image 89595 25 v2
Galéria(33)

Konverzie XXL

Premena funkcie je napínavou aj náročnou úlohou. Architekt sa musí vyrovnať s odlišnou dispozíciou či mierkou a správne prepojiť nové s pôvodným.

01 IMG 4296DNA
03 IMG 4697DNA
04 DKA 114 IM eWillPryce 01
06 DKA 114 IM eWillPryce 09 small
07 HouseOfRolf  2
08 HouseOfRolf  11
09 HouseOfRolf  6
DKA 114 IM eWillPryce 05

Na nasledujúcich riadkoch sa predstavia tri veľké hospodárske stavby zobytnené na tri spôsoby.

Church Hill Barn

Rozsiahlu konverziu objektu s veľkosťou 550 m2 zrealizoval v anglickom Suffolku architekt David Nossiter. Unikátna stodola s krížovým pôdorysným rozvrhom vytvorená priekopníkom v experimentálnych farmárskych metódach dlhodobo pustla po zničujúcom požiari. Jej potenciál si všimol solventný investor, ktorý zariskoval, predal svoj neďaleký pozemok a z karavanu dozoroval prestavbu svojho nového veľkosídla.

Foto: Steve Lancefield

V oboch prípadoch prerobenej stodoly Church Hill Barn aj bývalej stajne Stable Acre bol výber architektov prirodzenou voľbou, keďže s nimi klienti v minulosti úspešne spolupracovali. Táto skutočnosť je dobrým predpokladom na jedinečný a vyvážený výsledok s obojstrannou spokojnosťou.

Už na začiatku sa klient s architektom zhodli na koncepte otvoreného presvetleného priestoru s exponovanou konštrukciou krovu a jasným odlíšením nových vkladaných prvkov. Najnáročnejšou výzvou bola oprava strechy. Pre obytný komfort si vyžadovala nové celoplošné zateplenie z vonkajšej strany a tiež náhradu materiálu zo zdrojov na pozemku. Celá prestavba sa konala pod prísnym dohľadom pamiatkovej ochrany.

Foto: Steve Lancefield
Veľká strecha zastrešujúca skupinu rôznych farmárskych aktivít dnes združuje skupinu rôznych priestorov. Dominantný centrálny kríž s výškou až 8 metrov ostáva pre svoju impozantnú, priam sakrálnu mierku otvorenou štruktúrou, ktorú možno absolútne flexibilne využívať. Novým vkladom je samostatne stojaci blok kuchyne z brezovej preglejky, čo podporuje jeho želateľný charakter nábytku. Dostatok svetla zabezpečuje priečne presvetlenie veľkorysým zasklením vyrobeným na mieru, ktoré masu domu priaznivo odľahčuje a umožňuje previdieť dom naskrz. Veľkolepá scénografia krovu doňho prepúšťa horné svetlo cez dva svetlíky o veľkosti 3 m2. Jedáleň s obývačkou a pracovňa sú čiastočne oddelenými priestormi a nočná zóna viacerých spální a kúpeľní je vyriešená formou samostatných uzavretých jednotiek.

Novú funkciu bývalej stodoly naznačuje všadeprítomný jednotný povrch lešteného betónu na podlahe s integrovaným vykurovaním, napojeným na kotol na biomasu. Zmysluplnému vykurovaniu veľkého objemu pomáha systém rekuperácie a dodatočné zateplenie stien pomocou ovčej vlny a nového smrekového obloženia.

Dva roky trvajúca prestavba je vo výsledku novým luxusným príbytkom, ktorý si s rešpektom zachováva mnoho z pôvodného farmárskeho charakteru a zároveň ponúka veľkorysé atypické bývanie v obklopení vidieckej krajiny.


