomi budovami.

Vykonávate aj rekonštrukciu jestvujúcich vodovodných sietí?

Áno, lebo tie najstaršie vodovodné siete pochádzajú z 50. rokov, iné sa zase dobudovali v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Čiže prichádza obdobie, keď siete budú musieť ísť do rekonštrukcie, aby bolo dodržané zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.

Využívate pritom špeciálne technológie?

Našou ambíciou je byť špecialistom na trhu na bezvýkopové technológie. Ide najmä o technológie na zaťahovanie veľkých profilov a na sanáciu ich vnútra s cieľom zvyšovať kvalitu pitnej vody. Na Slovensko sa snažíme doniesť technológie, ktoré by dokázali zlacniť výmeny a rekonštrukcie vodovodných sietí. V súčasnosti napríklad rokujeme o uskutočnení dohody na využívanie tzv. „nasýteného rukáva“.

O čo konkrétne ide?

Inštalácia rukáva so sklenenými vláknami a jeho vytvrdenie UV lampou sa vyznačuje ľahkou manipuláciou na stavbe, ale predovšetkým rýchlym priebehom sanácie. Obmedzenie dopravy je minimálne. Výrazne sa eliminuje zaťaženie okolia hlukom a nečistotami zo stavby. Do vyčisteného úseku potrubia sa pomocou navijaka zatiahne už z výroby nasýtený rukáv.

Rukáv je pripravený z tkaniny vystuženej sklenenými vláknami a nasýtený podľa chemického zloženia odpadových vôd buď polyesterovou, alebo vinylesterovou živicou. Po zatiahnutí sa konce rukáva uzavrú, vypne sa pomocou pary a vytvrdí UV lampou. Následne sú robotom otvorené a napojené prípojky.

V akom časovom horizonte sa uskutoční rekonštrukcia vodovodných sietí?

Každá vodárenská spoločnosť má vypracovaný plán obnovy, ktorý vyplýva z uznesení vlády o vodohospodárskych spoločnostiach, keď sa delimitovali prostriedky z ministerstva na mestá a obce. Všetko je však závislé od finančných trhov. Je celkom možné, že spoločnosti budú musieť financovať obnovu z vlastných zdrojov.

Vo vašom portfóliu sú zastúpené aj sanácie betónových konštrukcií a ich injektáže. Ktorých prípadov a akých technológií sa týkajú?

Jednou z našich divízií je podzemné staviteľstvo, ktoré sa zaoberá razením štôlní a mikrotunelov a sanáciami týchto priestorov proti vode. Pre Slovenský vodohospodársky podnik sme realizovali sanáciu betónov a povrchov betónových konštrukcií viacerých vodárenských nádrží. Nie sme však účelne zameraní na technológie určitej firmy.

Každá spoločnosť používa niečo špecifické a aj my používame európske technológie na sanáciu povrchu. Máme injektážne súpravy na trhliny a vysokotlakové čističe povrchov betónových konštrukcií, ďalej reprofilácie jednotlivých profilov, ako aj čističe odpadových vôd. Výstavba nových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd je popri podzemnom staviteľstve naším hlavným biznisom.

Intenzifikácia ČOV, Trenčianske Stankovce, 2014 – 2016 Odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou v Trenčianskom regióne. Mnoho naplánovaných projektov sa tento rok ešte nezačalo a ďalšie sa len pomaly rozbiehajú. Vybrané projekty
Intenzifikácia ČOV, Trenčianske Stankovce, 2014 – 2016
Odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou v Trenčianskom regióne.

Ktoré zákazky vás v súčasnosti najviac zamestnávajú?

Jednoznačne inžinierske stavby. V súčasnosti realizujeme kanalizáciu v Čiernom Balogu a máme podpísanú zmluvu na kanalizáciu v obciach Veľké Dvorany a Bojná v okrese Topoľčany – to je nová zákazka, ktorá začala bežať v októbri tohto roku. Máme aj ďalšie vysúťažené projekty, ktoré sú v procese schvaľovania na ministerstve životného prostredia a posudzujú ich podľa zmlúv o verejnom
obstarávaní.

Viem, že ste vlastnili vápenku v Tisovci. Dnes už nemáte podobné akvizície?

Išlo o skrachovanú firmu, ktorú sme v roku 1995 privatizovali a z 12. miesta na Slovensku sme ju
pod názvom Combin Vápenka, s. r. o., vytiahli na 2. miesto. Potom sme podnik predali Belgičanom a pod názvom Calmit funguje dodnes. Aktivity v tejto oblasti už dnes nemáme.

