Dajte si pozor na kvalitu montáže dverí

Montáž otvorových výplní sa aj napriek existujúcim normatívnym predpisom a odporúčaným technickým riešeniam nevykonáva tak, ako by sa mala. Dá sa s tým niečo robiť?

S nárastom cien energie a sprísňovaním normatívnych požiadaviek na otvorové výplne zabudované do stavebných konštrukcií sa zvyšujú aj požiadavky na kvalitu realizovaných montážnych prác. Napísaných a graficky spracovaných bolo už mnoho odporúčaných riešení. Aká je realita, to sa však zvyčajne už nedokumentuje. Výrobcovia okien, vstupných dverí a zasklených stien ponúkajú technicky dokonalé výrobky s deklarovaným súčiniteľom prechodu tepla ako základným technickým parametrom. Zvyčajne sa uvádza hodnota súčiniteľa prechodu tepla zasklenej časti U_g. Výrobcovia povinní deklarovať súčiniteľ prechodu tepla celej otvorovej výplne vrátane rámov a pripojovacích škár (U_w). Výrobcovia by mali zároveň uviesť, pri akej veľkosti okien platia deklarované hodnoty.

Nekonečný príbeh pripojovacej škáry

Zabudované otvorové výplne sa stávajú súčasťou stavby, to znamená, že do ich zabudovaného príslušenstva patrí aj pripojovacia škára. A tu sa začína alarmujúce zistenie z praxe o montáži – zabudovania otvorových výplní, predovšetkým zabudovaných dverí a zasklených stien…

Aká je bežná prax pri osádzaní okien?

Výrobcovia vyrobia a na stavbu dodajú hotový produkt. Následne prostredníctvom zmluvne dohodnutých firiem, ale pod hlavičkou výrobcu okna zabezpečujú montáž. Väčšina montážnych firiem pritom postupuje tak, že do otvoru osadí okno do požadovanej vodorovnej a zvislej polohy, ukotví ho cez okenný rám pomocou turboskrutiek. Ďalej sa rám podloží drevenými (plastovými) klinmi, ktoré prenesú váhu okna, a škáry sa vypenia montážnou penou. Znalosti o realizácii pripojovacej škáry však týmto realizátorom väčšinou úplne chýbajú. Zákazníkom často argumentujú tým, že montážna pena je vzducho- a vodotesná a škára sa nanesením omietky uzavrie pri zachovaní prievzdušnosti. Nejde o pohodlnosť, ale o neznalosť problematiky tepelnej fyziky. Na vine sú však výrobcovia okien, ktorí by mali svoje realizačné firmy riadne vyškoliť.

Správne vyhotovená pripojovacia škára

Pripojovacia škára by mala byť vodotesná a neprievzdušná po celom obvode okna a musí umožňovať dilatáciu. Vnútorný uzáver má byť parotesný, vonkajší paropriepustný a vodotesný, mrazuvzdorný, životnosťou má zodpovedať rámu otvorovej výplne. Vnútornú výplň má tvoriť polyuretánová pena.

Aká je bežná prax pri osádzaní dverí?

Balkónové a vstupné dvere i zasklené steny majú pomerne veľkú hmotnosť a osádzajú sa na úrovni podlahy na teréne alebo nad vykurovaným priestorom. Preto si pod rámom vyžadujú tepelnú izoláciu s hrúbkou približne 60 až 120 mm (obr. 1). Najjednoduchším, no nesprávnym riešením uplatňovaným v praxi je podloženie dverí drevenými hranolmi, ktoré prečnievajú cez rám a zabraňujú aplikácii tesniacich pások či vodotesnej izolácie a podobne.

Ďalším podobným skrytým tepelným mostom je prerušenie plastového podkladového profilu, ktorý je kratší ako rozmer rámu a v mieste spoja dvoch rámov vzniká tzv. diera. Tá sa väčšinou vypení a spoj sa považuje za vyriešený. Ale opäť nie v súlade s normatívnymi požiadavkami, aj keď je vyhotovenie pripojovacej škáry v mieste podlahy jasne a zrozumiteľne opísané. Potom vyvstáva otázka, prečo daný spôsob montáže montážne firmy nedodržujú, stavebný dozor nevyžaduje a výrobcovia okien sa nesnažia presadiť? Aby toho nebolo málo, projektanti v lepšom prípade uvedú v projekte len požadované parametre otvorovej výplne, namiesto toho, aby technicky riešili detaily.

Na koho sa vyhovoriť?

Zákazník, prípadne stavebná firma, objedná produkty od výrobcu vrátane montáže a spolieha sa na to, že montáž bude realizovať subjekt s požadovaným oprávnením, ktorý má teoretické vedomosti a praktické skúsenosti. Keď sa však montáž vykoná nesprávne a zákazník náhodou pozná problematiku, je zdesený. Montážnici sa ho však väčšinou snažia presvedčiť o tom, že okno či dvere sú namontované správne a že úpravu okolo otvorovej výplne bude realizovať stavebná firma. Pričom ide o bežný spôsob realizácie pripojovacej škáry. Ako sme sa mohli na vlastné oči presvedčiť, tento scenár sa opakuje na každej druhej stavbe. A pritom existujú normy, odporúčané technické riešenia a „remesla znalé firmy s vyškolenými zamestnancami“. Výrobcovia sa zas zvyknú vyhovárať, že za správne vyhotovenie pripojovacej škáry je zodpovedná stavebná firma. Okno však podľa zmluvy montuje výrobca, nie stavebná firma.