Vo výkresoch Davida Nossitera sa naproti kuchyni pôvodne nachádzala galéria v úrovni poschodia, no nikdy nebola zrealizovaná. Aj nočná zóna sa oproti projektu zjednodušuje a v medziach intimity čo možno najviac otvára. (David Nossiter Architects, www.davidnossiter.com)

Stable acre

Neďaleko Londýna a tiež predchádzajúcej konverzie, v riedko osídlenej časti Norfolku stojí od roku 2010 na prvý pohľad nenápadný, no pôsobivý víkendový dom. Majetný galerista hľadal útočisko v tichom prostredí, kde by mohol obklopený prírodou osamote relaxovať. Spolu s britským architektom Davidom Kohnom natrafili na niekdajšiu farmu s oslovujúcou atmosférou.Foto: Will Pryce

Víkendové útočisko Stable Acre je jednoznačne rozčlenené na dennú a nočnú zónu. Pri troch spálňach (aj s rezervou pre hostí) sa však uskromňuje na jedinú kúpeľňu, ktorej dominuje betónová vaňa.

V 37-metrov dlhej stope pôvodnej stajne z 19. storočia malo vyrásť nové sídlo, ktoré integruje tri zostatkové originálne múry, zachováva poľnohospodársky vzhľad a sedlové zastrešenie. Klientove požiadavky na jednoduchú pokojnú architektúru s dôrazom na výhľady do krajiny boli inšpirované prácou Johna Pawsona. Kohnov návrh charakterizuje prostý obdĺžnikový pôdorys na ploche 250 m2 s lineárnym radením miestností. Každá jedna izba je pedantne orientovaná na hlavnú južnú fasádu, za ktorou sa rozprestiera pastvina, ktorá tiež dostala patričnú opateru s novou výsadbou.

Foto: Will Pryce

Keď investor objavil odľahlú farmu, stál na okraji pastviny novší rodinný dom. Miestne úrady súhlasili s jeho odstránením a novou výstavbou za dodržania prísnych podmienok. Cieľom bolo zvýšiť architektonickú kvalitu s patričným rešpektom k lokálnemu dedičstvu. Kohnova realizácia nakoniec získala v roku 2012 ocenenie RIBA Regional Award. (David Kohn Architects, www.davidkohn.co.uk)

K trom existujúcim tehelným múrom Kohn pridal vstupný blok a konštrukciu s kozubom. Práve tie vymedzili v dome najpodstatnejšiu časť, 12-metrovú obývaciu izbu s celostenovým zasklením. Vložený nadokenný nosník umožnil kontinuálny výhľad do prírody. Jeho masívna oceľová konštrukcia je skrytá do stropu a tak je dojem z centrálneho priestoru na celú výšku domu ešte podmanivejší. V teplých mesiacoch sa všetky veľkoplošné zasklenia pootvárajú do exteriéru, čo ešte viac podčiarkuje pavilónový charakter domu. Hlavný vstup v strede dispozície je charakteristický drevenými vrátami na celý rozmer foyer, čo je výraznou ponáškou na pôvodnú funkciu objektu.

Foto: Will Pryce

Južná orientácia a rozsiahle zasklenie zabezpečujú v chladnom období veľké solárne zisky, ako aj nižšiu potrebu umelého osvetlenia priestoru. V lete vďaka neveľkej hĺbke dobre funguje prirodzené chladenie domu pomocou priečneho prevetrávania.

Minimalistický až asketický interiér s drevenými povrchmi a bielenou tehlou dopĺňa betónová podlaha plynulo prechádzajúca až do exteriéru. Paradoxne a možno práve vedome kontrastne sa v obydlí galeristu nenachádza žiaden obraz či socha. V takejto situácii vyniká jeho unikátna zbierka mobiliáru z polovice 20. storočia s kúskami, ktoré Le Corbusier navrhoval pre Chandigarh. Kombinované sú s integrovanými pozostatkami z pôvodnej stajne.

Foto: Ioana Marinescu

Osobitosť miesta, vzťah domu a prírody, práca so svetlom a zdržanlivá architektúra s delikátnym detailom sa prepojili do kvalitného harmonického výsledku. Pokušeniu vytvárať extravagantnosti v rámci voľného rozpočtu sa podarilo úspešne odolať.