V minulosti ste zbierali skúsenosti v Česku aj Rusku. Pôsobíte aj dnes v zahraničí?

V minulosti sme v Moskve dva roky robili kanalizáciu aj čističku odpadových vôd a v období rokov 1994 – 2003 sme sa v spolupráci s ďalšími českými firmami zúčastňovali na výstavbe automobilových závodov Škoda v Mladej Boleslavi. V súčasnosti pôsobíme len na slovenskom trhu.

Ako mali nastavené čistenie odpadových vôd v Moskve?

Mali sme trochu problémy s parametrami jej čistenia. Musel to schváliť inštitút na Vysokej škole vodného hospodárstva v Moskve. Ľudí z inštitútu sme sa snažili presvedčiť, že parametre toku by mali byť rovnaké pred čistením odpadovej vody aj po vypúšťaní a nemali by sa zhoršiť. Mali nastavené čistenie vody na také parametre, ako sú u nás parametre pitnej vody. Keď sme argumentovali, že chcú, aby sme do špinavej rieky vypúšťali pitnú vodu, oni odpovedali, že aj tak všetko stečie do mora.

Nezaujímalo ich, aká je voda pred tým, ale čistiť sme museli. V čističke sú dva, maximálne tri stupne, my sme v Moskve dobudovali aj štvrtý stupeň čističky odpadových vôd, aby nám ju schválili.

Do popredia opäť čoraz viac vystupuje akútny nedostatok ľudí z technických profesií, a to pravdepodobne už na všetkých stupňoch. Nemáte s tým vo firme problém?

Máme, pretože šikovní špecialisti nám odchádzajú pracovať do zahraničia. Dnes sa hovorí o vysokej nezamestnanosti, ale skúste niekoho zamestnať napríklad v takej Revúcej, kde máme tiež aktivity. Chceli sme napríklad zamestnať lekárku z Ukrajiny, ale už ju rok lustrujú na cudzineckej polícii a na protiteroristickom oddelení… Stále hovorím, kto chce robiť, robí. Profesionáli majú určite dnes dosť práce. Pravda, kedysi sme museli robiť aj s neprofesionálmi, ale dnes sa nám to vracia, máme reklamácie a musíme zákazky opravovať.

Robíte aj záručný servis?

Dávame päťročnú záruku, počas ktorej odstraňujeme poruchy na svojom diele. Počas tohto obdobia sa väčšinou všetko ukáže.

Ako prebieha vaša spolupráca s architektmi?

Niektoré projekty usktočňujeme aj vo vlastnom developingu. Pri nich spolupracujeme s architektmi, ktorí majú pripravené projekty, pri takých potom participujeme ako spoluinvestor. Podobne to bolo aj pri rezidenčnej budove na Cintorínskej ulici v Bratislave. Po postavení sa nám zaplatila cena diela z predaja bytov.

Vladimír Gallo, foto: Miro Pochyba
Vladimír Gallo,  foto: Miro Pochyba

Je to pre vás výhodné?

Áno, lebo pri vlastných stavbách nie sme závislí od investorov. Máme teda vyhliadnuté projekty, kde nevstupujeme do kúpy pozemku, ale kupujeme pripravený projekt, ktorý potom odkúpime, a postavíme objekt. V podobnom duchu máme pripravené projekty, pri ktorých sa doťahuje právoplatné stavebné povolenie.

Minulý rok ste sa zúčastňovali aj veľkého projektu obnovy a prestavby zámku v Haliči. Čo ste tam
konkrétne robili?

Rekonštrukcia zámku v Haliči patrí medzi naše najvýznamnejšie referencie posledného obdobia. Naše práce boli komplexné a týkali sa rôznych oblastí. Pri hlavnom objekte zámku sme sa zúčastňovali na architektonickej obnove vrátane statiky.

Ďalej sme rekonštruovali zdravotechniku, vykurovanie, klimatizáciu, vzduchotechniku, vnútorné silnoprúdové rozvody a plynoinštaláciu. Z exteriérových prác to bola rekonštrukcia oporného múru vnútorného valu a fontány. Ďalej sme realizovali sadovnícke úpravy – park na bastiónoch, vodovodnú prípojku, ako aj vonkajšie osvetlenie a spevnené plochy.