Kotvenie v mieste prahu

Ďalším alarmujúcim príkladom je riešenie kotvenia vstupných a balkónových dverí v mieste prahu. Pod hliníkovým prahom sa nachádza plastová prahová spojka, ktorá sa nijakým spôsobom nekotví do podkladu. Aj keď sa podloží klinmi, vybáča do strán a tzv. sa krúti. V návodoch výrobcov sa uvádza, že cez hliníkový prah sa kotviť nemôže, a preto sa má prahová plastová spojka zaliať do betónu, čím sa zafixuje spodná časť dverí. Pritom však podbetónovanie predstavuje obrovský tepelný most a akékoľvek kvalitné vlastnosti rámu vyjdú navnivoč. Možno povedať, že v tomto prípade ide detail o technicky nedoriešený zo strany výrobcov dverí. Montážne firmy, samozrejme, tento problém neriešia, postupujú podľa inštrukcií výrobcov dverí.

Rozhoduje cena?

Keď sme sa niektorých výrobcov opýtali, prečo pripustia zastaraný a nevyhovujúci spôsob montáže, bola ich reakcia rovnaká. Nemôžu si dovoliť predražovať okná, pretože pri kúpe často rozhoduje cena, zákazník teda pôjde tam, kde je nižšia.

Tieto informácie sme si anonymne overili medzi predajcami (výrobcami) okien a zistili sme, že zákazníkovi sa ani len nezmienia o tom, ako sa má montáž správne realizovať, aby okno spĺňalo normatívne požiadavky a zákazníkove očakávania.

Kde sa stala chyba?

Zákazník sa spolieha na marketingové presviedčanie výrobcu bez možnosti kontroly správnosti. Kto by mal urobiť v tejto veci poriadok a kontrolovať správnosť vykonaných prác? Všetci majú oprávnenie podnikať a sú odbornými firmami. Otázka však je, s akými skúsenosťami? Kto je oprávnený či povinný v tomto urobiť poriadok a prinútiť zhotovovateľov realizovať kvalitné práce a nepodvádzať či neuvádzať zákazníka do omylu, nie je jasné.

Základom každej kvalitnej práce je kontrola, a preto sa odporúča kontrola realizácie, osadenia, ukotvenia, vyhotovenia pripojovacej škáry pred jej prekrytím, ako aj kontrola funkcie odvetrania a vzhľadu výrobku s ohľadom na možné chyby a poškodenie. O týchto kontrolách sa musia viesť záznamy a odporúča sa vykonať zápis vo forme odovzdávacieho protokolu. Výhodnejšia je určite vždy prevencia ako opravy pod dokončení diela, pretože zvyčajne je chyba už neopraviteľná.

Apel na projektantov

Vstupné dvere, balkónové a zasklené steny, ktoré sa osadzujú na úrovni podlahy, si vyžadujú osadenie na tepelnoizolačnú podkladovú nosnú konštrukciu, ktorá je stabilná a schopná preniesť zaťaženie spôsobené otvorovou výplňou. Nosná konštrukcia musí umožňovať bezpečné prilepenie vodotesnej hydroizolácie, mať životnosť, ktorá je zhodná so životnosťou otvorovej výplne, a umožňovať jednoduché opracovanie pri zabudovaní. Jedným z vyhovujúcich riešení je napríklad konštrukčný prvok Purenit sendvič s profiláciou osadzovacieho rámu (obr. 2). Prvok sa na požadovanú výšku upravuje rezaním bežnou pílou a stabilita sa zabezpečuje kotvením uholníkom.
V projekte sa odporúča podkladový prvok špecifikovať a priložiť detail vyhotovenia, aby zákazník vedel, ako sa má otvorový rám realizovať. Potom sa už nebudú môcť montážne firmy na nič vyhovárať.

Apel na stavebné a montážne firmy

Pracovníci stavebných a montážnych firiem by sa mali oboznámiť so správnou realizáciou pripojovacích škár pomocou samolepiacich butylových parozábran po obvode rámu a ich prilepením na ostenie. Montážna pena a jej prekrytie omietkou nestačia.

Apel na zákazníka

Koncový zákazník by mal požadovať, aby montážna firma aplikovala okolo rámu a ostenia z vnútornej strany samolepiacu parozábranu a z vonkajšej strany PUR penu, vzduchotesne prekryla a uzatvorila škáru (napríklad zateplením ostenia EPS so zatmelením, samolepiacou difúznou páskou, systémovým riešením od firmy HPI a pod.). Prekrytie parapetom nepredstavuje plnohodnotné utesnenie škáry.

TEXT + FOTO: Ing. Luděk Kovář

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.