Foto: Ioana Marinescu

House of Rolf

Odlišnou a najmenšou zo spomínaných konverzií je minuloročná realizácia v centre holandského Utrechtu. Architekt a dizajnér Rolf Bruggink (Studio Rolf.fr) si na vlastné bývanie spojené s ateliérom vyhliadol viac ako storočnú budovu kočiarne na okraji panského pozemku. V jej tesnej blízkosti stál dočasný kancelársky prístavok pripravený na demoláciu. Z tohto susedstva sa nečakane vykľul originálny nápad – vstavať ho do kočiarne formou zrecyklovania všetkých jeho použiteľných materiálov a povrchov.

Foto: Christel Derksen/Rolf Bruggink

Vo vzdušnom interiéri Rolfovho nového príbytku sa vynímajú viaceré umelecké diela, no najmä nábytok s recyklovaným dizajnom. Koberec vytvorený z množstva prikrývok, stoličku z CD obalov či skrinku z okenných rámov dopĺňa vlastnými dizajnérskymi kúskami podobného razenia.

Bruggink navrhol priestorovú koncepciu a na samotnú výstavbu si prizval Nieka Wagemansa (Fabriek van Niek), ktorého špecializáciou je tvorenie nového s využitím kvalít pôvodných substancií. Namiesto technických výkresov sa riadili pracovným modelom a postupy alebo detaily vymýšľali in situ.

Foto: Christel Derksen/Rolf Bruggink

V úvode realizácie bolo dôležitou logistickou úlohou uskladnenie rozobratých prvkov z veľkého kancelárskeho prístreška. Tomuto účelu musela okrem záhrady nakoniec poslúžiť aj samotná kočiareň. (Studio Rolf.fr, www.rolf.fr, Fabriek van Niek, www.fabriekvanniek.nl)

Kočiareň ako obalová škrupina zostáva nedotknutá s jedinou výnimkou. Jestvujúcim vysokým oknám a strešným svetlíkom pomáha preslniť interiér nové rozmerné zasklenie v štíte domu. 15 m dlhý, 7 m široký a 5,5 m vysoký priestor je rozdelený do troch objemovo totožných sekcií. V jeho vstupnej časti sa za pôvodnými veľkými vrátami nachádza nezastavaný priestor s veľkolepými proporciami, ktorý slúži ako platforma na rôznorodé využitie. 

Foto: Christel Derksen/Rolf Bruggink
Do strednej tretiny je vstavaná nezávislá dvojpodlažná štruktúra zo zrecyklovaných materiálov, deliaca zobytnenú kočiareň na funkčné zóny. Na prízemí obsahuje netradičnú kuchyňu a zo zadnej strany prístupnú toaletu a technické priestory. 

Foto: Christel Derksen/Rolf Bruggink
Vložený novotvar skonštruovaný z pôvodných nosníkov, väzníc či dokonca radiátorov vedie dvoma schodiskami na poschodie. Malý koridor sprístupňuje intímnu spálňu, sprchový box aj otvorenú pracovňu, kde so stolom priamo susedí zapustená vaňa s výhľadom do celého príbytku.
Koncovú sekciu domu tvorí obývačka s veľkoplošným zasklením a pokračovanie novej štruktúry na poschodí v podobe šatníka a ďalšej pracovnej plochy.

Snahu znovu využiť všetky použiteľné materiály z pôvodného prístavku sa podarilo dôsledne naplniť. Možnosti transformácie takýchto pozostatkov boli pre architekta kreatívnou výzvou. Rolfov dizajn jedálenského stola, ktorý je po vrstvách vyskladaný z použitých materiálov, najlepšie vystihuje výslednú kvalitu celého domu. Tá spočíva v bohatom spektre a rôznorodosti využitia prvkov, zvyčajne označovaných za odpad.

Foto: Christel Derksen/Rolf Bruggink
Foto: Christel Derksen/Rolf Bruggink

Z celej novej štruktúry je to práve charakter kuchyne, čo najviac pripomína bývalý susedný objekt. Napriek svojej uzavretosti zostáva svetlou miestnosťou, čo zabezpečilo použitie niekdajších okien z prístavku. Je príjemným prekvapením s nádychom starobylosti – odchýlkou od tradičnej otvorenej kuchyne typickej pre loftové bývanie. 

TEXT: Beáta Paňáková

Foto: Ioana Marinescu, Will Pryce, Steve Lancefield, Christel Derksen/Rolf Bruggink

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2017.