Vaše pôsobenie je úzko späté s ekológiou. Začínajú už ľudia počúvať na „zelený rozmer“?

Už nefunguje, že najlacnejší vyhráva. Ostatne, aj platný zákon o energetických parametroch budov je súčasťou stavebného povolenia. Zelený rozmer nájomných budov akceptujú aj projekty podporené zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Už sa nedá stavať za štandardy z minulosti.

Ľudia, ale aj väčšina investorov už dnes zohľadňujú, koľko bude stáť prevádzka budovy, a stavajú tak, aby to bolo ekonomické a zároveň ekologické. Aj pri diaľničnom programe sa kedysi hovorilo, že peniaze investované do ekológie sú zbytočné, ale dnes sa už situácia mení.

Veľa vašich aktivít má priesečník azda v najväčšom živle – vo vode. Je to fenomén, ktorý je v niektorých krajináchdrahší ako ropa. Ako je to u nás?

Myslím, že si ju dostatočne nevážime. Človek vydrží bez jedla tri týždne, bez vody tri dni a bez vzduchu tri minúty. Vzduch máme zadarmo, za vodu si platíme veľmi málo, ale na jedlo sme ochotní dať najviac. Hygienické normy máme na Slovensku nastavené tak, že z verejných vodovodov nám tečie kvalitná pitná voda. Pre ľudí v zahraničí to však nie je bežný štandard. Stačí sa pozrieť, koľko tam stojí fľaška vody. Vodu si musíme chrániť, ale máme jej asi príliš veľa, a tak ju nedokážeme dostatočne oceniť.

Ľudia si to akosi stále neuvedomujú…

Keby voda zdražela, potom by si ju ľudia začali vážiť. My sa k vodnému hospodárstvu, ako aj k odpadovým vodám snažíme správať zodpovedne, a to aj so záväzkom do budúcnosti. Vážim si vodné diela našich otcov, za ktoré im musíme byť vďační – napríklad Vážsku kaskádu, ktorá sa začala
budovať ešte medzi vojnami. Sú to úžasné stavby, ktoré doteraz chránia Slovensko pred povodňami. Som aj rybár, a preto ešte intenzívnejšie vnímam ochranu riek aj života v nich.

Spomínali ste, že ste rybár. To je váš hlavný relax?

Som športový rybár, takže často rybu púšťam naspäť do vody. Chodím aj na aktívnu rybačku na tečúce vody a som za nimi ochotný ísť po celom svete. Cestovanie a poznávanie ľudí je moje ďalšie veľké hobby.

Počul som, že vám učarovala najmä škandinávia…

Už 20 rokov chodíme pravidelne do Nórska a vážim si práve tú symbiózu človeka a prírody. Jelene, srny, losy, kravy, ovce sa pasú popri domoch a ploty tam majú iba okolo kvetov, aby im ich tieto zvieratá nezjedli… Zver sa dobre cíti medzi ľuďmi a ľudia sú zároveň v prírode. Dokonca som videl, ako sa losy pasú vedľa diaľnice – neuveriteľné!

Inšpirujete sa škandináviou aj po profesionálnej stránke?

Som deformovaný ako stavbár a často sa na prírodu aj tak pozerám. Viem, ako sa v prírode dokáže
urobiť jazva, keď sa stavajú cesty a diaľnice. V škandinávskych krajinách sú diaľnice i vodné nádrže
veľmi citlivo zasadené do krajiny. Majú tam dokonca lacnejšie tunely ako u nás a podstatnú časť energií čerpajú z riek. Voda je najčistejšia energia. Je to živel, ktorý má pozitívnu energiu. Treba však s ňou vychádzať, lebo je to zlý pán.

ING. VLADIMÍR GALLO

Narodil sa v roku 1960 v Michalovciach. Po absolvovaní Vysokej školy technickej v Košiciach v roku 1984 pracoval až do začiatku roka 1992 ako odborný pracovník a neskôr vedúci banský pracovník v Rudných baniach Banská Bystrica (inžinierske siete, výstavba podzemných stavebných objektov). Od mája 1992 do júna 1995 sa stal riaditeľom spoločnosti Combin, s. r. o., a od júna 1995 je riaditeľom a konateľom spoločnosti COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s. r. o.
Väčšina investorov už dnes stavia nielen ekonomicky, ale aj ekologicky.

www.combin.sk

Text: Ľudovít Petránsky
FOTO: COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, vybrané projekty spoločnosti Combin